Kraľovany 1. júla (TASR) - Dolnooravská obec Kraľovany je známa svojou osobitou polohou. Síce predstavuje vstupnú bránu do oravského regiónu, no leží mimo prirodzenej oblasti Oravy, medzi pohoriami Malej a Veľkej Fatry. Vznikla ešte v 14. storočí na významnej obchodnej križovatke Oravy, Liptova a Turca. Prvá písomná zmienka o už jestvujúcej osade pochádza z roku 1363.

"Funkcia obce vychádzala vždy z jej polohy. Za veľmi dôležité považovali Kraľovany už Thurzovci, ktorí často využívali cestu z banských miest hore Oravou do Poľska na vývoz surovín. Tiež tu zriadili mýto a vyberali poplatky od pltníkov. Veľké výnosy mali aj zo svojho hostinca, ktorý sa tu nachádzal. Počas celého roka sa v ňom zastavovali pltníci, kupci i drevárski robotníci," povedal pre TASR starosta Miloš Had.

Obyvatelia obce boli neustále ohrozovaní živelnými pohromami. Niekoľkokrát zažili ničivé povodne, ktoré im spôsobili veľké škody. Problémy mali aj v zimnom období s ľadovými povodňami. "Bojovali rôznymi spôsobmi. Na pravej strane Váhu postavili hrádzu, neskôr zriadili aj protipovodňovú komisiu," ozrejmil starosta.

Kraľovany vo svojej histórii zažili veľký rozmach a počet obyvateľov vzhľadom na pribúdajúce voľné pracovné miesta, ktoré so sebou vo významnej miere priniesla industrializácia, v priebehu desaťročí neustále stúpal. Bola to dôležitá križovatka vodných, železničných aj vicinálnych ciest. "V súčasnosti má počet obyvateľov dlhodobo klesajúci charakter. Na prilákanie mladých rodín plánujeme realizáciu nového územného plánu, aby sa mohla začať výstavba nových rodinných domov," dodal Had.

Pltnícke tradície si v obci pripomínajú aspoň kultúrnym podujatím

Spomienkou na celé stáročia trvajúcej pltníckej tradície v okolí obce Kraľovany ležiacej na sútoku Oravy a Váhu sú dnes už len dvaja pltníci v erbe samosprávy.

"Obec už pltníctvom nežije, je to len otázka niekdajšej histórie. My si to každoročne pripomíname aspoň tradičným podujatím Pltnícky deň, na ktorom okrem iného spustíme po vode jednu plť, aby obyvatelia videli, ako to kedysi fungovalo. Iným spôsobom sa pltnícke tradície zatiaľ nesnažíme oživiť. Význam by to malo len z hľadiska turizmu, no podobnú činnosť už na Orave máme," povedal starosta Kraľovian v okrese Dolný Kubín Miloš Had.

Spustiť plť na vodu nie je v Kraľovanoch jednoduché. V súčasnosti je to totiž pre nižšiu hladinu rieky Orava problém. "Pri organizácii podujatia musíme vždy dopredu zavolať správcom Oravskej priehrady, aby na potrebný čas zvýšili prietok vody. Potrebujeme, aby sa v mieste, kde sa Orava vlieva do Váhu, zvýšila hladina rieky. Inak by sa plť mohla zachytiť o skaly," vysvetlil Had.

Oravci sa v minulosti živili najmä pltníctvom, rybolovom či prácou s drevom. Oravskí obyvatelia zvážali na pltiach hlavne drevo, ale aj rôzny iný tovar práve do Kraľovian, kde sa nachádzala hlavná pltnica oravských pltí a tiež tu prebiehala prekládka tovarov na plavbu po Váhu.

Obyvatelia žijú v zimných mesiacoch bez priameho slnka

Dolnooravská obec Kraľovany je slovenským unikátom. V zimných mesiacoch sú jej obyvatelia bez priameho slnečného svetla. Lúčom slnka totiž bráni preniknúť do doliny vysoký kopec Kraľovianska kopa. S podobným problémom sa borí aj nórska dedina Rjukan.

Slnko prestáva nad Kraľovanmi svietiť v závere novembra a ukáže sa vždy až v druhej polovici januára, aj to len v niektorých lokalitách a na niekoľko minút denne. "Aj tá krátka chvíľa pomôže a človek hneď ožije. Určite, že život v niekoľkotýždňovom tieni na psychike nepridá, no obyvatelia si už zvykli," povedal pre TASR starosta Kraľovian Miloš Had.

"Nórsku samosprávu Rjukan by sme veľmi radi oslovili a nadviazali s nimi spoluprácu. Radi by sme tam vycestovali alebo by mohli prísť aj oni k nám. Máme s nimi niečo spoločné, určite by sme našli spoločnú reč," vysvetlil Had s tým, že okrem Nórska sa dedina s obdobným problémom nachádza aj v Taliansku.
Slováci by vďačne privítali rady, ako sa s nezvyčajným prírodným úkazom vyrovnať. V nórskej obci, ktorá leží v hlbokom údolí, si s ním poradili po svojom. Na vrch oproti slnku umiestnili veľké zrkadlá, ktoré odrážajú slnečné lúče priamo k obyvateľom. "Stálo ich to približne 650.000 eur. Toto riešenie je na naše pomery nereálne," doplnil starosta Kraľovian.

