Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chýbajúce príjmy a zvyšovanie výdavkov kraja sa v rozpočte prejavujú v škrtaní investícií na nové projekty.
Autor TASR
Košice 15. decembra (TASR) – O návrhu budúcoročného rozpočtu Košického samosprávneho kraja (KSK) v objeme 357,5 milióna eur budú krajskí poslanci rokovať na zasadnutí v pondelok 19. decembra. Súčasťou programu bude aj zmena príspevku na čiastočnú úhradu nákladov v školách a v školských zariadeniach vrátane zvýšenia rozmedzia platby za ubytovanie na stredoškolských internátoch. Predseda KSK Rastislav Trnka pritom kritizuje zvýšenie daňového bonusu na dieťa, ako aj ďalšie opatrenia na úkor samospráv.
Chýbajúce príjmy a zvyšovanie výdavkov kraja sa v rozpočte prejavujú v škrtaní investícií na nové projekty. "V budúcnosti sa to veľmi výrazne odrazí, keďže už teraz mám na stole žiadosti na rekonštrukciu 14 mostov, ktoré, keď nezačneme rekonštruovať, tak určite budeme musieť v priebehu roka zavrieť, a na kapitálové výdavky máme vyčlenenú nulu. Je to jednoducho stav, ktorý je neudržateľný nie že do budúcna, ale ani v priebehu budúceho roka," uviedol Trnka vo štvrtok pre novinárov.
Zároveň poukazuje na zvýšený rast cien energií, čo si vyžiada pre kraj navyše osem miliónov eur, a rast miezd z titulu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v objeme 16 miliónov eur. "Po odrátaní kompenzácie máme predpokladaný výpadok na podielových daniach 20 miliónov eur a celkový rozdiel máme 44 miliónov eur len na týchto troch položkách v budúcom roku, a to ešte nehovorím o nárastoch iných služieb a tovarov, pohonných látok, stavebných materiálov a stavebných prác," povedal. Problémom je podľa neho aj financovanie už schválených investičných projektov, ktorých cena postupne narastá.
"Celkovo budeme musieť aj teraz robiť racionalizačné opatrenia. Je tu v hre mierne zvýšenie poplatkov na internátoch a zároveň cestovného v autobusoch, čo nás vôbec neteší, ale cestovné v autobusoch nebolo zvyšované nejakých šesť rokov. Už je to v takom stave, že náklady na autobusovú dopravu uhrádzame vo výške 75 percent," uviedol Trnka. Budúcu úpravu cestovného však bude treba riešiť v koordinácii s Prešovským samosprávnym krajom (PSK).
Šéf kraja kritizuje, že opatrenia prijaté vládou a parlamentom nie sú komunikované so samosprávnymi krajmi ani samosprávami ako takými. "Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to bude znamenať len a len obmedzovanie všetkých verejných služieb a zhoršovanie ich kvality," konštatoval.
Chýbajúce príjmy a zvyšovanie výdavkov kraja sa v rozpočte prejavujú v škrtaní investícií na nové projekty. "V budúcnosti sa to veľmi výrazne odrazí, keďže už teraz mám na stole žiadosti na rekonštrukciu 14 mostov, ktoré, keď nezačneme rekonštruovať, tak určite budeme musieť v priebehu roka zavrieť, a na kapitálové výdavky máme vyčlenenú nulu. Je to jednoducho stav, ktorý je neudržateľný nie že do budúcna, ale ani v priebehu budúceho roka," uviedol Trnka vo štvrtok pre novinárov.
Zároveň poukazuje na zvýšený rast cien energií, čo si vyžiada pre kraj navyše osem miliónov eur, a rast miezd z titulu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v objeme 16 miliónov eur. "Po odrátaní kompenzácie máme predpokladaný výpadok na podielových daniach 20 miliónov eur a celkový rozdiel máme 44 miliónov eur len na týchto troch položkách v budúcom roku, a to ešte nehovorím o nárastoch iných služieb a tovarov, pohonných látok, stavebných materiálov a stavebných prác," povedal. Problémom je podľa neho aj financovanie už schválených investičných projektov, ktorých cena postupne narastá.
"Celkovo budeme musieť aj teraz robiť racionalizačné opatrenia. Je tu v hre mierne zvýšenie poplatkov na internátoch a zároveň cestovného v autobusoch, čo nás vôbec neteší, ale cestovné v autobusoch nebolo zvyšované nejakých šesť rokov. Už je to v takom stave, že náklady na autobusovú dopravu uhrádzame vo výške 75 percent," uviedol Trnka. Budúcu úpravu cestovného však bude treba riešiť v koordinácii s Prešovským samosprávnym krajom (PSK).
Šéf kraja kritizuje, že opatrenia prijaté vládou a parlamentom nie sú komunikované so samosprávnymi krajmi ani samosprávami ako takými. "Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to bude znamenať len a len obmedzovanie všetkých verejných služieb a zhoršovanie ich kvality," konštatoval.
