Bratislava 4. marca (Teraz.sk) - Bratislava sa vracia späť k rieke Dunaj a jej nábrežiam. Bratislavčania a turisti sa radi prechádzajú po staromestskom brehu, kde sa suchou nohou dostanú po brehu od Vajanského nábrežia ku mostu Apollo. Mládež sa rada zabaví na koncertoch a užíva si atrakcie letnej pieskovej pláže na Tyršovom nábreží a rodiny s deťmi si oddýchnu v tráve pod stromami v Sade Janka Kráľa, najstaršieho verejného parku v strednej Európe. Toto všetko sa dá nájsť na petržalskom brehu Dunaja. Nie je to však konečná ponuka.

Foto: teraz.sk

Na mieste v Petržalke, kde sa v minulosti počítalo s novým celomestským centrom, by mohla vyrásť moderná lokalita s viacerými funkciami, ktorá má pracovný názov Nové Lido, podľa legendárneho bratislavského plážového kúpaliska. A práve tam by mohla viesť ďalšia pešia lávka či most pre peších. „Uvažuje sa o jeho lokalizácii od Eurovea ponad Dunaj na petržalský breh, v osi novej budovy Slovenského národného divadla. Také nemá Viedeň ani Budapešť, teším sa na to,“ prezradila hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad, ktorá je na svojom poste piaty rok a prišla práve z rakúskej Viedne, kde pracovala ako architektka. Jednu pešiu lávku s električkou aj s miestom pre cyklistov už mesto má. Je to obnovený Starý most zo Starého Mesta do Petržalky, ale lávka je niečo iné. Dodala, že v Novom Lide by mohli byť obnovené pláže, čo považuje za veľmi ctižiadostivý projekt.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Samotný Dunaj je podľa slov hlavnej architektky dôležitou súčasťou ekosystému a pomáha zmierniť dopady zmeny klímy v Bratislave. Horúčavy sa stávajú bežnou súčasťou leta, kde napríklad v centre na Obchodnej ulici dosahujú teploty aj do 40 stupňov. „Dunaj je klimatizačnou jednotkou Bratislavy. Bratislava mala smerom k rieke vytvorené uličné ťahy ako napríklad Štúrova ulica alebo priestory ako Rybničné námestie, kadiaľ prenikal do mesta chladený vzduch,“ vysvetlila hlavná architektka I. Konrad. V susednej Viedni, ktorou tiež preteká Dunaj, je dokonca súčasťou mesta národný park, ktorý pokračuje ku hraniciam so Slovenskom. „Treba povedať, že bratislavské mestské zastupiteľstvo podporuje vytvorenie národného parku s predbežným názvom Podunajsko,“ pripomenula.

Foto: TASR - Martin Baumann

V súčasnosti sa chystá aj vyhodnotenie leteckého zamerania teplôt na rôznych miestach a objektoch v Bratislave. „Je rozdiel medzi teplotou čiernej strechy petržalského Auparku s 50 stupňami Celzia a na korune stromov v Sade Janka Kráľa so 17 stupňami Celzia. Kde je zeleň, tam sa mesto neprehrieva,“ skonštatovala hlavná architektka s tým, že veľký význam v v zmierňovaní dopadov zmeny klímy má zadržiavanie dažďovej vody, starostlivosť o verejné priestory, o zeleň, jej údržbu a výsadbu novej.

Tu je Bratislava veľmi aktívna, v roku 2016 vysadila nové stromy na Hlavnom a Františkánskom námestí a pripravuje obnovu aleje na Námestí Slobody. Mesto pripravuje pilotný projekt zelených striech na streche jedného mestského zariadenia. „Strechy treba opraviť, dobre, opravme ich formou extenzívnej vegetačnej strechy, ktorá nebude terasou. Celá strecha sa zazelení, substrát a zeleň chránia strešné vrstvy pred prehriatím, popraskaním,“ vysvetlila hlavná architektka. Zazelenenú strechu, ktorú využívajú aktívne ako terasu, možno vidieť v komplexe Centrál na Trnavskom mýte v Bratislave.

Foto: FOTO TASR - Michal Svítok

Hlavné mesto Bratislava má vypracovanú stratégiu adaptácie mesta na zmenu klímy a projekty sú posudzované v tohto pohľadu. Na záver ako perličku pre porovnanie hlavná architektka spomenula, že v hlavnom meste Poľska Varšave, kde bola pred pár rokmi klimatická konferencia, sa kúri uhlím, čo je z hľadiska klímy najhoršie.