Kráľova Lehota 30. januára (TASR) - Dedinka Kráľova Lehota, ktorá leží približne 17 kilometrov od okresného mesta Liptovský Mikuláš na úpätí Nízkych Tatier a pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu, má dnes približne 600 obyvateľov. I keď sa obec snaží napredovať, nezabúda na svoju históriu a rodákov.

"Medzi našich významných rodákov radíme spisovateľku detskej literatúry Kristu Bendovú a jej brata, akademika, Oldricha Bendu. Okrem nich sú to napríklad básnik Jozef Pravoslav Bella, sochár Alojz Štróbl, maliar Július Štetka a dvaja herci Ondrej Jariabek a Zora Kolinská," vymenoval starosta obce Vladimír Kapríni a dodal, že ide o významné osobnosti, ktoré preslávili Kráľovu Lehotu aj za hranicami regiónu, dokonca štátu.

Krista Bendová sa narodila v Kráľovej Lehote 27. januára 1923 ako dcéra prednostu miestnej železnice. Z Liptova sa s rodinou odsťahovali, keď mala sedem rokov, no zážitky zo svojho rodiska si so sebou niesla celý život. "Keď sa ma hocikto spýtal na detstvo, ešte nikdy som si nespomenula na iné, len na to najkrajšie liptovské," pripomína vzťah Kristy Bendovej nápis na pamätnej tabuli na budove jej rodného domu - železničnej stanice. Uplynulý rok ho zrekonštruovala obec v spolupráci s Maticou Slovenskou. "Dom sme museli kompletne celý zrekonštruovať. I keď sme nezohnali žiadny pôvodný nábytok, snažili sme sa zariadiť ho vecami z tej doby. Poradilo sa zachovať pôvodnú pec, dvere a niektoré podlahy," vysvetlila referentka obecného úradu Erika Šteučeková.

Známa slovenská spisovateľka ako 6-ročná hrala aj v divadelnom predstavení. "Krista vyšla na javisko a zabudla celý text, všetko čo mala hovoriť. Jej otec sedel v prvom rade a pozorne ju sledoval. Ona pohotovo zareagovala, otočila sa na neho a opýtala sa 'Ocko, čo to mám hovoriť?', čím rozosmiala celé publikum," hovorí kronikár obce František Bizub.

"V tieni Kristy Bendovej žil jej brat Oldrich, i keď bol takisto veľmi múdry. Keby sme sa nezačali zaujímať o Kristínu, nezistili by sme, že bol veľmi významným akademikom," dodala Šteučeková. Oldrich Benda sa narodil v Kráľovej Lehote 18. novembra 1924. Stal sa laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda za vedu, držiteľom Zlatej Stodolovej medaily Slovenskej akadémie vied (SAV), Striebornej medaily za zásluhy o vedu a ľudstvo Československej akadémie vied, Zlatej medaily SAV za spojenie vedy s praxou, Zlatej medaily Slovenskej vysokej školy technickej. Zo zahraničných vyznamenaní dostal Čestný doktorát Moskovského energetického inštitútu, Medailu profesora Požaryskiego Towarišštva elektrikov Poľskich, Medailu rektora TU Ilmenau, Zlatú Křižikovu medailu rektora ČVUT a Medailu rektora University of Kanazawa.

Podľa kronikára je táto obec najstaršia na Liptove

Kráľova Lehota je pravdepodobne najstaršia obec na Liptove, myslí si František Bizub, kronikár obce a autor kníh zaoberajúcich sa históriou. Prvá písomná zmienka o Kráľovej Lehote podľa neho nie je z roku 1344, ako si mnohí myslia. Podľa dobových dokumentov je však obec omnoho staršia.



"Prvá písomná zmienka o Liptove je v listine Ondreja II. z roku 1230. Spomína sa tam osada Mogiorfolu, čo má byť terajšia Uhorská Ves. Avšak v listine sa píše, že osade patrí veľké územie, ktoré od Liptova oddeľujú toky Boca a Belá. Geograficky nie je možné, aby to bolo v oblasti, kde je Uhorská Ves," vysvetlil s tým, že dolina, kde sa stretá Biely a Čierny Váh, bola osídlená pred viac ako 2500 rokmi. Ľudia si toto miesto pre svoj život nevybrali náhodne. "Ich prakticky nik nemohol dobyť. Z jednej strany je hlboký zráz a močiar, z druhej strany ďalší močiar. Mali dostatok vody a videli priamo na Kriváň. Je totiž dokázané, že tie hradiská vznikali tak, aby naň ľudia videli. Využívali to pri rôznych obradoch, ktoré vykonávali," povedal Bizub.

