Krajné je najväčšia obec kopaničiarskeho regiónu, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát.
Krajné 18. januára (TASR) – Prvá písomne doložená zmienka o obci Krajné v Myjavskom okrese pochádza z roku 1392, kedy v donačnej listine kráľ Žigmund Luxemburský daroval Štiborovi zo Štiboríc kráľovský hrad Čachtice spolu s okolitými dedinami, medzi nimi bolo i Krajné.
Archeologické a historické výskumy najstaršej pamiatky obce – rímsko-katolíckeho kostola sv. Michala Archanjela však dokazujú, že oblasť bola osídlená dávno predtým.
Krajné je najväčšia obec kopaničiarskeho regiónu, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonka a Korytárka. Krajné ako súčasť čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej župy. Jej územie sa už v 15. storočí členilo na menšie administratívne jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho - Novomestského. Po vzniku okresného zriadenia až po rok 1960 sa obec stala súčasťou Myjavského okresu. Potom patrila do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stala súčasťou Myjavského okresu.
Pohľad na obec KrajnéFoto: TASR/Radovan Stoklasa
Oblasť bola osídlená skôr ako centrálna časť Myjavskej pahorkatiny a do názvu obce sa preniesla jej poloha na okraji vtedajšieho čachtického panstva. Obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a čipkárstvom. V 18. storočí malo Krajné 2200 obyvateľov, v roku 1930 žilo v obci 3077 ľudí, dnes ich je asi 1600.
Krajné má svoju zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície. Pôsobili tu významné osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín Slovenska, ako napríklad evanjelický farár Pavol Štefánik, starý otec generála Milana Rastislava Štefánika Pavol Štefánik mladší, ale aj národovec a cirkevný spisovateľ Michal Bodický, básnik a prekladateľ Vladimír Roy či významní evanjelickí farári Ján Juraj Boor a Ľudevít August Boor. Výraznejšie do dejín vstúpili obyvatelia Krajného v revolučnom roku 1848, kedy sa pod vedením Viliama Šuleka pridali k povstalcom. Do národnooslobodzovacieho boja sa obyvatelia obce aktívne zapojili aj počas oboch najväčších svetových konfliktov.
Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny v obci Krajné Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Pomerne podrobne je zmapovaná novodobejšia história obce. Podľa obecného kronikára Ivana Gálika je to predovšetkým zásluhou prvej známej kroniky Štefana Valáška z roku 1942. V nej sú na vysokej úrovni spracované aj staršie obdobia histórie obce. Vojnové a povojnové obdobie mapovala Gábrišova kronika, jej autor však ukončil písanie v roku 1952. Od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia viedla tamojšia matrikárka len strohé údaje o dianí v obci. Systematickejšie začala písať kroniku v roku 1992 Jozefa Matyášová, po nej prevzal kronikárske žezlo Ivan Gálik, ktorý ju vedie na vysokej úrovni dodnes. Kronika Krajného v roku 2007 získala druhé miesto v celoslovenskej súťaži kroník sídiel s 500 až 2000 obyvateľmi.
