Bratislava 19. apríla (TASR) - Stan poľnej chirurgickej jednotky má necelých 34 štvorcových metrov. Tím organizácie Lekári bez hraníc ho dokáže postaviť za štyri minúty a 45 sekúnd. Stavba kompletnej poľnej nemocnice môže trvať približne dva dni. V prípade potreby však od postavenia provizórneho lekárskeho zariadenia po ošetrenie prvého pacienta uplynú len dve hodiny. Služba lekára trvá bežne 24 hodín a výnimkou nie sú ani viac ako 30 hodinové pracovné zmeny. Informácie zazneli na otvorení putovnej výstavy Poľná nemocnica Lekárov bez hraníc na bratislavskom námestí SNP.

Výstava má verejnosti priblížiť ich prácu, ako aj krízové situácie a podmienky, v ktorých žijú milióny ľudí. Organizácia sa im snaží poskytnúť zdravotnú starostlivosť po prírodných katastrofách, počas epidémií aj ťažkých vojnových konfliktov. V nich podľa riaditeľa českej kancelárie Pavla Grubera chráni pracovníkov organizácie ich neutralita, nestrannosť a nezávislosť.



"Zdravotnícke zariadenia, ich personál a pacienti sú chránení Ženevskými konvenciami. Jednotlivé strany konfliktu vo väčšine prípadov chránený štatút nemocníc rešpektujú. Napriek tomu, že v poslednej dobe počet útokov na nemocnice rastie, sme na základe 45-ročnej skúsenosti presvedčení, že toto je najlepší spôsob ako doručiť zdravotnícku pomoc ľuďom uprostred konfliktu a zmierniť ich utrpenie," povedal Gruber.



Návštevníci výstavy do 24. apríla uvidia poľnú chirurgickú jednotku, izolačnú jednotku na liečbu cholery, centrum na liečbu podvýživy či systém distribúcie pitnej vody. Môžu ochutnať terapeutickú pastu na liečbu detskej podvýživy a roztok na liečbu cholery. Vďaka spolupracovníkom Lekárov bez hraníc s osobnou skúsenosťou zo zahraničných misií nahliadnu do zákulisia ich práce a dozvedia sa viac o ich skúsenostiach a motivácii pracovať v ťažkých podmienkach improvizovaných lekárskych zariadení.



Anestéziologička Eva Kušíková, ktorá absolvovala misie v Afganistane a na Haiti hovorí, že za jej rozhodnutím je zmes dôvodov. "Chcem pomáhať ľuďom, ktorí by inak mali mizivú šancu dostať lekársku pomoc, keby sme tam neboli s našou nemocnicou. Môžem sa naučiť nové veci a postaviť sa k profesionálnym aj osobným problémom iným spôsobom. Hlavne si však myslím, že pomáhať ľuďom je správna vec," povedala Kušíková.



Za najťažšie okamihy považuje tie, keď umierajú deti pod rukami. "Keď si musím pripomínať, že u nás by sa dalo pomôcť, ale tu sme v Afganistane alebo na Haiti a v danej chvíli s tým nedokážem nič robiť. Naopak, odmenou sú momenty, keď sa podarí zachrániť niekoho, o kom viete, že by umrel, ak by sme tam neboli," dodala.

Riaditeľ českej pobočky Lekárov bez hraníc zdôraznil aj druhé poslanie organizácie, ktorým je prinášanie svedectva o bezpráví a príkoriach, ktoré sa ľuďom v mnohých kútoch sveta deje. "Je to jeden z dôvodov, prečo organizujeme túto výstavu. Veríme, že naše posolstvo o bezpráví a príkoriach budú ľudia vnímať inak, než článok či fotografie, pokiaľ uvidia výstavu na vlastné oči, budú sa môcť rozprávať s pracovníkmi, ktorí sa vrátili z misií. Je pravda, že v Čechách aj na Slovensku sú ľudia, ktorým sa nežije ľahko. Ale je to neporovnateľné, čo prežívajú ľudia v niektorých kútoch sveta," uzavrel Gruber.



Hnutie Lekári bez hraníc vzniklo v roku 1971, súčasnosti pôsobí v 70 krajinách sveta, Česká pobočka vznikla v roku 2006. V roku 2016 pôsobilo 36 jej pracovníkov na 46 misiách, najmä v Iraku, Južnom Sudáne, Afganistane a Jemene. Boli medzi nimi lekári, iní zdravotnícki pracovníci, logistici, inžinieri a ďalšie profesie.