Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčší projekt v histórii bratislavského Nového mesta sa týka voľnočasového priestoru Jama v lokalite Tehelné pole. Starosta Rudolf Kusý očakáva do roka 180 stromov, jazierko a multifunkčné ihrisko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. mája (Teraz.sk) – V roku 2015 sa v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto dostalo do finálnej, realizačnej fázy viacero dlhé roky pripravovaných europrojektov. „Projekt financovaný z únie skončil, bol to najbláznivejší rok, aký som zažil. Naraz sme rekonštruovali šesť škôl a sedem škôlok,“ povedal v TABLET.TV starosta Nového Mesta Rudolf Kusý.
Ukončenie europrojektov podľa neho neznamená koniec prác na oprave škôl či škôlok. „Stále je čo robiť, ale nie už takým neuveriteľným tempom,“ poznamenal Kusý.
Aj v súčasnosti však mestská časť finalizuje projekty, ktoré budú podporené z európskych peňazí, nie však fondov Európskej únie, ale Nórskych fondov. Najväčší projekt v histórii bratislavského Nového mesta sa podľa Kusého týka voľnočasového priestoru Jama v lokalite Tehelné pole. „Je to naozaj najväčší projekt mestskej časti, nič väčšie sme v histórii samosprávy nemali,“ povedal Kusý s tým, že rozpočet sa odhaduje približne na dva milióny eur a je predpoklad, že Nórske fondy by mohli prispieť viac ako polovicou sumy.
„Získali sme od mesta zverením veľký pozemok bývalého cykloštadiónu. Je to šanca, aby tam namiesto nových bytoviek vznikla zeleň a niečo, čo pritiahne obyvateľov zo širokého okolia,“ odhadol. „Má to zmysel aj preto, že v rámci výstavby futbalového štadióna a rekonštrukcie zimného štadióna došlo k veľkému výrubu stromov. Ľudia si zaslúžia túto zeleň nahradiť,“ dodal Kusý.
K zlepšeniu ekológie mestského priestoru by malo pomôcť 180 stromov a samoregulujúce sa jazierko, pribudnú športoviská, ping –pongové stoly, multifunkčné ihrisko, cvičiace stroje. „Do budúcnosti, ale nie v rámci tohto projektu, by tam mohli byť lezecké steny,“ poznamenal starosta s tým, že projekt by sa optimálnych podmienok mohol realizovať do jedného roka.
Nórske fondy by mali pomôcť aj pri ďalšom ekologicky orientovanom projekte, revitalizácii priestoru Gaštanice na Kolibe. „V tejto chvíli je to zelená plocha, do istej miery zdevastovaná. Ale na nej je úžasné to, že sú tam jedlé gaštany a je to jedna z mála posledných verejných zelených plôch, ktoré má mestská časť na Kolibe,“ vysvetľuje Kusý. „Povedali sme si, že ju zachránime, zabezpečíme jej obnovu, revitalizáciu tak, aby tam bol park, upravená zeleň, výbeh pre psov, detské ihrisko, aby to bolo osvetlené a bezpečné,“ povedal Kusý. „Zároveň tým garantujeme, že nech už bude na mojej stoličke v budúcnosti ktokoľvek, už mu bude ťažké pozemok predať, keď tam ide investícia za možno 300.000 eur, pričom väčšinu peňazí hradia Nórske fondy,“ dodal.
Mestská časť v tomto roku realizuje aj opravu klimatizácie v Tržnici na Trnavskom mýte. „Tržnica patrí mestu, zverilo ju medzi tri mestské časti, Raču, Nové Mesto a Vajnory. Správcom sme my. Od roku 2011 sme prestali vyplácať zisk, začal sa akumulovať a používa sa na to, aby sa Tržnica mohla postupne rekonštruovať. Najväčšou investíciou za posledné roky je klimatizácia, ktorá sa urobila v tomto roku,“ povedal Kusý.
Nové Mesto patrí medzi tie bratislavské mestské časti, ktoré podporujú zavedenie parkovacej politiky, Kusý však do nej nechce obyvateľov nútiť. „Nebudeme ľudí tlačiť, že toto chce úrad, tak to musí byť. Dáme im fakty na stôl, takáto je situácia a takéto sú riešenia obvyklé v zahraničí. Ale nie je dosť parkovacích miest na to, aby si tu niekto mimobratislavský na týždeň mohol odparkovať auto, nie je tu dosť miest na to, aby, keď v jednom byte býva päť študentov, každý z nich parkoval pred domom so svojim autom. Nie je dosť parkovacích miest na to, aby niekto parkoval s piatimi autami, z ktorých sú tri vraky, aby každý podnikateľ mohol využívať chodníky ako odstavné parkovisko,“ tvrdí Kusý.
