Lehota nad Rimavicou 22. októbra (TASR) – Zbierkou písomností a kroník, z ktorých najstaršia pochádza z roku 1847, sa môže pochváliť obec Lehota nad Rimavicou v okrese Rimavská Sobota. Podľa slov starostu Ivana Antala môžu byť cenným zdrojom poznatkov o histórii dediny.

„Dve najstaršie kroniky z 19. storočia máme k dispozícii vďaka našim občanom, ktorí ich našli vo svojich domoch a poskytli nám ich. Neviem však s určitosťou povedať, či ide o skutočné kroniky, alebo o nejaké iné písomnosti týkajúce sa chodu obce v tom čase, pretože sú písané v maďarčine,“ priblížil starosta, ktorý by v budúcnosti chcel dať obe písomnosti preložiť, keďže môžu obsahovať zaujímavé a doteraz neznáme informácie.

Foto: TASR/Branislav Caban

Takéto starobylé kroniky sú v regióne vzácnosťou, pretože napríklad v neďalekých obciach Rimavská Baňa, Rimavské Zalužany či Kokava nad Rimavicou sa kroniky z tohto obdobia podľa tvrdenia starostov a kronikárov nezachovali. V Lehote však majú i viacero novších kroník.

„Jedna pochádza z roku 1929 a písal ju miestny učiteľ Ján Dominik. Máme tiež kroniku miestneho Zväzu socialistickej mládeže z konca 70. rokov a prvej polovice 80. rokov. Sú v nej obsiahnuté aktivity, ktoré robila mládež v tom období – od brigád až po návštevy rôznych miest a kultúrnych pamiatok,“ načrtol starosta.

Obec vznikla spojením dvoch blízkych dedín

Obec Lehota nad Rimavicou v okrese Rimavská Sobota oficiálne existuje od roku 1957, kedy vznikla spojením dvoch blízkych dedín, Rimavskej Lehoty a Rimavice. Jej skutočná história je však oveľa staršia, pretože podľa slov starostu Ivana Antala sa tieto dve dediny spomínajú už v stredoveku.

„Obec Rimavica sa datuje od roku 1267 a spomína sa pod rôznymi názvami – Rymouch, Rymocha, Rymawica a po maďarsky Rimócza. Rimavská Lehota sa spomína, hoci to nie je úplne overené, od roku 1341 ako Mortunlehotaya či Mortunspanlehotaya. V novodobejších prameňoch je uvádzaná ako Lehota, Rima-Lehota alebo Rymawska Lhota,“ priblížil najstaršie zmienky o pôvodných obciach starosta.

O spojení dedín podľa jeho slov zrejme rozhodla ich blízkosť, keďže sú vzdialené len niekoľko stoviek metrov a delí ich iba riečka Rimavica. „V katastri sa však dodnes uvádzajú dva názvy, Rimavica aj Rimavská Lehota,“ dodal.

Ako uvádza historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803, podľa údajov z literatúry vznikla Rimavská Lehota niekedy v prvej polovici 14. storočia v staršom chotári Rimavice. „Ak sa názvy Mortunlehotaya a Mortunspanlehotaya vzťahujú na ňu, potom dokladajú nielen to, že dedina bola na určitý čas (lehotu) oslobodená od poddanských daní a dávok, ale aj to, že jej zakladateľom – šoltýsom bol nejaký špán, teda zemepanský správca menom Martin,“ dodáva v knihe historik.

Foto: TASR/Branislav Caban

Obyvateľstvo pôvodných obcí sa v minulosti živilo kováčstvom, kolárstvom, baníctvom či pálením drevného uhlia. „Pestoval sa tu aj ľan, o čom svedčí napríklad jeden miestny názov Konopnice. Poľnohospodárstvu sa však v tejto podhorskej oblasti až tak nedarilo, keďže pôda v okolí nebola úrodná. Dôraz bol preto kladený skôr na živočíšnu výrobu,“ povedal Antal.

Zlú pôdu a slabé výnosy spomína v roku 1926 i vtedajší kronikár obce, učiteľ Ján Dominik. „Polia sú väčšinou pieskovité a skalnisté, ornica plytká, pluhy sa veľmi derú. Keď klas vydá päť až osem zŕn, je veľmi dobrý rok, vše dá len dve až tri zrná,“ uvádza vo vtedajšej kronike s tým, že jedným z dôsledkov bol i odchod živiteľov rodín do zahraničia. „Deviati odišli do USA, dvaja do Kanady a traja do Argentíny,“ dopĺňa kronikár.

