Detská lekárka upozornila, že dlhodobý pobyt doma spôsobuje u detí priberanie na hmotnosti. Deti konzumujú viac jednoduchých cukrov a výsledkom je nárast hmotnosti v krátkom čase.
Autor TASR
Skalica 9. októbra (TASR) - Od júna tohto roka v režime piatich dní v týždni funguje ambulancia prvého kontaktu pre deti dorast v skalickej Fakultnej nemocnici Agel. Zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu detských ochorení, podľa jej lekárky Emílie Rakovej sa nevyhnutné opatrenia v rámci pandémie COVID-19 negatívne premietli aj na zdravie detí. Informovala o tom hovorkyňa siete Martina Pavliková.
Detská lekárka upozornila, že dlhodobý pobyt doma spôsobuje u detí priberanie na hmotnosti. Deti konzumujú viac jednoduchých cukrov a výsledkom je nárast hmotnosti v krátkom čase. Chýba telesná výchova v škole, nie je možnosť navštevovať športové krúžky. Priberanie vedie k zlému držaniu tela, skoliózam a iným ortopedickým problémom. Deti s nadváhou majú sklony k depresiám, stresu a nízkemu sebavedomiu, čo, samozrejme, ovplyvňuje ich neskorší život. Väčšina detí do určitého veku opakuje vzorce správania sa rodičov. „Ak rodičia nie sú aktívni a majú sklon k nadváhe, dá sa predpokladať, že také budú aj ich deti. Apelujem na zdravý životný štýl a pohybovú aktivitu rodičov, ktorí sú príkladom pre svoje deti,“ zdôraznila Raková.
Zdravý životný štýl okrem stravovania a pohybovej aktivity zahŕňa aj spánok, regeneráciu, vylúčenie požívania návykových látok, pozitívne myslenie a 'work-life balance', teda rozumnú rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. „Určite sa to odzrkadľuje na zdraví detí, najmä v náraste obezity. Tu vidím veľkú rezervu v rodinách pri výchove k zdravému životnému štýlu,“ doplnila lekárka a poukázala na riziká vlažného prístupu rodičov k liečbe. „Prístup rodiča je vždy individuálny, ovplyvnený rôznymi faktormi v závislosti od stavu dieťaťa a závažnosti ochorenia. Pre väčšinu rodičov platí, že čím je stav a diagnóza vážnejšia, tým viac dbajú na odporúčania lekárov. Neobmedzený prístup k informáciám zvádza k samoliečbe, ale 'doktor Google' nemusí byť vždy najlepší radca,“ konštatovala.
Detská lekárka upozornila, že dlhodobý pobyt doma spôsobuje u detí priberanie na hmotnosti. Deti konzumujú viac jednoduchých cukrov a výsledkom je nárast hmotnosti v krátkom čase. Chýba telesná výchova v škole, nie je možnosť navštevovať športové krúžky. Priberanie vedie k zlému držaniu tela, skoliózam a iným ortopedickým problémom. Deti s nadváhou majú sklony k depresiám, stresu a nízkemu sebavedomiu, čo, samozrejme, ovplyvňuje ich neskorší život. Väčšina detí do určitého veku opakuje vzorce správania sa rodičov. „Ak rodičia nie sú aktívni a majú sklon k nadváhe, dá sa predpokladať, že také budú aj ich deti. Apelujem na zdravý životný štýl a pohybovú aktivitu rodičov, ktorí sú príkladom pre svoje deti,“ zdôraznila Raková.
Zdravý životný štýl okrem stravovania a pohybovej aktivity zahŕňa aj spánok, regeneráciu, vylúčenie požívania návykových látok, pozitívne myslenie a 'work-life balance', teda rozumnú rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. „Určite sa to odzrkadľuje na zdraví detí, najmä v náraste obezity. Tu vidím veľkú rezervu v rodinách pri výchove k zdravému životnému štýlu,“ doplnila lekárka a poukázala na riziká vlažného prístupu rodičov k liečbe. „Prístup rodiča je vždy individuálny, ovplyvnený rôznymi faktormi v závislosti od stavu dieťaťa a závažnosti ochorenia. Pre väčšinu rodičov platí, že čím je stav a diagnóza vážnejšia, tým viac dbajú na odporúčania lekárov. Neobmedzený prístup k informáciám zvádza k samoliečbe, ale 'doktor Google' nemusí byť vždy najlepší radca,“ konštatovala.