Košice 13. septembra (TASR) - Košický krajský súd potvrdil rozsudok v prospech deviatich členov rómskej komunity, ktorí sa v roku 2012 museli vysťahovať z osady v košickej lokalite Nižné Kapustníky. Mesto vtedy nelegálnu osadu odstránilo, pričom postup odôvodňovalo aj potrebou likvidácie odpadu.

Okresný súd ešte v januári 2022 rozhodol, že žalobcovia boli diskriminovaní pre ich príslušnosť k etnickej skupine, pričom došlo k zásahu do ich ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia. Mesto Košice im musí zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy po 1000 eur, celkovo 9000 eur. Rozhodnutie odvolacieho krajského súdu ešte z 21. júna v stredu TASR potvrdila jeho hovorkyňa Anna Pančurová.

O právoplatnom rozsudku informovalo Európske centrum pre práva Rómov (ERRC), ktoré v konaní vystupovalo ako osobitný subjekt na strane žalobcov. Žaloba argumentovala tým, že obyvateľom osady po zbúraní ich obydlí nebolo ponúknuté žiadne náhradné ubytovanie, následkom čoho sa z nich stali ľudia bez domova.

Košickému magistrátu doručili rozhodnutie krajského súdu pred necelým týždňom. "Mesto rešpektuje výsledok súdneho konania, avšak sa s ním nestotožňuje. Na druhej strane je potrebné uviesť, že v pôvodnom žalobnom návrhu sa žalobcovia voči mestu Košice domáhali aj splnenia ďalších povinností, o ktorých však napokon súd z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby nerozhodoval, a teda žalobcom ani tieto nároky priznané neboli," reagoval pre TASR hovorca mesta Dušan Tokarčík.

K likvidácii osady v Nižných Kapustníkoch došlo 30. októbra 2012, bývalo v nej viac ako 150 ľudí vrátane detí. Na nezákonnosť postupu pri odstraňovaní provizórnych obydlí upozornila vtedajšia verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Mesto dôvodilo, že nešlo o samoúčelné vysťahovanie Rómov, ale odstránenie všeobecného ohrozenia života a zdravia ľudí. Samospráva poukazovala aj na poškodzovanie teplovodného potrubia a nezákonné nakladanie s odpadmi.

"Odstránenie obydlia je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na súkromie. Platí to o to viac v prípadoch, keď k odstráneniu obydlí dôjde bez právneho titulu a je s nimi zaobchádzané ako s odpadom," uviedol advokát Michal Zálešák, ktorý pred súdom zastupoval ERRC. "Domnievame sa, že namiesto vysťahovania marginalizovaných rómskych komunít z ich domovov by obce mali podniknúť konkrétne kroky s cieľom zlepšiť ich podmienky bývania, aby nežili na okraji spoločnosti," dodal.

Podľa advokáta Richarda Marcinčina, ktorý zastupoval vysídlené rodiny, ide o dôležité a na Slovensku ojedinelé rozhodnutie, "ktoré snáď pomôže predísť tomu, aby príslušné orgány podnikali svojvoľné kroky bez akéhokoľvek právneho základu voči iným ľuďom v podobnej situácii".