Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lazaristov z Banskej Bystrice odvliekli v druhej vlne, pri Akcii K2 z 3. na 4. mája 1950. Zatkli kňazov, bohoslovcov, novicov i študentov Apoštolskej školy.
Autor TASR
Banská Bystrica 12. apríla (TASR) – Mužská rehoľná komunita, ktorú tvoria pátri z Misijnej spoločnosti – lazaristi, patrí medzi najstaršie komunity v Banskej Bystrici. Pôsobia v Misijnom dome Jána Gabriela Perboyra, ktorý pomenovali po spolubratovi umučenom v Číne v roku 1840. Štátna akcia, zameraná na likvidáciu rehoľníkov, ktorej smutné 65. výročie si pripomíname v tomto roku, postihla aj ich rehoľu.
Lazaristov z Banskej Bystrice odvliekli v druhej vlne, pri Akcii K2 z 3. na 4. mája 1950. Zatkli kňazov, bohoslovcov, novicov i študentov Apoštolskej školy. Táto škola prijímala predovšetkým chudobných chlapcov, ktorým poskytovala zdarma stravu, ubytovanie a umožnila im študovať na banskobystrickom gymnáziu. "Bola aj domovom, ale zároveň tam bol od roku 1949 noviciát Misijnej spoločnosti pre mladých mužov, ktorí mali zámer do nej vstúpiť," uviedol pre TASR páter František Honíšek, superior, rektor Kostola sv. Alžbety v Banskej Bystrici.
Ako pokračoval, zatknutí skončili v zbernom tábore v Kostolnej pri Trenčíne. "Odviezli troch bohoslovcov, osem novicov a troch kňazov. Neskôr pridelili najmä študentov do Nosic na budovanie priehrady a elektrárne. Kňazov odviezli do Svätého Beňadika a odtiaľ do Podolínca," spresnil páter Honíšek.
Lazaristi sa späť do Banskej Bystrice vrátili až po Nežnej revolúcii v roku 1990. Kňazi a bratia Misijnej spoločnosti začali svoju opätovnú existenciu v misijnom dome. Prevzali do duchovnej správy Kostol sv. Alžbety, duchovnú službu dodnes vykonávajú v banskobystrických ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody. Duchovnú starostlivosť poskytujú v domovoch dôchodcov či v útulku sv. Vincenta a tiež v charitnom domove pre bezdomovcov.
Ako vysvetlil páter Honíšek, pomenovanie lazaristi súvisí s miestom, kde od roku 1632 pôsobili prví členovia Misijnej spoločnosti. "Usadili sa v opátstve svätého Lazára (Saint-Lazare) v Paríži, kde mala Misijná spoločnosť svoje sídlo až do Francúzskej revolúcie 1789," dodal.
Lazaristov z Banskej Bystrice odvliekli v druhej vlne, pri Akcii K2 z 3. na 4. mája 1950. Zatkli kňazov, bohoslovcov, novicov i študentov Apoštolskej školy. Táto škola prijímala predovšetkým chudobných chlapcov, ktorým poskytovala zdarma stravu, ubytovanie a umožnila im študovať na banskobystrickom gymnáziu. "Bola aj domovom, ale zároveň tam bol od roku 1949 noviciát Misijnej spoločnosti pre mladých mužov, ktorí mali zámer do nej vstúpiť," uviedol pre TASR páter František Honíšek, superior, rektor Kostola sv. Alžbety v Banskej Bystrici.
Ako pokračoval, zatknutí skončili v zbernom tábore v Kostolnej pri Trenčíne. "Odviezli troch bohoslovcov, osem novicov a troch kňazov. Neskôr pridelili najmä študentov do Nosic na budovanie priehrady a elektrárne. Kňazov odviezli do Svätého Beňadika a odtiaľ do Podolínca," spresnil páter Honíšek.
Lazaristi sa späť do Banskej Bystrice vrátili až po Nežnej revolúcii v roku 1990. Kňazi a bratia Misijnej spoločnosti začali svoju opätovnú existenciu v misijnom dome. Prevzali do duchovnej správy Kostol sv. Alžbety, duchovnú službu dodnes vykonávajú v banskobystrických ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody. Duchovnú starostlivosť poskytujú v domovoch dôchodcov či v útulku sv. Vincenta a tiež v charitnom domove pre bezdomovcov.
Ako vysvetlil páter Honíšek, pomenovanie lazaristi súvisí s miestom, kde od roku 1632 pôsobili prví členovia Misijnej spoločnosti. "Usadili sa v opátstve svätého Lazára (Saint-Lazare) v Paríži, kde mala Misijná spoločnosť svoje sídlo až do Francúzskej revolúcie 1789," dodal.
