Obyvatelia si v nedeľu pripomenú rok od tragického požiaru.
Autor TASR
Krásnohorské Podhradie 8. marca (TASR) – Život v obci Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava bol pred požiarom hradu Krásna Hôrka 10. marca 2012 podľa starostu Petra Bolla pokojnejší.
"Táto tragická udalosť nám priniesla veľa zmien. Cestovný ruch v obci klesol úplne na nulu. Obec prišla približne o 35.000 eur, a to nehovorím o podnikateľských subjektoch, ktoré boli priamo na cestovný ruch naviazané," uviedol Bollo pre TASR.
Spresnil, že obec prišla o tržby z prevádzky plateného parkoviska pod hradom a tiež z ubytovacích služieb v blízkom kempingu. "Tie peniaze sme chceli využiť najmä na opravu miestnych komunikácií, ktoré sú v žalostnom stave," pripomenul starosta.
Požiar národnej kultúrnej pamiatky poznačil ľudí v obci aj mentálne. "Ľudia pred rokom plakali. Veď to bola naša hrdosť a nielen čo sa týka našej obce, ale celého Slovenska. Je to svetové dedičstvo a ľudia sú skormútení," doplnil Bollo, ktorý zároveň dúfa, že po finálnej oprave strechy by sa časť hradu mohla verejnosti sprístupniť v lete 2014.
Vari najhorším dôsledkom požiaru sú podľa starostu narušené medziľudské vzťahy. "Dá sa povedať, že predtým sme tu s rómskymi obyvateľmi nažívali pomerne pokojne, teraz však aj po tom, čo o našu obec prejavil záujem Marián Kotleba a médiá, to je už dosť rozhádané," potvrdil. K otvoreným stretom zatiaľ však nedochádza. "Ľudia si však uvedomujú niektoré veci. Napríklad dlh za odvoz komunálneho odpadu sa tvorí výlučne v rómskej osade," dodal Bollo. Obec má dnes približne 2600 obyvateľov, z toho je 57 percent Rómov. "Ak majú požiadavky voči obci, dokážu byť aj aktívni, ale ak je potrebné splniť si nejaké povinnosti, alebo od nich niečo žiadame, nastáva problém," povzdychol si starosta.
Najviac zo všetkého dnes obec podľa neho potrebuje viac peňazí a pokoj. "Vyzvali sme obyvateľov, aby v nedeľu 10. marca o 18.00 h zapálili v každom dome v okne sviečku a takto si pripomenuli nešťastnú udalosť spred roka," uzavrel Bollo.
"Táto tragická udalosť nám priniesla veľa zmien. Cestovný ruch v obci klesol úplne na nulu. Obec prišla približne o 35.000 eur, a to nehovorím o podnikateľských subjektoch, ktoré boli priamo na cestovný ruch naviazané," uviedol Bollo pre TASR.
Spresnil, že obec prišla o tržby z prevádzky plateného parkoviska pod hradom a tiež z ubytovacích služieb v blízkom kempingu. "Tie peniaze sme chceli využiť najmä na opravu miestnych komunikácií, ktoré sú v žalostnom stave," pripomenul starosta.
Požiar národnej kultúrnej pamiatky poznačil ľudí v obci aj mentálne. "Ľudia pred rokom plakali. Veď to bola naša hrdosť a nielen čo sa týka našej obce, ale celého Slovenska. Je to svetové dedičstvo a ľudia sú skormútení," doplnil Bollo, ktorý zároveň dúfa, že po finálnej oprave strechy by sa časť hradu mohla verejnosti sprístupniť v lete 2014.
Vari najhorším dôsledkom požiaru sú podľa starostu narušené medziľudské vzťahy. "Dá sa povedať, že predtým sme tu s rómskymi obyvateľmi nažívali pomerne pokojne, teraz však aj po tom, čo o našu obec prejavil záujem Marián Kotleba a médiá, to je už dosť rozhádané," potvrdil. K otvoreným stretom zatiaľ však nedochádza. "Ľudia si však uvedomujú niektoré veci. Napríklad dlh za odvoz komunálneho odpadu sa tvorí výlučne v rómskej osade," dodal Bollo. Obec má dnes približne 2600 obyvateľov, z toho je 57 percent Rómov. "Ak majú požiadavky voči obci, dokážu byť aj aktívni, ale ak je potrebné splniť si nejaké povinnosti, alebo od nich niečo žiadame, nastáva problém," povzdychol si starosta.
Najviac zo všetkého dnes obec podľa neho potrebuje viac peňazí a pokoj. "Vyzvali sme obyvateľov, aby v nedeľu 10. marca o 18.00 h zapálili v každom dome v okne sviečku a takto si pripomenuli nešťastnú udalosť spred roka," uzavrel Bollo.