Počet obyvateľov každej z obcí sa pri jednotlivých sčítaniach od roku 1869 po rok 1948 pohyboval medzi dvoma až štyrmi stovkami. Pri prvom sčítaní po zlúčení, v roku 1961, bol počet obyvateľov Lehoty nad Rimavicou 516, od tej doby postupne klesal. V roku 1970 žilo v dedine 486 ľudí a o desať rokov neskôr ich bolo 405.

Foto: TASR/Branislav Caban

Jedným z najvýznamnejších rodákov je Ján Ďurovič, ktorý sa v obci narodil v roku 1894. Po štúdiách v Rimavskej Sobote, Prešove, Prahe, Berlíne a Lipsku pôsobil ako evanjelický kaplán v Martine a Hybiach, neskôr ako farár vo Važci a Skalici. Bol prekladateľom z nemčiny, publikoval príspevky k životopisom Jána a Sama Chalupku, Daniela Licharda a iných národovcov. Ako redaktor prispieval do novín a časopisov Nový rod, Slovenské pomedzie a ďalších. Zomrel v roku 1955 v Skalici, kde má na budove fary pamätnú tabuľu.

V obci tiež istý čas žila dcéra známeho spisovateľa Ľudovíta Kubániho, autora diel Valgatha, Mendík či Čierne a biele šaty. Pochovaná je na miestnom cintoríne.

V neveľkej obci sú tri kostoly a tri cintoríny

Tri kostoly a súčasne aj tri cintoríny sú jednou zo zaujímavostí neveľkej obce Lehota nad Rimavicou v okrese Rimavská Sobota. Ako pre TASR priblížil starosta Ivan Antal, dva z nich sú evanjelické a každý z nich patril pôvodným dedinám - Rimavica a Rimavská Lehota, ktorých spojením v roku 1957 obec vznikla.

„Zároveň sú i najstaršími pamiatkami v obci, keďže v Lehote nestojí žiadny kaštieľ či kúria. Tretím a najnovším je katolícky kostol, ktorý bol skolaudovaný v roku 2002,“ spresnil starosta obce, v ktorej v súčasnosti žije približne 270 obyvateľov. Z toho zhruba 30 ľudí býva v časti Hámor, ktorá je od samotnej obce vzdialená asi päť kilometrov. „V ďalšej obecnej časti Vlkovo žije už len jeden obyvateľ,“ dodal Antal.



Okolitá pekná príroda a lokalita mimo hlavných ciest však láka do obce chalupárov, ktorí v Lehote zrenovovali doteraz osem starých domov. Podľa slov starostu ich v obci vítajú, keďže sa im podarilo zachrániť stavby, ktoré by inak chátrali. „Vďaka chalupárom, ktorí sú z Popradu, Rimavskej Soboty či Nitry, sú ulice našej obce krajšie. Máme však, bohužiaľ, aj domy, ktoré sú na spadnutie. Majitelia z obce odišli a nestarajú sa o ne,“ konštatoval Antal.

Doplnil, že v dedine by uvítali i ďalších chalupárov. „Aj v súčasnosti sú u nás dostupné domy, ktoré by bolo možné prestavať na chalupy. Aktuálne sú na predaj dva,“ zakončil.

Foto: TASR/Branislav Caban

Problémom Lehoty nad Rimavicou sú hlavne financie a dopravné spojenia

Získavanie financií na rozvoj obce a horšie dopravné spojenia počas víkendov patria medzi hlavné problémy Lehoty nad Rimavicou v okrese Rimavská Sobota. Ako TASR povedal starosta Ivan Antal, v obci nemajú subjekty, ktoré by samospráve odvádzali nejaké vyššie dane.

„Nepôsobia u nás žiadni väčší zamestnávatelia či podnikatelia, iba živnostníci, ktorí vlastnia pohostinstvo a obchod. Hlavným zamestnávateľom je v našej obci firma Agrokol, ktorá sa zaoberá poľnohospodárstvom. Pracuje v nej však len do desať obyvateľov,“ priblížil starosta s tým, že ostatní ekonomicky aktívni občania za prácou dochádzajú do Hnúšte či Rimavskej Soboty. „Keďže v našom kraji je však celkovo málo práce, mladí väčšinou odchádzajú preč, do Bratislavy alebo do zahraničia,“ doplnil.

Samospráva sa pokúša získavať peniaze i z fondov a grantových výziev, ani to však nie je vždy jednoduché. „Pri našom rozpočte je to niekedy ťažké aj so spolufinancovaním, hlavne pri väčších projektoch. Chceli by sme napríklad zrekonštruovať námestie, ale na spolufinancovanie by sme si museli zobrať úver,“ vysvetlil Antal.

