Radoľa 5. júla (TASR) – Obec Radoľa v okrese Kysucké Nové Mesto je najstaršou kysuckou obcou. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332, keď bola sídlom jedinej farnosti na území Kysúc. V súpise farností sa podľa starostu obce Antona Tkáčika spomína fara z Radole, keď farár Peter z Radole zaplatil pápežský desiatok šesť grošov.

Pôvod názvu Radoľa nie je presne doložený, no podľa legendy sa na území obce údajne narodil svätý Vojtech. „Podľa legiend sa mal narodiť na kopci, ktorý sa volá Hradisko. Malo sa na ňom nachádzať jedno zo sídiel, spravované rodom, do ktorého svätý Vojtech patril. Doterajšie výskumy na území obce toto Hradisko veľmi nepotvrdzujú, aj keď sa tam našli nejaké nálezy. Zaujímavý je fakt, že vychovávateľom svätého Vojtecha bol Radla. Pokladáme za oprávnenú hypotézu, že Radoľa má meno práve podľa Radlu, ktorý svätého Vojtecha vychovával a sprevádzal na jeho cestách,“ povedal Tkáčik.

Historické pramene uvádzajú aj ďalšie meno, podobajúce sa na názov obce – Radila. „Malo ísť o bojovníka, ktorý sa vyznamenal v boji proti Tatárom. Tí však vpadli na naše územie v roku 1241 a môžeme len hádať, či bolo jeho meno inšpirované názvom obce alebo existujúca osada dostala meno podľa súdobého hrdinu,“ uviedol radoľský starosta.

Doplnil, že stopy osídlenia na území Radole sú už z obdobia pred 3200 rokmi. „Pred rokom 1332 existoval na území obce kostol, ktorý bol postavený v polovici 13. storočia. Vydržal slúžiť približne do roku 1430, vtedy zanikol pri bratríckom alebo husitskom vpáde. V minulosti bola obec menšia, ale v okolí významná, nakoľko na jej území bol kaštieľ, ktorý stojí dodnes. Prvá písomná zmienka o ňom je datovaná do roku 1575. Bol jednou z hlavných hospodárskych základní rodín, ktoré vlastnili Budatínsky hrad. A keďže k nemu nie je veľká vzdialenosť, slúžil na zásobovanie potravinami, drevom a ďalšími výrobkami, ktoré pochádzali z územia Radole,“ dodal Tkáčik.

V roku 1598 mala Radoľa 10 domov, v roku 1720 tu žilo 13 daňovníkov, z toho 11 želiarov, v roku 1784 mala Radoľa 50 domov, 51 rodín a 351 obyvateľov. V roku 1831 postihla obec cholera, na ktorú zomrelo 40 obyvateľov. Na začiatku 20. storočia mala 433 obyvateľov. Po roku 1993 rozhodli obyvatelia obce v referende o odčlenení od susedného Kysuckého Nového Mesta. „V súčasnosti má Radoľa 1460 obyvateľov. V posledných rokoch počet obyvateľov postupne rastie, čo nás veľmi teší. Je to spôsobené hlavne veľkým záujmom o výstavbu rodinných domov, takisto mnohé rodinné domy sú rekonštruované. Postupný rast dáva obci šancu zvládať to aj po stránke občianskej vybavenosti,“ skonštatoval starosta Radole.

Fotogaléria: Pohľad na obec Radoľa


V dolnokysuckej obci vymenili liatinové vodovodné potrubie za plastové

Foto: TASR/Pavol Ďurčo

V dolnokysuckej obci Radoľa v súčasnosti dokončujú verejnú kanalizáciu a rekonštrukciu vodovodu z roku 1957. Liatinové vodovodné potrubie, ktoré už dosluhovalo, vymenili za plastové so životnosťou 100 rokov.

Stavba sa začala podľa starostu obce Antona Tkáčika už v roku 1997, od roku 2010 prevzala financovanie od obce spoločnosť SEVAK a stavba je spolufinancovaná z eurofondov. „V týchto dňoch sa robia záverečné práce a úprava vozoviek po výkopových prácach, kde sa robila kanalizácia a zároveň kompletná výmena potrubia vodovodu. Boli natiahnuté nové plastové potrubia, pri ktorých je predpokladaná životnosť 100 rokov. Takže, občania by mali mať na dlhšie obdobie po starostiach ohľadom rozkopávok a porúch pri zásobovaní vodou,“ skonštatoval starosta Radole.

