Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomník tvoria tri rady mohutných dosiek poukladaných na sebe, na ktorých sú umiestnené štyri zdobené stĺpy.
Autor TASR
Krompachy 25. novembra (TASR) – Na Spiši pripomína obete prvej svetovej vojny niekoľko pamätníkov či pamätných tabúľ, najväčší i najhonosnejší monument v regióne sa však nachádza v meste Krompachy. Vojnový historik Marcel Maniak pre TASR uviedol, že v parku na námestí medzi ulicami Hlavná a Lorencova je neprehliadnuteľný pamätník, keďže na jeho vrchu je umiestnená bronzová nemecká helma.
Pomník tvoria tri rady mohutných dosiek poukladaných na sebe, na ktorých sú umiestnené štyri zdobené stĺpy. Na nich je doska s rokmi 1914 a 1918 vo vavrínovom venci a na nej ďalšia tabuľa so spomínanou prilbou. „Po stranách sú umiestnené štyri čierne mramorové tabule s menami 112 padlých v rokoch 1914 – 1918. Pomník bol postavený v 20. rokoch minulého storočia a od roku 1963 je evidovaný v zozname národných kultúrnych pamiatok,“ ozrejmil Maniak. Okrem zoznamu padlých ja na ňom aj nápis: „Občane, spomni na nás, ktorí sme padli, aby si mohol slobodne žiť, nasleduj nás, až i teba vlasť zavolá.“ Najväčší na Spiši je nielen rozmerovo, ale aj čo sa týka počtu mien padlých uvedených na tabuliach.
Podľa Emila Bajtoša zo Spišského klubu vojenskej histórie Gvardija je tento pamätník špecifický práve tým, že je na ňom nemecká prilba, pričom Slováci väčšinou bojovali v rakúsko-uhorskej armáde. „Tá helma má nemecký vzor, používala ho aj maďarská armáda, ale vo veľmi malej miere. Zrejme ich len dostali z Nemecka ako materiálnu výpomoc, pretože rakúsko-uhorská armáda bola podstatne slabšie zásobená ako nemecká. Produkcia výzbroje bola v Nemecku taktiež oveľa väčšia,“ ozrejmil Bajtoš.
Len málokto podľa neho vie, že táto prilba je niečo, čo by teoreticky ani nemalo na krompašský pamätník patriť. „Zrejme umelec, ktorý to tvoril, a podľa všetkého to nebol len nejaký miestny kamenár, mal za vzor rakúsko-uhorského vojaka, ktorý takúto prilbu pravdepodobne nosil, a tak vznikla takáto kuriozita,“ doplnil Bajtoš, podľa ktorého je krompašský pamätník architektonicky zo všetkých na Spiši najzaujímavejší a zároveň najhonosnejší.
Maniak dodal, že aj keď boje prvej svetovej vojny neprebiehali na území Spiša, aj tam sa konflikt vo svojich dôsledkoch naplno prejavil. „Bolo tak aj preto, že mnohí muži pôvodom zo Spiša boli odvedení na front a na Spiši pôsobili vojenské nemocnice. Spišiaci boli zaraďovaní prevažne k rakúsko-uhorskému Pešiemu pluku č. 67 - nazývanému 'prešovský', a Honvédskemu pešiemu pluku č. 9. Bojovali však aj v radoch Pešieho pluku č. 34 - nazývaného 'košický', a Honvédskeho pešieho pluku č. 16. Tieto pluky boli nasadené na front v Haliči. Mnohí z nich, medzi nimi aj Krompašania, v týchto bojoch padli,“ uzavrel Maniak.
Pomník tvoria tri rady mohutných dosiek poukladaných na sebe, na ktorých sú umiestnené štyri zdobené stĺpy. Na nich je doska s rokmi 1914 a 1918 vo vavrínovom venci a na nej ďalšia tabuľa so spomínanou prilbou. „Po stranách sú umiestnené štyri čierne mramorové tabule s menami 112 padlých v rokoch 1914 – 1918. Pomník bol postavený v 20. rokoch minulého storočia a od roku 1963 je evidovaný v zozname národných kultúrnych pamiatok,“ ozrejmil Maniak. Okrem zoznamu padlých ja na ňom aj nápis: „Občane, spomni na nás, ktorí sme padli, aby si mohol slobodne žiť, nasleduj nás, až i teba vlasť zavolá.“ Najväčší na Spiši je nielen rozmerovo, ale aj čo sa týka počtu mien padlých uvedených na tabuliach.
Podľa Emila Bajtoša zo Spišského klubu vojenskej histórie Gvardija je tento pamätník špecifický práve tým, že je na ňom nemecká prilba, pričom Slováci väčšinou bojovali v rakúsko-uhorskej armáde. „Tá helma má nemecký vzor, používala ho aj maďarská armáda, ale vo veľmi malej miere. Zrejme ich len dostali z Nemecka ako materiálnu výpomoc, pretože rakúsko-uhorská armáda bola podstatne slabšie zásobená ako nemecká. Produkcia výzbroje bola v Nemecku taktiež oveľa väčšia,“ ozrejmil Bajtoš.
Len málokto podľa neho vie, že táto prilba je niečo, čo by teoreticky ani nemalo na krompašský pamätník patriť. „Zrejme umelec, ktorý to tvoril, a podľa všetkého to nebol len nejaký miestny kamenár, mal za vzor rakúsko-uhorského vojaka, ktorý takúto prilbu pravdepodobne nosil, a tak vznikla takáto kuriozita,“ doplnil Bajtoš, podľa ktorého je krompašský pamätník architektonicky zo všetkých na Spiši najzaujímavejší a zároveň najhonosnejší.
Maniak dodal, že aj keď boje prvej svetovej vojny neprebiehali na území Spiša, aj tam sa konflikt vo svojich dôsledkoch naplno prejavil. „Bolo tak aj preto, že mnohí muži pôvodom zo Spiša boli odvedení na front a na Spiši pôsobili vojenské nemocnice. Spišiaci boli zaraďovaní prevažne k rakúsko-uhorskému Pešiemu pluku č. 67 - nazývanému 'prešovský', a Honvédskemu pešiemu pluku č. 9. Bojovali však aj v radoch Pešieho pluku č. 34 - nazývaného 'košický', a Honvédskeho pešieho pluku č. 16. Tieto pluky boli nasadené na front v Haliči. Mnohí z nich, medzi nimi aj Krompašania, v týchto bojoch padli,“ uzavrel Maniak.
