Lazany 20. januára (TASR) - K pôvodným slovanským osídleniam na hornej Nitre patria Lazany. Obec v okrese Prievidza, ktorá bola v minulosti známa i štátnym protitrachómovým ambulatóriom, vyhľadávajú ľudia pre bývanie aj pre dobrú dostupnosť do okresného mesta.

"Vznik Lazian môžeme predpokladať ešte pred 12. storočím, prvá písomná zmienka o našej obci bola v roku 1430, a to v listine, ktorou Noffryovci dostali bojnické panstvo," spomenula starostka Jana Matiašková. Pôvodní obyvatelia Lazian sa podľa nej zameriavali viac-menej na poľnohospodárstvo.



V roku 1479 darovali Noffryovci osadu bojnickému oltárnictvu sv. Antona Pustovníka. Odvtedy sa lazianskym zemepánom stala fara v Bojniciach. Bojnický prepošt František Žilka dal v roku 1692 postaviť obecný chudobinec, z ktorého sa do konca 19. storočia vyvinula dobre zariadená malá nemocnica. "Netradičným v našej obci bolo protitrachómové laboratórium," podotkla Matiašková. Štátne ambulatórium v Lazanoch zriadili za prvej republiky, boj proti vtedy rozšírenej sociálnej chorobe hornej Nitry zabezpečovalo aj pre okolie.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

"Naša obec má v súčasnosti necelých 1700 obyvateľov, máme tu plne organizovanú základnú školu, kde chodí 200 detí, spoločný obvod máme aj so susednou obcou Poruba. Popri základnej škole máme materskú školu, kde chodí 40 detí," načrtla.

Bývanie v Lazanoch zabezpečujú nájomné byty aj individuálna bytová výstavba. "Rozrastáme sa, takže môžeme povedať, že naša obec stále žije. Počula som informáciu, že sme sa stali lukratívnou obcou, skôr si myslím, že je to tým, že sme veľmi blízko Prievidze. Chcú sa sem sťahovať aj mladí ľudia z iných obcí a miest, ale chcú tu zostať bývať aj naši mladí, takže nie je to tak, že by sme mali len ľudí z okolitých obcí," ozrejmila starostka.

Priemerný vek obyvateľov ku koncu minulého roka podľa nej bol len 40 rokov. "Nie sme až taká stará obec, ale môžeme sa pochváliť, že naša najstaršia občianka sa v januári tohto roka dožije krásnych 97 rokov. Okrem toho, že sa nám pekne deti rodia, tak sa nám obyvatelia dožívajú aj pekného veku," priblížila.

Celoslovensky známymi sa Lazany možno stali i počas predošlých niekoľkých volieb. "Kedysi sa tu voľby začínali o 06.00 h. Stretávam sa s tým aj v súčasnosti, keď prvé, čo sa ma moji kolegovia opýtajú, je, o koľkej sa začínajú v Lazanoch voľby. Podľa mne známych informácií, ešte od môjho predchodcu, sme tu mali veľa občanov, ktorí chodievali rannými spojmi do práce. A keďže ako prvé si chceli splniť občiansku povinnosť a odvoliť, vybavili to pred odchodom autobusu. Už väčšinou chodia ľudia do práce autami a nespoliehajú sa na spoje, prispôsobili sme sa všetkým a začíname o 07.00 h," dodala starostka.

Obec sa môže pochváliť i významnými osobnosťami, pôsobil tu farár Daniel Latyak, fráter Štefan Petic. Žil tu paralympionik Jakub Krako, ktorý má i čestné občianstvo obce. Družobným mestom Lazian je český Úsov.

Výstavbou telocvične žila celá obec, ľudia sa jej dočkali po 55 rokoch

Po 55 rokoch môžu žiaci lazianskej školy cvičiť v telocvični. Obec Lazany v okrese Prievidza okrem jej výstavby zabezpečila i bezbariérový prístup na úrad či oddychovú zónu. V pláne má i ďalšie investície.

"Patrím medzi starostov, ktorí sú v prvom volebnom období. Na jeho začiatku som sa zaviazala občanom, že budem najskôr budovať veci, ktoré sú rozpracované," spomenula starostka obce Jana Matiašková.

Prvou vecou bolo podľa nej vybudovanie bezbariérového prístupu na obecný úrad z vlastných zdrojov, kde projekt pripravil ešte bývalý starosta, ako druhé obec riešila v športovom areáli vybudovanie detského ihriska spolu s oddychovými zónami, kde sú lavičky, stoly a otvorené ohniská na opekanie. "Z Ministerstva hospodárstva SR sme získali prostriedky na modernizáciu a rozšírenie verejného osvetlenia v obci," doplnila.

Foto: TASR - Alexandra Moštková

Koncom roka obec skolaudovala pri škole novovybudovanú telocvičňu, na ktorú získala prostriedky z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Investíciu financovala i z úveru a vlastných zdrojov. "Na telocvičňu sme čakali 55 rokov, nebola v pláne, nesľubovali sme to ľuďom, ale keď vyšla možnosť zapojiť sa, tak sme neváhali. Vybudovaním telocvične žila celá obec," priblížila Matiašková.