Napriek tomu sa im v posledných rokoch podarilo napríklad vybudovať kamerový systém, ktorý stál podľa starostu 2000 eur, čo považuje v porovnaní s inými dedinami za nízku sumu. „Nainštalovali sme tiež nové LED osvetlenie a chceme dobudovať chodník. V prvej etape jeho časť od autobusovej zastávky po obchod a v druhej etape ďalšiu vetvu od obecného úradu do novej ulice smerom na Kokavu nad Rimavicou,“ priblížil starosta, podľa ktorého v ich obci žijú hlavne dôchodcovia a aj takto im chcú uľahčiť život.

Doplnil, že ešte za úradovania bývalej starostky bol zrekonštruovaný kultúrny dom a v jeho funkčnom období postavili altánok s detským ihriskom. „Využívame ho napríklad na organizovanie kultúrno-športového dňa detí, kam prichádzajú aj ľudia z okolia. Stala sa z toho už tradícia, v ktorej plánujeme aj naďalej pokračovať,“ prisľúbil Antal.

Jedným z problémom Lehoty je podľa neho i dopravné spojenie, ktoré považuje počas pracovných dní za dobré, horšie je to však večer a počas víkendov. „Večer ide posledný autobus o 17.30 h smerom na Kokavu nad Rimavicou. Najhoršie je to ale cez víkend. Zrušili nám totiž autobus, ktorý chodieval v sobotu a nedeľu o deviatej ráno z Utekáča cez našu obec do Hnúšte, kam si ľudia mohli ísť nakúpiť a pred dvanástou sa vrátiť,“ uviedol starosta s tým, že spoj nebol úplne zrušený, ale presmerovali ho, takže teraz chodieva inou trasou, cez Klenovec. „Tadiaľ teraz chodia v jednej dobe až dva autobusy, my nemáme žiaden,“ konštatoval.

Podľa vyjadrenia Michaely Piliarovej, vedúcej oddelenia styku s verejnosťou a protokolu Banskobystrického samosprávneho kraja, bol spomínaný spoj zrušený v roku 2012 pri optimalizácii spojov, ktorými cestovalo menej ako päť cestujúcich. „Túto konkrétnu požiadavku zapracujeme v spolupráci so Slovenskou autobusovou dopravou Lučenec do cestovných poriadkov prímestských liniek s platnosťou od 11. decembra 2016,“ avizovala.

Ranč Cindyum využíva prírodu pri obci na agroturistiku

Príroda v okolí obce Lehota nad Rimavicou v okrese Rimavská Sobota poskytuje veľký potenciál na účely agroturistiky, čo využíva okrem iných subjektov i ranč Cindyum situovaný pri ceste do Kokavy nad Rimavicou. Ako TASR informovala jeho zakladateľka a chovateľka koní Petra Spodniaková, fungovať začal približne pred siedmimi rokmi.

„Poskytovali sme vychádzky na koňoch do prírody, v zime sme organizovali ťahanie na lyžiach či sánkovanie za koňmi. Súčasťou našich služieb však boli i klasické kurzy jazdenia pre deti i dospelých,“ priblížila Spodniaková.

Foto: TASR/Branislav Caban

Dodala, že posledné dva roky ranč pre jej štúdium na vysokej škole funguje len v obmedzenom režime. „V súčasnosti nerobíme školy jazdenia, keďže sa mu nemôžem venovať naplno. Počas prázdnin však poskytujeme naše služby napríklad pre školské výlety deťom, ktoré sú ubytované na neďalekej chate Hámor. V prípade predchádzajúcej dohody umožníme napríklad víkendové jazdy na koňoch aj iným záujemcom,“ povedala chovateľka, ktorá sa ku koňom dostala vďaka rodičom, ktorí vlastnia farmu.

„Od 11 rokov som mala prvú kobylu a odvtedy to stále pokračovalo. Postupne sme sa rozhodli pre kúpu ďalších koní, arabských plnokrvníkov, ku ktorým som odmalička inklinovala. Časom sme s nimi začali chodiť na rôzne podujatia a nakoniec z toho vznikol ranč,“ načrtla počiatky Spodniaková.



Ranč je podľa jej slov zatiaľ hlavne jej koníčkom, hoci tvrdí, že by sa ním dalo uživiť. „Bolo by však nevyhnutné venovať sa mu na plný úväzok a aj tak by to bolo náročné. Istou nevýhodou je aj naša lokalita, keďže nemáme blízko nejaké mesto a od každého väčšieho sídla sme vzdialení okolo 30 kilometrov,“ zakončila chovateľka s tým, že ďalším zameraním ranča sa bude zaoberať až po ukončení vysokej školy.