Ak by sa zaviedli karty rezidentov, ktoré by si obyvatelia platili buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom daní, počet parkujúcich áut by podľa Kusého prepočtov mohol klesnúť približne o tretinu. Zároveň by sa v mestskej časti presne označili jednotlivé parkovacie miesta, čím by sa zamedzilo parkovaniu v križovatkách, na verejnej zeleni a podobne.
Kusý je verí, že na nový model bude možné občanov presvedčiť, ale len za podmienky, že bude transparentne jasné, ako sa prostriedky z parkovného využijú. Má predstavu, že by celá parkovacia politika mala prebiehať priamo v réžii mestskej časti a nie cez externé firmy. „Ak bude nejaký príjem, pôjde do kasy mestskej časti a budeme ho používať výlučne na obnovu a budovanie parkovísk, chodníkov a ciest. Po odrátaní nákladov ostane všetko na tento účel,“ tvrdí.
Dodáva, že dlhodobo podporuje zapájanie ľudí do diania v mestskej časti, či už cez projekty participatívneho rozpočtu alebo priamo na stretnutiach pri príležitosti diskusií o jednotlivých projektoch. „Časť ľudí chce byť aktívna, chce ovplyvňovať život obce. Hovoríme nie len o participácii z pohľadu rozpočtu, ale povedzme aj o stretnutiach v súvislosti s investičnými akciami. Napríklad pri revitalizácii parku. Ľudia chcú vedieť, čo sa bude diať, koľko to bude stáť, ako to bude vyzerať. Chcú mať možnosť to ovplyvniť,“ povedal Kusý.
Na otázku, či takáto predbežná komunikácia v niektorých prípadoch nespôsobí zablokovanie projektu odpovedal, že aj to sa už stalo. „Z desiatich prípadov v ôsmych, možno deviatich, je to naozaj lepšie riešenie. Nie je to tak vždy, napríklad sme mali doslova hystériu, keď sme chceli robiť revitalizáciu jedného z parkov. Tak to spravíme o dve ulice ďalej, kde sú tým ľudia nadšení. Práce je naozaj dosť,“ uzavrel Kusý.
Ukončenie europrojektov podľa neho neznamená koniec prác na oprave škôl či škôlok. „Stále je čo robiť, ale nie už takým neuveriteľným tempom,“ poznamenal Kusý.
Aj v súčasnosti však mestská časť finalizuje projekty, ktoré budú podporené z európskych peňazí, nie však fondov Európskej únie, ale Nórskych fondov. Najväčší projekt v histórii bratislavského Nového mesta sa podľa Kusého týka voľnočasového priestoru Jama v lokalite Tehelné pole. „Je to naozaj najväčší projekt mestskej časti, nič väčšie sme v histórii samosprávy nemali,“ povedal Kusý s tým, že rozpočet sa odhaduje približne na dva milióny eur a je predpoklad, že Nórske fondy by mohli prispieť viac ako polovicou sumy.
„Získali sme od mesta zverením veľký pozemok bývalého cykloštadiónu. Je to šanca, aby tam namiesto nových bytoviek vznikla zeleň a niečo, čo pritiahne obyvateľov zo širokého okolia,“ odhadol. „Má to zmysel aj preto, že v rámci výstavby futbalového štadióna a rekonštrukcie zimného štadióna došlo k veľkému výrubu stromov. Ľudia si zaslúžia túto zeleň nahradiť,“ dodal Kusý.
K zlepšeniu ekológie mestského priestoru by malo pomôcť 180 stromov a samoregulujúce sa jazierko, pribudnú športoviská, ping –pongové stoly, multifunkčné ihrisko, cvičiace stroje. „Do budúcnosti, ale nie v rámci tohto projektu, by tam mohli byť lezecké steny,“ poznamenal starosta s tým, že projekt by sa optimálnych podmienok mohol realizovať do jedného roka.