Obci sa podľa nej podarilo taktiež získať prostriedky z Ministerstva životného prostredia SR na vybudovanie zberného dvora, ktorý by chcela sprevádzkovať už tento rok. "Na jar tohto roka nás čaká naozaj veľmi veľká výstavba, ktorú bude realizovať Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. Je to splašková kanalizácia aglomerácie troch obcí, do ktorej patríme aj my. Takže v jarných mesiacoch, ako sa hovorí, budeme mať rozkopanú celú našu obec," ozrejmila.

Foto: TASR - Alexandra Moštková

Jednou z pôvodne neplánovaných vecí, ktorou sa chcú Lazany zaoberať, je vybudovanie detského ihriska pri nájomných bytoch. Na výstavbu chce získať obec mimorozpočtové zdroje. "Tento rok chceme tiež vyriešiť rekonštrukciu mosta v havarijnom stave, čo je tiež nemalá investícia. Pri jednej existujúcej bytovej výstavbe potrebujeme rozšíriť vodovod. Komunikácie sú vo veľmi zlom stave, ako v každej obci, neriešilo sa to, lebo sa čakalo na vybudovanie splaškovej kanalizácie. Verím, že po dvoch rokoch, keď sa skolauduje, tak sa pustíme do opravy a rekonštrukcie ciest," dodala starostka.

Slamený dom už prešiel kolaudáciou, bývanie v ňom si rodina pochvaľuje

Koncom vlaňajšieho roka skolaudoval stavebný úrad slamený dom v Lazanoch (okres Prievidza). Bývanie v ekologickej stavbe si rodina bývalého učiteľa Ivana Hanka pochvaľuje.

S výstavbou slameného domu začala rodina svojpomocne v roku 2013, pri prácach Hankovi pomáhal otec i svokor. Do obývateľnej podoby dali stavbu o štyri roky. "Prečo sme sa rozhodli stavať dom? Potrebovali sme bývať vo väčšom, pretože sme sa rozrástli a keď sme sa rozhodli, aký dom, tak prevážila ekologická stránka. Našli sme, že sa dá postaviť dom aj so slamenou izoláciou, tak sme sa do toho pustili," povedal Hanko.



Hrubá stavba je ako každý iný dom, typovo je to však drevodom, keďže má drevenú nosnú konštrukciu a tá je vyplnená slamou. Slama je chránená v obvodových stenách zvonku a zvnútra hlinenými omietkami. Hlinu získal Lazanec priamo z pozemku a slama je zo štyri až päť kilometrov vzdialeného poľa. "V prvom rade je to vynikajúci izolant, ja lacná, aj keď nie je zadarmo a je ekologická. Pri práci s ňou sa z nej skvelo práši, pichá to a je to ťažké, takže je to vynikajúce," opísal s úsmevom Hanko. Na slame ho podľa neho prekvapilo, že je v balíkoch tvárna. "Klasický konvenčný panel alebo stavebná kocka, tá tvárna je, ale je to pomerne ťažké. Tuto sa to dalo prispôsobovať, stláčať, rezať pomerne jednoducho. Čo ma prekvapilo na hline, že sa s ňou dobre pracuje, čo ma negatívne prekvapilo, že je jej treba veľmi veľa," doplnil. Výzdobu domu tvoria i sgrafitá, vykurovanie domu zase zabezpečuje pec na kusové drevo.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Dom skolaudovali len v závere minulého roka. Pri kolaudácii domu zo slamy a hliny pristupoval laziansky stavebný úrad ako pri každej stavbe, povedala starostka obce Jana Matiašková. "Museli predložiť všetko, čo ostatní stavebníci. Kolaudácia prebehla úplne bez problémov, naša pracovníčka sa radila aj s inými stavebnými úradmi. Podľa našich informácií ide o prvú kolaudáciu takejto stavby v regióne," dodala.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Či by sa Hanko, ktorý je v súčasnosti živnostníkom, venoval stavaniu podobných domov aj profesionálne, ešte podľa svojich slov nevie. "Je to veľmi veľa práce a takej práce, že sa tam treba veľa učiť. Žiadna hlinená omietka nie je taká istá, ako tá predtým. Rozmýšľať som rozmýšľal, ale čo z toho bude, stále netuším," uzavrel.

Folkloristi zo Sielnice sú preslávení najmä začepčením neviest
Zachovávať a obnovovať ľudové tradície sa snaží folklórny a divadelný súbor dospelých a detí Sielnica. Budúci rok si skupina, ktorá je známa najmä svojím programom na svadbách, pripomenie 20 rokov od založenia.

Inšpiráciou názvu tohto súboru bol názov miestneho potoka prameniaceho pod vrcholom Magury. "Vznikol, dá sa povedať, na kolene. Stretlo sa pár ženičiek, začali si spievať. Zisťovali sme, aké tu boli piesne od tých najstarších ženičiek, tie nám ich prespievali, nahrali sme ich na magnetofón, pomocou pásky sme sa to učili, bolo to dosť živelné," spomenula Anna Jakubská z Folklórneho súboru (FS) Sielnica.