Názov Kráľova Lehota vznikol podľa pravdivej udalosti, ktorá sa stala na prelome 13. a 14. storočia. "Kým kráľovskí služobníci, ktorí strážili lesy a poľovný revír nevybudovali osadu, kráľ im dal úľavu na daniach - kráľovu lehotu. Neskôr dostali za vernosť od kráľa Ľudovíta I. v roku 1361 osadu i veľké územie medzi Váhom a Bociankou až po vrchy Kráľova hoľa a Bacúch," priblížil starosta Vladimír Kapríni.

Kráľova Lehota sa vyvíjala ako zemianska obec, na konci 16. storočia tu bolo 12 kúrií. Keďže najviac šľachticov na Liptove - až 190 bolo práve v Kráľovej Lehote, mali výrazný vplyv na stoličných voľbách. Najváženejší zemiansky rod z Kráľovej Lehoty bol rod Lehotských. "Samozrejme, že všetko prehlasovali, veď ženy a poddaní nemali hlasovacie právo. Keď po zavedení maďarčiny, ako úradnej reči, úradníci odmietali hovoriť po slovensky, ako prvý sa proti tomu na župnom zhromaždení v roku 1872 postavil Ján Lehotský Bartošovie. Župan tejto požiadavke vyhovel a zaviedol na zasadania aj slovenčinu," pokračoval kronikár.

"Je zaujímavé, že ešte aj v tomto období máme v obci veľmi veľa Lehotských. V Liptovskom Jáne mali Svätojánskych, tí vymreli. Lehotských je suverénne najviac, napríklad len Jánov máme v Lehote desať. A všetci sú tu rodina," dodal František Bizub.

Lesná železnica bola kedysi jediným spojivom okolitých obcí

Považská lesná železnica, ktorá tento rok oslávi 100. výročie od spustenia prevádzky, bola v 20. storočí významným lesníckym dopravným prostriedkom na hornom Liptove a výrazným spôsobom zviditeľnila obec Kráľova Lehota. Železnica okrem svojho nenahraditeľného hospodárskeho a technického významu do veľkej miery ovplyvnila aj život bežných obyvateľov okolitých obcí a osád.

Železnica vtedy, ako najmodernejší a najvýkonnejší dopravný prostriedok na dopravu dreva z dolín, mala 107 kilometrov a hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku, cez Liptovskú Tepličku do Staníkova. Doliny v údolí Čierneho Váhu spájala s okolitým svetom, ako jediný dopravný prostriedok takmer pol storočia. "Do roku 1965 bola železnica jediným spojivom medzi Liptovským Hrádkom a Liptovskou Tepličkou. Nevyužívali ju len na prevoz dreva, ale aj cestujúcich," vysvetlil kronikár Kráľovej Lehoty František Bizub.

V roku 1922 tvorili vlakový personál železnice dvaja rušňovodiči, dvaja kuriči, jeden vlakvedúci a traja brzdári. V roku 1959 tu pracovalo až 112 ľudí, neskôr ich počet klesol. "Vlaky vtedy mohli ísť maximálnou povolenou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu, keď bola trať kľukatá alebo sa vyskytli problémy, išlo sa aj oveľa pomalšie," povedal.



Na Čiernom Váhu, historickom území Kráľovej Lehoty, sa dodnes zachovala zastávka železnice. "Hneď vedľa tejto zastávky stála krčma. Vtedy bol taký voľný spôsob života. Kým chlapi nedopili, vlak čakal na nich a neodišiel," vysvetlil. Ako dodal, ešte ako študent sa zúčastnil na školskom výlete, ktorý absolvovali práve vlakom. "Keď sme potrebovali, aby vlak zastavil aj tam, kde nemal zastávku, urobil to bez problémov, bolo to iné ako teraz. Keď boli na Čiernom Váhu zábavy, vlak odišiel s cestujúcimi aj v noci, i keď vtedy vôbec nemal ísť," pokračoval.

