Do oblasti stredného Slovenska sa činnosť topografov a kartografov sústredila po roku 1933, keď sa v Nemecku dostali k moci nacisti.
Autor TASR
Kynceľová 10. novembra (TASR) – Tajné mapové diela z obdobia Československa či vojenského mapovania môžu návštevníci obdivovať v Slovenskom múzeu máp (SMM) v obci Kynceľová neďaleko Banskej Bystrice. TASR o tom informovala kurátorka múzea Andrea Farkašová.
V zbierkovom fonde SMM sa nachádzajú mapové diela z vojenského mapovania z čias Československa, ale i ďalšie zbierkové predmety z obdobia 20. storočia. Medzi nimi napríklad Atlas Nemeckej spolkovej republiky, ktorý obsahuje 85 tajných mapových listov slúžiacich pre potreby armády.
Do oblasti stredného Slovenska sa činnosť topografov a kartografov sústredila po roku 1933, keď sa v Nemecku dostali k moci nacisti. Keďže Prahe, v ktorej sídlil i Vojenský zeměpisný ústav, hrozilo s blížiacou sa hrozbou vojenského konfliktu nebezpečenstvo bombardovania, vedenie armády rozhodlo o postavení nového záložného objektu ústavu. Vďaka továrni na výrobu papiera a geografickej polohe v hlbokom údolí zvolili obec Harmanec.
„Vyrábali sa tam mapové podklady pre československú a neskôr slovenskú armádu, ktoré boli v tých časoch tajné. Zaujímavými mapami sú reliéfne plastické mapy. Takýchto máme u nás v múzeu osem. Jedna z reliéfnych máp skoro celého územia Slovenska z roku 1980 bola taktiež tajná,“ doplnila Farkašová.
Popri mapových dielach z čias Československa pribudli v zozname zbierkových predmetov SMM aj ďalšie vzácne historické mapy. Okrem toho si návštevníci múzea môžu vyskúšať i prácu s posuvnou automapou z roku 1970, pomocou ktorej je možné zisťovať vzdialenosť do 158 miest v bývalom Československu a zahraničí.
V zbierkovom fonde SMM sa nachádzajú mapové diela z vojenského mapovania z čias Československa, ale i ďalšie zbierkové predmety z obdobia 20. storočia. Medzi nimi napríklad Atlas Nemeckej spolkovej republiky, ktorý obsahuje 85 tajných mapových listov slúžiacich pre potreby armády.
Do oblasti stredného Slovenska sa činnosť topografov a kartografov sústredila po roku 1933, keď sa v Nemecku dostali k moci nacisti. Keďže Prahe, v ktorej sídlil i Vojenský zeměpisný ústav, hrozilo s blížiacou sa hrozbou vojenského konfliktu nebezpečenstvo bombardovania, vedenie armády rozhodlo o postavení nového záložného objektu ústavu. Vďaka továrni na výrobu papiera a geografickej polohe v hlbokom údolí zvolili obec Harmanec.
„Vyrábali sa tam mapové podklady pre československú a neskôr slovenskú armádu, ktoré boli v tých časoch tajné. Zaujímavými mapami sú reliéfne plastické mapy. Takýchto máme u nás v múzeu osem. Jedna z reliéfnych máp skoro celého územia Slovenska z roku 1980 bola taktiež tajná,“ doplnila Farkašová.
Popri mapových dielach z čias Československa pribudli v zozname zbierkových predmetov SMM aj ďalšie vzácne historické mapy. Okrem toho si návštevníci múzea môžu vyskúšať i prácu s posuvnou automapou z roku 1970, pomocou ktorej je možné zisťovať vzdialenosť do 158 miest v bývalom Československu a zahraničí.