Neskôr súbor podľa nej nabral viac žien z obce, získal muzikantov - harmonikárov a huslistku. Za roky pôsobenia sa vymenilo zopár harmonikárov, v súčasnosti má FS Sielnica 23 členov a veľa priaznivcov. "Naša činnosť je zameraná na uchovávanie ľudových tradícií cestou folklóru, snažíme sa to prispôsobovať podľa ročných období, či už je to jar, leto, jeseň, zima," načrtla.



Členovia Sielnice hrávajú aj divadlo, naposledy to boli pašiové hry, aktuálne skúšajú Pacha. "Divadlo je však náročnejšie, kým to dáme dokopy, aj scénu, aj ľudí, trvá to aj dva roky," podotkla členka súboru.

Populárnou je Sielnica vďaka svojmu programu, s ktorým účinkuje na svadbách po celom Slovensku. Ide o vienok, alebo inak povedané začepčenie nevesty. "My sme sa snažili ten text aj celý program napísať tak, aby bol veselý, vtipný a ľuďom sa to páčilo. Chodíme tam všetci, lebo je tam veľa piesní, samotný akt začepčenia je podľa ľudí taký iný," ozrejmila Jakubská. Spomenula, že niektoré soboty absolvuje FS Sielnica niekedy aj dve, tri čepčenia. Vtedy prídu domov jej členovia až o štvrtej ráno. Sielnica robí aj odobierky.


Detský folklórny súbor Malá Sielnica zase tvoria deti z miestnej základnej školy, vedie ich učiteľka Alena Zaťková, bývalá folkloristka z Vtáčnika.

Dnes folkloristi vystupujú v profesionálnych krojoch, prvé kroje si však šili sami.

Zvonárike dom zrekonštruovali nadšenci zo Sielnice za pomoci miestnych

Uchovávať tradičnú ľudovú kultúru sa snaží Folklórny súbor (FS) Sielnica z Lazian (okres Prievidza). Aj preto sa jeho členovia podujali zrekonštruovať starý rodinný dom, kde od polovice minulého roka zriadili malé dedinské múzeum. Nesie meno Zvonárike dom.

Dom pri potoku bol postavený v roku 1853. Nesie meno po obecnom zvonárovi Štefanovi Buznovi, ktorý tam býval s rodinou. Ide o jeden z posledných domov postavených z nepálenej tehly. Lazany v roku 1820 zachvátil požiar, keď zhorela väčšia časť dediny spolu s kostolom. Bojnický zemepán potom povolil poddaným stavať domy z pevnejšieho materiálu, ktorým boli tehly a drevo. "Hlinu na výrobu tehál ťažili práve v Lazanoch, na kopci Prieložky, kopali ju ručne a spracovávali miesením nohami. Pridávali sa do nej plevy alebo posekaná slama, hmota sa vtláčala do drevených foriem. Tehly spracovávala celá rodina aj s priateľmi. Takéto domy sa nikdy nebúrali, iba sa rozširovali," načrtla Anna Jakubská z FS Sielnica.

Zvonárike dom je podľa nej dvojmiestny, predná časť sa volá izba a zadná časť je kuchyňa. "Predná časť slúžila ako spálňa a stretávacia miestnosť. Zariadenie je také, ako bývalo voľakedy. Posteľ, stôl, maľované truhlice s vyrytým rokom, kedy sa vydávala nevesta, skrinka na dôležité dokumenty, skriňa na zavesovanie bielizne, krosná - tkáčsky stav, či hambálok, ktorý sa nachádza aj v kuchyni," vymenovala s tým, že zariadenie získal FS Sielnica od Lazančanov.



Domček zrekonštruovali členovia Sielnice za pomoci miestnych remeselníkov, ktorí tak urobili bez nároku na honorár. Materiál na stavbu si folkloristi vyspievali. "My sme zrekonštruovali domček s tým, že nebude zamknutý, my chceme, aby domček žil, preto sme vonku vybudovali pódium, na ktorom sa stretávame pri rôznych spoločenských a kultúrnych udalostiach. Každý mesiac máme navyše naplánovanú jednu aktivitu, ktorú robíme pre verejnosť," ozrejmila Jakubská.

S obecným zvonárom Buznom je spätá aj legenda. Ku koncu vojny boli Nemci v dedine a potrebovali z nej odísť, preto hľadali kočiša, ktorý by im odviezol veci do Nemeckého Pravna. "Jeden z dôstojníkov chodil po dedine a hľadal chlapa. Števko akurát išiel od zvonenia, po upozornení od jednej pani utekal k tomuto domu a vbehol cez medzierku do dvora. Keďže bol malý vzrastom, schoval sa do kurína, kde sedela kvočka na vajciach a ľahol si za ňu. Nemecký dôstojník ho cez kvočku nevidel. Nemci potom objavili iného paholka, ktorého po tom, čo im povoz odviezol, zastrelili. Kvočka tak Števkovi zachránila život," dodala Jakubská.