Celá obec je elektrifikovaná a vodovod je až na niekoľko výnimiek takisto na území celej obce. „Miesta, kde nie je vodovod, sú vyslovene koncové domy a už tam nie je možné zabezpečiť dostatočný tlak. Až na niekoľko domov bude mať celá obec k dispozícii aj verejnú kanalizáciu. Väčšina obce je plynofikovaná, ale vzhľadom na ekonomické ukazovatele mnohí občania prechádzajú naspäť na pevné palivo. Je to predovšetkým drevo, ale čoraz viac sa na dvoroch objavuje aj uhlie,“ uviedol Tkáčik.

V roku 2013 vybudovala obec pri základnej škole športový areál so športovou halou a viacúčelovým ihriskom s umelým osvetlením. „Slúži v prvom rade počas vyučovania žiakom základnej školy. Ale využívajú ju aj športovci, registrovaní v športovom klube Radoľa, prevažne futbalisti. Takisto má do haly prístup aj verejnosť, ktorá si zaplatí nájom a nájomné slúži na financovanie prevádzky aj bankového úveru, ktorým bol športový areál financovaný. Päťdesiatročná základná škola tak disponuje kompletnou infraštruktúrou včítane telocvične s hracou plochou 20 x 40 metrov. Takže, tam môžeme umiestniť aj hádzanárske alebo futsalové ihrisko,“ informoval radoľský starosta.

Podotkol, že v obci má najväčšiu športovú tradíciu futbal. „Máme kompletne organizovanú mládež. Čo znamená, že sťahujeme aj deti z okolitých obcí, kde futbal z rôznych dôvodov, finančných aj organizačných, zaniká a stávame sa akýmsi centrom. Dlhoročnú tradíciu má stolný tenis a viaceré družstvá sú v súťažiach dospelých. Posledné dva roky sa znovu dáva dohromady mládež a ďalšiemu jej nástupu do stolnotenisového oddielu už viac bráni kapacita ako nízky záujem. Súčasťou športového klubu Radoľa je aj atletický oddiel. Máme zopár úspechov z minulosti, hlavne s mládežou a teraz pripravujeme oživenie aktivít aj vďaka oveľa lepšej športovej infraštruktúre,“ dodal Tkáčik.

Náučno-historický chodník ukáže návštevníkom zaujímavé miesta obce

Obec Radoľa pomôže jej návštevníkom spoznať náučno-historický chodník vybudovaný na prelome rokov 2013/2014.

Chodník má podľa starostu obce Antona Tkáčika približne štyri kilometre a dá sa po ňom prejsť peši alebo na bicykli. "Na začiatku chodníka, pri kaštieli v Radoli, je vybudované nástupisko turistických a cykloturistických trás. Chceli by sme, aby sa stalo akýmsi centrom pre turistov a cykloturistov na dolných Kysuciach. Nástupisko ľahko nájdu. Môžu si pri ňom zaparkovať auto, vytiahnuť bicykle a vybehnúť, či už na tento náš chodník, alebo na ďalšie trasy v okolí. Od kaštieľa sa dá ľahko na tieto trasy nastúpiť a prejsť región," povedal Tkáčik.

Najzaujímavejšími bodmi náučno-historického chodníka sú kaštieľ zo 16. storočia a archeologické nálezisko Koscelisko s pozostatkami kostola, ktorý bol v Radoli vystavaný v polovici 13. storočia a zanikol okolo roku 1430. "Na trase sa však nachádzajú aj ďalšie zaujímavé miesta. Ako v mnohých slovenských obciach, aj v Radoli je viacero krížov. Takže, jedna zastávka sa im venuje. Ďalším zaujímavým miestom je určite zvonica, o ktorej máme veľmi málo písomných zdrojov. Z toho, čo sa nám podarilo zozbierať, usudzujeme, že by mala pochádzať pravdepodobne z 18. storočia. Sú v nej dva zvony. Starší pochádza z roku 1836, mladší bol pred prvou svetovou vojnou zrekvirovaný pre účely rakúsko-uhorskej armády a v roku 1921 nahradený novým zvonom," uviedol radoľský starosta.

Na trase náučno-historického chodníka je aj kaplnka. "Podľa legendy na území obce sa hovorí, že ju dal postaviť nejaký gazda ako poďakovanie za záchranu rodiny pred tureckými vpádmi. Ale to sa asi ani historikom nebude veľmi pozdávať. Pretože nie je známe, že by sa turecké vojská dostávali takto ďaleko na sever. Pravdepodobne v ľudovej slovesnosti došlo k splynutiu azda thökölyovských alebo rákocziovských vojsk s Turkami. Napokon, Osmanská ríša tieto povstania veľmi intenzívne podporovala. Takže, snáď, v tých vojskách aj nejakí tí Turci boli a ostalo to v ľudovej slovesnosti na území obce," dodal Tkáčik.

