Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1471 a spomína sa ako Possessio Rowne.
Autor TASR
Lednické Rovne 27. apríla (TASR) – Vznik obce Lednické Rovne v okrese Púchov je spojený s existenciou hradu Lednica, ktorý je od Lendických Rovní vzdialený asi osem kilometrov. Majitelia vtedajšieho rozsiahleho Lednického panstva žili na hrade Lednica, na mieste terajších Lednických Rovní bol len mlyn a majer, ktorý obrábal panské polia v údolí Váhu. Keď začal byť panstvu hrad Lednica tesný, postavili si v Lednických Rovniach kaštieľ.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1471 a spomína sa ako Possessio Rowne. Ďalšia zo zmienok o Lednických Rovniach sa nachádza v latinskej autobiografii Confessio Peccatoris slávneho povstaleckého vodcu Františka Rákoczyho II. Píše v nej, že v roku 1687 cestoval s matkou a sestrou z Mukačeva do Viedne a cestou pobudli niekoľko dní na svojom zámku Rovnia a na hrade v Lednici. Prvými známymi obyvateľmi kaštieľa bol Michal Telekeši, ktorý tu býval aj so svojou manželkou Juliannou Suňogovou od roku 1594. Odvtedy mal kaštieľ niekoľko majiteľov, až ho v roku 1700 dal František Rákoczy II. do zástavy nitrianskemu biskupovi kancelárovi Ladislavovi Matyašovskému.
Po ňom panstvo zdedil jeho synovec Juraj Matyašovský, ktorý mal troch synov - Ladislava, Jozefa, Juraja. V roku 1764 vymrel rod Matyašovských po meči a majiteľom kaštieľa a okolitých pozemkov sa stal Ján Gobert Aspremont-Linden. Neskôr ho zdedil jeho synovec rovnakého mena. Za neho dosiahli Lednické Rovne nebývalého rozkvetu a kaštieľ sa zaradil medzi najpôsobivejšie šľachtické sídlo nielen v župe, ale aj v celom Uhorsku. Gróf Aspremont bol veľkým milovníkom prírody s vyspelým zmyslom pre krajinkársky útvar a na svoju záľubu nešetril náklady. V obci vybudoval nádherný park.
Poloha Lednických Rovní v úrodnom údolí na pravej strane Váhu, obkľúčená z jednej strany Bielymi Karpatmi a z druhej Strážovskými vrchmi, dávala obci poľnohospodársky ráz. Až koncom 19. storočia vznikli v obci sklárne, ktoré ich majiteľ Jozef Schreiber postupne rozširoval a zveľaďoval a Lednické Rovne sa stali modernou obcou s vyspelým sklárskym priemyslom. Najskôr sa tu vyrábalo tabuľové, neskôr lisované sklo a dnes sú sklárne svetovo známym výrobcom rovnianskej kalíškoviny.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1471 a spomína sa ako Possessio Rowne. Ďalšia zo zmienok o Lednických Rovniach sa nachádza v latinskej autobiografii Confessio Peccatoris slávneho povstaleckého vodcu Františka Rákoczyho II. Píše v nej, že v roku 1687 cestoval s matkou a sestrou z Mukačeva do Viedne a cestou pobudli niekoľko dní na svojom zámku Rovnia a na hrade v Lednici. Prvými známymi obyvateľmi kaštieľa bol Michal Telekeši, ktorý tu býval aj so svojou manželkou Juliannou Suňogovou od roku 1594. Odvtedy mal kaštieľ niekoľko majiteľov, až ho v roku 1700 dal František Rákoczy II. do zástavy nitrianskemu biskupovi kancelárovi Ladislavovi Matyašovskému.
Po ňom panstvo zdedil jeho synovec Juraj Matyašovský, ktorý mal troch synov - Ladislava, Jozefa, Juraja. V roku 1764 vymrel rod Matyašovských po meči a majiteľom kaštieľa a okolitých pozemkov sa stal Ján Gobert Aspremont-Linden. Neskôr ho zdedil jeho synovec rovnakého mena. Za neho dosiahli Lednické Rovne nebývalého rozkvetu a kaštieľ sa zaradil medzi najpôsobivejšie šľachtické sídlo nielen v župe, ale aj v celom Uhorsku. Gróf Aspremont bol veľkým milovníkom prírody s vyspelým zmyslom pre krajinkársky útvar a na svoju záľubu nešetril náklady. V obci vybudoval nádherný park.
Poloha Lednických Rovní v úrodnom údolí na pravej strane Váhu, obkľúčená z jednej strany Bielymi Karpatmi a z druhej Strážovskými vrchmi, dávala obci poľnohospodársky ráz. Až koncom 19. storočia vznikli v obci sklárne, ktoré ich majiteľ Jozef Schreiber postupne rozširoval a zveľaďoval a Lednické Rovne sa stali modernou obcou s vyspelým sklárskym priemyslom. Najskôr sa tu vyrábalo tabuľové, neskôr lisované sklo a dnes sú sklárne svetovo známym výrobcom rovnianskej kalíškoviny.