Nórske fondy by mali pomôcť aj pri ďalšom ekologicky orientovanom projekte, revitalizácii priestoru Gaštanice na Kolibe. „V tejto chvíli je to zelená plocha, do istej miery zdevastovaná. Ale na nej je úžasné to, že sú tam jedlé gaštany a je to jedna z mála posledných verejných zelených plôch, ktoré má mestská časť na Kolibe,“ vysvetľuje Kusý. „Povedali sme si, že ju zachránime, zabezpečíme jej obnovu, revitalizáciu tak, aby tam bol park, upravená zeleň, výbeh pre psov, detské ihrisko, aby to bolo osvetlené a bezpečné,“ povedal Kusý. „Zároveň tým garantujeme, že nech už bude na mojej stoličke v budúcnosti ktokoľvek, už mu bude ťažké pozemok predať, keď tam ide investícia za možno 300.000 eur, pričom väčšinu peňazí hradia Nórske fondy,“ dodal.
Mestská časť v tomto roku realizuje aj opravu klimatizácie v Tržnici na Trnavskom mýte. „Tržnica patrí mestu, zverilo ju medzi tri mestské časti, Raču, Nové Mesto a Vajnory. Správcom sme my. Od roku 2011 sme prestali vyplácať zisk, začal sa akumulovať a používa sa na to, aby sa Tržnica mohla postupne rekonštruovať. Najväčšou investíciou za posledné roky je klimatizácia, ktorá sa urobila v tomto roku,“ povedal Kusý.
Nové Mesto patrí medzi tie bratislavské mestské časti, ktoré podporujú zavedenie parkovacej politiky, Kusý však do nej nechce obyvateľov nútiť. „Nebudeme ľudí tlačiť, že toto chce úrad, tak to musí byť. Dáme im fakty na stôl, takáto je situácia a takéto sú riešenia obvyklé v zahraničí. Ale nie je dosť parkovacích miest na to, aby si tu niekto mimobratislavský na týždeň mohol odparkovať auto, nie je tu dosť miest na to, aby, keď v jednom byte býva päť študentov, každý z nich parkoval pred domom so svojim autom. Nie je dosť parkovacích miest na to, aby niekto parkoval s piatimi autami, z ktorých sú tri vraky, aby každý podnikateľ mohol využívať chodníky ako odstavné parkovisko,“ tvrdí Kusý.
Ak by sa zaviedli karty rezidentov, ktoré by si obyvatelia platili buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom daní, počet parkujúcich áut by podľa Kusého prepočtov mohol klesnúť približne o tretinu. Zároveň by sa v mestskej časti presne označili jednotlivé parkovacie miesta, čím by sa zamedzilo parkovaniu v križovatkách, na verejnej zeleni a podobne.
Kusý je verí, že na nový model bude možné občanov presvedčiť, ale len za podmienky, že bude transparentne jasné, ako sa prostriedky z parkovného využijú. Má predstavu, že by celá parkovacia politika mala prebiehať priamo v réžii mestskej časti a nie cez externé firmy. „Ak bude nejaký príjem, pôjde do kasy mestskej časti a budeme ho používať výlučne na obnovu a budovanie parkovísk, chodníkov a ciest. Po odrátaní nákladov ostane všetko na tento účel,“ tvrdí.
Dodáva, že dlhodobo podporuje zapájanie ľudí do diania v mestskej časti, či už cez projekty participatívneho rozpočtu alebo priamo na stretnutiach pri príležitosti diskusií o jednotlivých projektoch. „Časť ľudí chce byť aktívna, chce ovplyvňovať život obce. Hovoríme nie len o participácii z pohľadu rozpočtu, ale povedzme aj o stretnutiach v súvislosti s investičnými akciami. Napríklad pri revitalizácii parku. Ľudia chcú vedieť, čo sa bude diať, koľko to bude stáť, ako to bude vyzerať. Chcú mať možnosť to ovplyvniť,“ povedal Kusý.
Na otázku, či takáto predbežná komunikácia v niektorých prípadoch nespôsobí zablokovanie projektu odpovedal, že aj to sa už stalo. „Z desiatich prípadov v ôsmych, možno deviatich, je to naozaj lepšie riešenie. Nie je to tak vždy, napríklad sme mali doslova hystériu, keď sme chceli robiť revitalizáciu jedného z parkov. Tak to spravíme o dve ulice ďalej, kde sú tým ľudia nadšení. Práce je naozaj dosť,“ uzavrel Kusý.