Narastajúcemu automobilizmu nemohla lesná železnica konkurovať a tak sa od roku 1960 sa pravidelne rušili odbočky pre nerentabilnosť. Celú železnicu zrušili 31. decembra 1972. Trať bola rozobratá a prevezená do Pribyliny a Čierneho Balogu.

Obci sa vlani podarilo zrealizovať niekoľko investičných akcií

Hornoliptovská obec Kráľova Lehota hodnotí rok 2015 z hľadiska investičných akcií ako úspešný. Podarilo sa im zrekonštruovať miestnu komunikáciu, rodný dom Kristy Bendovej a splaškovú kanalizáciu. TASR informoval starosta obce Vladimír Kapríni.

"Minulý rok sme dobudovali v celej obci splaškovú kanalizáciu. Urobili sme poslednú vetvu v dĺžke približne 550 metrov," uviedol s tým, že investícia si vyžiadala 64.000 eur z obecného rozpočtu a preklenovacieho úveru. Okrem toho zrekonštruovali miestnu komunikáciu v starej časti obce. "Položili sme tu nový živičný kryt v rozpočtovom náklade 25.000 eur. Financie sme získali aj z mimoriadneho fondu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, odštepného závodu Banská Bystrica," povedal Kapríni.

Takmer celý rok trvala rekonštrukcia rodného domu spisovateľky Kristy Bendovej. "Museli sme urobiť komplexné stavebné úpravy, pomohli nám aj železničiari, aj Matica Slovenská a rôzni ďalší sponzori," vymenoval starosta. "Nepodarilo sa nám získať žiadny pôvodný nábytok, ale dom sme sa snažili zariadiť vecami z tej doby. Umiestnený nábytok nie je presne z rokov, keď tu žila Krista, ale približne to sedí. Poradilo sa zachovať pôvodnú pec, dvere a niektoré podlahy," vysvetlila referentka obecného úradu Erika Šteučeková. V dome vymenili všetky okná, obklady, dlažby i sanitárne vybavenie.

Zeman Lehotský chodil za svojou vyvolenou na bielom koni

Hornoliptovská obec Kráľova Lehota sa môže pýšiť niekoľkými vzácnymi stavbami. Na historickom území obce sa nachádzajú národné kultúrne pamiatky kaštieľ rodu Lehotských, Štróblova vila a kostol Najsvätejšej Trojice.



"Ako hnuteľné kultúrne pamiatky sú v evanjelickom kostole evidované oltárny obraz Ježiš v Getsemanskej záhrade, erb rodu Lehotských a maľovaná drevená truhlica. Medzi chránené územia patrí Turková, nachádzajúca sa na pravej strane dolnej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. Chráneným prírodným výtvorom poniže obce je Balvan na Maši. V parku Štróblovej vily zo starých líp okolo jazera sú tri chránené," povedal pre TASR starosta obce Vladimír Kapríni.

Do objektu zemianskej kúrie Lehotských umiestnila obec, ktorá sa stala vlastníkom kaštieľa, v prvej polovici 20. storočia materskú školu, v priestoroch sídli dodnes. Navštevujú ju nielen deti predškolského veku z obce Kráľova Lehota, ale aj z regiónu obcí Vyšná Boca, Nižná Boca, Malužiná, osady Svarín a Čierny Váh. Súčasťou objektu je aj veľká a upravená záhrada s mnohými preliezačkami, kde malé deti trávia väčšinu času v prípade dobrého počasia.

Rod Lehotských bol mnohopočetný a jednotlivé rodiny žili od drevených chalúp, cez murované domy až po kaštieľ. Vlastnil ho doktor Eugen Lehotský, jeho súrodenci boli významné osobnosti v Maďarsku. "Traduje sa jedna legenda, že keď chodil Eugen za svojou vyvolenou do Hýb, šiel na bielom koni cez polia a lúky. Ona ho čakávala vo veži hybského kostola, odkiaľ sledovala, či už ide. Keď ho zbadala, rýchlo zišla dole," povedal kronikár obce František Bizub.