Po 600 rokoch bude mať obec vlastný kostol sv. Cyrila a Metoda

Po 600 rokoch bude mať obec Radoľa v okrese Kysucké Nové Mesto opäť vlastný kostol. Investorom stavby rímsko-katolíckeho kostola sv. Cyrila a Metoda je podľa starostu Antona Tkáčika Farnosť Panny Márie Kysucké Nové Mesto, ktorá ju financuje zo zbierok veriacich.

Jediným kostolom na území Radole bol doteraz ranogotický kostol z 13. storočia v lokalite Koscelisko, ktorého základy odkryl v roku 1956 archeológ Anton Petrovský-Šichman a v rokoch 1988-1990 pokračovala vo výskume archeologička Kysuckého múzea Marcela Durišová. V roku 2012 začalo Kysucké múzeum v lokalite Koscelisko revízny výskum v spolupráci s archeológmi zo Slovenskej akadémie vied v Nitre. Kronikár Radole Anton Ľudvik pripomína, že výskum začal nevinne, ale šťastne. "V roku 1955 sa začali zavážať ruiny nášho kostola pôdou. Vtedajší tajomník Miestneho národného výboru pán Papán zavolal alebo napísal do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied do Nitry. A odtiaľ prišiel Anton Petrovský–Šichman. Vysoko si vážim tohto človeka, no stačil vtedy vykopať len časť základov Kosceliska," povedal Ľudvik.

Stavba nového kostola ovplyvnila podľa starostu aj najvýznamnejšiu udalosť v obci – hody, ktoré sa od tohto roku budú konať pravidelne 5. júla, vo sviatok sv. Cyrila a Metoda. "Športové a kultúrne aktivity, ktoré sme v obci mávali začiatkom leta, presúvame na tento dátum. Aj príbuzní, ako to býva na Slovensku dobrým zvykom, chodia blízkych navštíviť na hody. Vracajú sa do rodiska porozprávať sa, postretávať. Víkendové podujatia zahŕňajú tradičný výstup na Vreteň - najväčší vrch nad obcou. Ďalším podujatím je jubilejný 20. ročník futbalového turnaja o pohár starostu obce Radoľa. A v nedeľu sa vždy konajú v Radoli kultúrne aktivity," uviedol Tkáčik.

Jednou z nich je Radoľský jarmok. Obec ho robí tradične v spolupráci s Kysuckým múzeom, ktoré prevádzkuje kaštieľ v Radoli. "Aj tento rok je do kaštieľa pozvaných viacero ľudových remeselníkov. Vyhýbame sa klasickému umelohmotnému tovaru a snažíme sa pozývať len ľudových remeselníkov, ktorí sú organizovaní. Peknou tradíciou sa stala svätá omša na nádvorí kaštieľa vždy v nedeľu o 13.30 h, po ktorej nasleduje koncert," dodal radoľský starosta.



Frekventovaná križovatka na ceste I/11 je stále problematická

Foto: TASR/P

Jedným z najznámejších miest pre ľudí, ktorí prechádzajú dolnokysuckou obcou Radoľa, je križovatka na ceste I/11 medzi Žilinou a Čadcou.

Z križovatky sa podľa starostu obce Antona Tkáčika odbočuje buď do Kysuckého Nového Mesta, alebo do Radole a Vadičovskej doliny. "Je to na dolných Kysuciach určite najfrekventovanejší dopravný uzol. Pamätáme si na časy, keď tu bol kruhový objazd, ktorý spomaľoval dopravu na veľkom úseku cesty. Ale netreba zabudnúť, že predtým to bolo snáď ešte horšie. Pretože z Vadičovskej doliny sa nedalo dostať nijakým spôsobom do Kysuckého Nového Mesta, takže sa to obchádzalo rôzne cez Povinu alebo Budatínsku Lehotu," povedal Tkáčik.

Zdôraznil, že frekventovaná križovatka s obrovskou medzinárodnou dopravou robí obci stále problémy. "To je jeden kamión za druhým. A napriek svetelne riadenej križovatke sa občania stále sťažujú, že ich takmer zrazil kamión, hoci oni mali zelenú. Takisto sa sťažujú šoféri, že vychádzajú z vedľajšej cesty na hlavnú a hoci majú zelenú, musia pribrzdiť. Pretože po hlavnej ceste ide kamión, ktorý odignoruje červenú na semaforoch," upozornil radoľský starosta.

Križovatka je podľa neho riziková a problematická aj pre celé okolie. "Je to úsek častých dopravných nehôd. Keby sme spočítali tragédie, ktoré sa tu udiali za posledných 30 – 40 rokov, tak by to bolo veľké množstvo krížov. Priamo na križovatke, ale takisto aj v nie veľkej vzdialenosti od nej. Pretože ďalšie problémové miesto je v susednej Budatínskej Lehote a nehodový úsek je od Kysuckej brány až po Kysucký Lieskovec," uzatvoril Tkáčik.