Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Numizmatik múzea Marek Budaj uviedol, že vďaka poctivému nálezcovi sa zachoval poklad, ktorý je výnimočný z viacerých hľadísk
Autor TASR
Kremnica 22. mája (TASR) - V kremnickom NBS - Múzeu mincí a medailí vystavujú poklad mincí zo 17. storočia, ktoré pri výstavbe bazéna na vlastnom pozemku našiel obyvateľ obce Pinkové Kračany v okrese Dunajská Streda. V hĺbke 30 centimetrov narazil na rozbitú nádobu s mincami, svoj objav nahlásil pamiatkarom aj obecnému úradu. "Za svoj čin dostal zákonom stanovené nálezné, ktoré vysoko prevyšovalo predpokladané náklady na stavbu bazéna," uviedlo NBS - Múzeum mincí a medailí v Kremnici.
Numizmatik múzea Marek Budaj uviedol, že vďaka poctivému nálezcovi sa zachoval poklad, ktorý je výnimočný z viacerých hľadísk. Poklad obsahuje len veľké a stredné nominály, ktoré pochádzajú z rokov 1624 - 1704, čo znamená, že ich majiteľ úmyselne vybral a ukryl iba mince vyššej hodnoty. Naznačuje to, že zrejme patril k bohatšej vrstve spoločnosti.
"Jadro nálezu, takmer tri štvrtiny mincí, tvoria razby pochádzajúce z Kremnice, čo poukazuje na veľký význam kremnickej mincovne v danom období. Ďalšou zaujímavosťou je, že okrem uhorských mincí boli v poklade aj sedmohradské, rakúske, sliezske a nemecké razby," uviedol Budaj.
Výnimočné miesto v ňom však podľa neho zaberá 28 francúzskych mincí od Ľudovíta XIII. po Ľudovíta XIV. pochádzajúce z rokov 1643 - 1701. Tieto razby sa na naše územie dostávali podľa Budaja nielen prostredníctvom Osmanskej ríše, ale aj ako priama podpora Francúzska povstaleckým, čiže Rákocziho vojakom. Takéto zloženie pokladu preto naznačuje, na akej strane najväčšieho protihabsburského povstania mohol stáť jeho majiteľ. Na základe najmladších mincí v náleze z roku 1704 je takisto podľa neho možné usúdiť, kedy došlo k ukrytiu tejto významnej finančnej hotovosti.
Výstavu "Tajomstvo pokladu mincí z Pinkových Kračian" v troch miestnostiach galérie múzea inštaloval oceňovaný scénograf Juraj Poliak. "Možno by sa však lepšie hodilo slovo inscenoval. Návštevníci sa totiž ocitnú priamo na bojisku povstania proti cisárovi vedeného sedmohradským kniežaťom Františkom Rákoczim II., druhá miestnosť predstavuje miesto nálezu a v tretej miestnosti je vystavený samotný poklad," uviedlo múzeum. Výstava potrvá do 31. júla tohto roka.
Numizmatik múzea Marek Budaj uviedol, že vďaka poctivému nálezcovi sa zachoval poklad, ktorý je výnimočný z viacerých hľadísk. Poklad obsahuje len veľké a stredné nominály, ktoré pochádzajú z rokov 1624 - 1704, čo znamená, že ich majiteľ úmyselne vybral a ukryl iba mince vyššej hodnoty. Naznačuje to, že zrejme patril k bohatšej vrstve spoločnosti.
"Jadro nálezu, takmer tri štvrtiny mincí, tvoria razby pochádzajúce z Kremnice, čo poukazuje na veľký význam kremnickej mincovne v danom období. Ďalšou zaujímavosťou je, že okrem uhorských mincí boli v poklade aj sedmohradské, rakúske, sliezske a nemecké razby," uviedol Budaj.
Výnimočné miesto v ňom však podľa neho zaberá 28 francúzskych mincí od Ľudovíta XIII. po Ľudovíta XIV. pochádzajúce z rokov 1643 - 1701. Tieto razby sa na naše územie dostávali podľa Budaja nielen prostredníctvom Osmanskej ríše, ale aj ako priama podpora Francúzska povstaleckým, čiže Rákocziho vojakom. Takéto zloženie pokladu preto naznačuje, na akej strane najväčšieho protihabsburského povstania mohol stáť jeho majiteľ. Na základe najmladších mincí v náleze z roku 1704 je takisto podľa neho možné usúdiť, kedy došlo k ukrytiu tejto významnej finančnej hotovosti.
Výstavu "Tajomstvo pokladu mincí z Pinkových Kračian" v troch miestnostiach galérie múzea inštaloval oceňovaný scénograf Juraj Poliak. "Možno by sa však lepšie hodilo slovo inscenoval. Návštevníci sa totiž ocitnú priamo na bojisku povstania proti cisárovi vedeného sedmohradským kniežaťom Františkom Rákoczim II., druhá miestnosť predstavuje miesto nálezu a v tretej miestnosti je vystavený samotný poklad," uviedlo múzeum. Výstava potrvá do 31. júla tohto roka.
