Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách, jeden z národných vrcholov Slovákov, býva vďačným cieľom turistov. Na snímke turista z obce Vernár tesne pod vrcholom Kráľovej hole, v pozadí hrebeň Vysokých Tatier 29. júna 2011. Foto: TASR/Milan Kapusta
Pramenia pod ňou rieky Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád.
Šumiac 26. júla (TASR) – Mohutná a rozložitá Kráľova hoľa (1946 m n. m.) v okrese Brezno je najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier, nazývaných podľa nej aj Kráľovohoľské Tatry. V turistických sprievodcoch ju často nazývajú strechou Slovenska.
Pramenia pod ňou rieky Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Spolu s vysokotatranským Kriváňom je často označovaná za národný vrch Slovákov a ospevovaná v ľudových piesňach i básňach. Kráľovou hoľou začína napríklad básnická skladba Jána Bottu Smrť Jánošíkova. Notoricky najznámejšou piesňou o nej je Na Kráľovej holi, nemenej známou je tiež pieseň Pod Úbočou.
Druhá najdlhšia slovenská rieka Hron pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 1 005 m, niekoľko kilometrov nad obcou Telgárt. Prameň kryje zrubová stavba v štýle ľudovej architektúry. Povodie rieky je 5 500 km2 a je ľavostranným prítokom Dunaja pri Štúrove.Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bedekre propagujúce krásy Horehronia ponúkajú viac legiend, prečo hoľa dostala pomenovanie Kráľova. Podľa jednej z nich sa tam údajne ukrýval kráľ Belo IV. Iná dáva jej meno do súvisu s návštevou ďalšieho uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý po poľovačke vraj obedoval na temene jej vrchu. Vysvetlením však môže byť majestátne kraľovanie tejto dominanty okolitému horskému prostrediu.
Vrchol Kráľovej hole, kde sa od roku 1960 týči vysielač, ponúka kruhový výhľad na Vysoké a Západné Tatry či Slovenský raj, a aj preto patrí k najnavštevovanejším vrchom. Je východiskovým bodom jedného z najkrajších úsekov hrebeňom Nízkych Tatier, známym ako energetické meridiánové územie.
Turisti môžu pre výstup na vrchol Kráľovej hole využiť niekoľko trás zo všetkých svetových strán. Najkratšia, ale s prevýšením až 1066 metrov, vedie z juhu z obce Šumiac alebo zo susedného Telgártu a trvá vyše troch hodín.
Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách, jeden z národných vrcholov Slovákov, býva vďačným cieľom turistov. Na snímke televízny vysielač na vrchole Kráľovej hole 29. júna 2011.Foto: TASR/Milan Kapusta
Pod Kráľovou hoľou, na mieste Úboč, sa každoročne v júli konajú Vatry zvrchovanosti, ktoré organizuje obec Šumiac. Vtedy do dediny prichádzajú mnohí rodáci i turisti. Uskutočnila sa aj v tomto roku a ako na slávnosti konštatoval starosta Šumiaca Marcel Pollák, je rád, že práve ich obec si už po 23. raz takto pripomína výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR, čiže hneď od začiatku. "V akom nádhernom prostredí Šumiac leží, taký ťažký život je ich ľudí," poznamenal starosta.
Cykloturisti z Prakoviec v okrese Gelnica počas dvojdňovej cyklotúry prechádzajú sedlom Besník pod Kráľovou hoľou v 1000-metrovej nadmorskej výške. Sedlo Besník tvorí hranicu rozvodia Hrona a Hnilca. Zároveň je hranicou medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským rudohorím a Slovenským rajom. Sedlom prechádza dôležitá cesta spájajúca Horehronie, Spiš a Gemer. Pod sedlom je vybudovaný železničný tunel, ktorý sa kvôli prudkému stúpaniu točí oblúkom do špirály. Tesne pod sedlom pramení rieka HronFoto: TASR/Milan Kapusta