Obyvatelia túžobne očakávajú dobudovanie severnej diaľnice D1

Už od nepamäti sú Kraľovany v Dolnokubínskom okrese mimoriadne dôležitým dopravným uzlom pre cestnú aj železničnú dopravu. Starosta Miloš Had vidí budúcnosť rozvoja regiónu v modernizácii železničnej trate a dobudovaní severnej diaľnice D1.

Vyústením snahy najjužnejšej oravskej obce v nedávnej minulosti mala byť zastávka pre úplne všetky rýchliky a expresné vlaky. Mnoho ľudí z oravského regiónu denne dochádza za prácou a štúdiom, najviac by im preto pomohlo, keby všetky vnútroštátne a medzinárodne rýchliky stáli na stanici v Kraľovanoch. "Žiaľ, neboli sme v tomto smere zatiaľ úspešní," skonštatoval Had.

Život by obyvateľom obce zjednodušila aj výstavba diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová. Hlavný cestný ťah medzi Žilinou a Ružomberkom je totiž v súčasnosti mimoriadne vyťažený. Denne po ceste I/18 v tomto úseku prejdú desaťtisíce áut. Starostu Kraľovian preto potešili správy, že trasovanie D1 je už jasné. Stavať sa bude tunel Korbeľka a Havran. "Výstavba diaľnice by mala priniesť ťarchu čo najmenšiemu počtu obcí. Tento variant je z nášho pohľadu vyhovujúci," doplnil.

Údolný variant diaľnice by podľa neho poškodil územia na južnom okraji obce a zmaril by všetky rozvojové plány v oblasti osady Rieka, kde sa nachádza turisticky vyhľadávané jazero aj krasová oblasť s množstvom jaskýň. "V prospech tunela Korbeľka hovorí viacero faktorov. Každopádne, diaľnica je tu potrebná. Keď sa z obce chceme dostať na hlavnú cestu I/18, je to veľký problém," ozrejmil Had.

Zatopený lom s tyrkysovou vodou láka ľudí zo širokého okolia

Slovenské Plitvické jazerá, aj takto mnohí volajú zatopený kameňolom v miestnej časti Kraľovian - Rieke. Nielen domáci, ale aj turisti z rôznych kútov Slovenska či zo zahraničia ho vyhľadávajú na kúpanie, potápanie a relaxovanie najmä vďaka čistej a tyrkysovej vode i pohľadu na okolité horské svahy.

"Veľa ľudí sa nesprávne domnieva, že lom patrí už do územia obce Šútovo v Martinskom okrese. Často toto miesto potom nesprávne nazývajú ako Šútovské jazero. Stáva sa to asi preto, že sa nachádza bližšie ku Šútovu, avšak katastrálne je to naše územie. Ja však každého veľmi rád poopravím," povedal pre TASR starosta Kraľovian Miloš Had.

Hlavnou prioritou kraľovianskej samosprávy je oživiť a skultúrniť túto časť obce. I keď v súčasnosti je kúpanie v tejto lokalite povolené len na vlastné riziko, v budúcnosti by to mohlo byť oficiálne prírodné kúpalisko. "Toto jazero má obrovský potenciál, ľudia sa tam chodia pozerať aj mimo sezóny, v lete je to tam úplne preplnené. Do budúcna chceme preto podniknúť kroky a vybudovať tam oddychovú zónu," doplnil s tým, že zatiaľ je to len hudba budúcnosti.

"K jazeru chodievame s kamarátmi pravidelne. V okolí nemáme kam ísť a navyše je tu tá príroda tak nádherná, že bola by škoda chodiť niekam na kúpaliská či do akvaparkov, kde sú ceny vstupného aj tak predražené a bežný Slovák si to nemôže dovoliť," povedala Natália z Liptovského Mikuláša, ktorej kúpanie na vlastné riziko neprekáža. Ocenila by, keby prostredie lomu bolo kultúrnejšie.

Na jednej z pláží okolo bývalého lomu sa v letnom období dokonca schádzajú aj ľudia vyznávajúci nudizmus. Neoficiálne prírodné kúpalisko pri Kraľovanoch sa nachádza aj v zozname slovenských nudapláží na internetovej stránke Asociácie slovenských naturistov. Iná pláž v oravskom regióne sa v tomto zozname nenachádza.

https://www.google.sk/maps/place/Kra%C4%BEovany/@49.1641871,19.0778017,13z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0x4715ab70d616e541:0x8f9f898a35218bd6!8m2!3d49.1513927!4d19.1271609?hl=en