Leles 19. marca (TASR) – V juhovýchodnom cípe Slovenska leží pozoruhodná obec Leles. Turisti prichádzajú k jej pamiatkam neraz zďaleka. Láka ich sem aj vzácne vtáctvo. Obýva mŕtve ramená riek, lužné lesy a močiare, no i lúky, polia a piesočné duny blízko dediny. Leles je súčasťou Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Medzibodrožie. Milovníci pozorovania vtákov tu našli svoj raj.

Pestrá mozaika biotopov vytvára z Medzibodrožia nevšedný kút Slovenska. Jeho prírodné a krajinárske hodnoty umocňuje minimálne zastúpený priemysel. „Pre hniezdenie a migráciu rôznych druhov vtákov je to veľmi významná lokalita,“ hodnotí Leles a jeho okolie ornitológ Matej Repel.

Ako dodáva, severne od obce tečie Latorica, medzi "vtáčkarmi" dobre známy tok. „Táto významná nížinná rieka je so svojimi mŕtvymi ramenami a zvyškami lužných lesov veľmi cenná a dôležitá pre hniezdenie vzácnych lesných druhov. Ide napríklad o bociana čierneho či haju tmavú.“

V Medzibodroží žijú zároveň cíbiky chochlaté, kalužiaky červenonohé a rôzne spevavce obývajúce zachované podmáčané lúky. Močiare v povodí Tisy sú domovom bučiaka veľkého a ďalších druhov volaviek, kačice chrapačky, potápky červenokrkej alebo čoríka bahenného.

Na okraji Kráľovského Chlmca neďaleko Lelesa zasa hniezdia chavkoše nočné. Stovky párov týchto volavkovitých vtákov tvoria veľkú hniezdnu kolóniu spoločne s belušami malými, zriedkavo s lyžičiarom bielym a celkom výnimočne aj so vzácnou čapličkou vlasatou. Hniezdiská chavkošov v Medzibodroží sú v rámci Slovenska jedny z najvýznamnejších.

„Piesočná duna pri Lelesi je už úplne iným prostredím. Dajú sa tu pozorovať včeláriky zlaté, ktoré vyhľadávajú suché prostredie, tzv. xerotermy. Hniezdia v norách vyhĺbených v piesku. Odporúčam návštevu tohto miesta najmä v letnom období,“ poznamenáva Repel.

V Medzibodroží sa každým rokom zlepšujú podmienky pre život i pozorovanie vzácnych vtákov. Je to hlavne zásluha Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS/Birdlife Slovensko, ktorá s podporou programu LIFE a ministerstva životného prostredia SR, realizuje projekt Ochrana bučiaka veľkého a chochlačky bielookej v CHVÚ Medzibodrožie.

Vďaka nadšeniu ornitológov tu pribúdajú pozorovacie veže, prístrešky pre návštevníkov a nové informačné tabule. V CHVÚ doteraz narátali až 252 vtáčích druhov, turisti sa teda majú na čo pozerať. „V rámci Slovenska je to ozaj veľmi cenné územie, pretože sme na nížine a tie boli vždy najviac využívané človekom. Tento zabudnutý kraj si však zachoval jedinečnú prírodu. Vzácne lužné lesy, zachované podmáčané lúky a pasienky či extrémne suché biotopy pieskových dún sa už v takomto rozsahu ako v Medzibodroží inde na Slovensku nenachádzajú,“ uviedol Repel.

Mokrade v okolí Lelesa neprospievajú iba operencom. Darí sa tu aj rozmanitej flóre – leknu bielemu, leknici žltej alebo salvínii plávajúcej. Rastie tu i rezavka aloovitá, marsilea štvorlistá či poniklec lúčny maďarský. Zo zaujímavých druhov cicavcov tu zaznamenali výskyt losa mokraďového, šakala zlatého, vydry riečnej ale aj viacerých druhov netopierov. Spomedzi 42 druhov rýb žijúcich v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Tajba patrí až 11 medzi druhy európskeho významu. Udomácnili sa tu zároveň rozmanité obojživelníky, medzi nimi kriticky ohrozené korytnačky močiarne. Zo známych slovenských lokalít ich žije najviac práve na území Tajby.

Leles a jeho okolie sú ako stvorené na nenáročné výlety. Atraktívne sú najmä hrádze, ktorými je v súčasnosti spútaná Latorica. „Po nich sa dá cestičkami urobiť pešia alebo cyklistická túra s výhľadom do lužných lesov, mokradí či vzácnych mŕtvych ramien tejto rieky. Najväčších vytrvalcov vie priviesť putovanie až k Tokajským vínnym pivniciam,“ láka Repel do Medzibodrožia.

Miestny kláštor bol kedysi hodnoverným miestom

Pýchou obce Leles sú jej stredoveké pamiatky. Tamojší kláštor premonštrátov je najstarší na Zemplíne. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1214. V časoch Uhorska bol hodnoverným miestom.

Kláštor mal kedysi strategickú polohu medzi Sárospatakom a Veľkými Kapušanmi. V regióne sa zároveň darilo obchodu so soľou. Mnísi tu na seba vzali dôležité úlohy späté s notárstvom, overovaním úradných listín a archívnictvom. Ich 'pracovisko' nebolo jediným hodnoverným miestom v Uhorsku. Iba na území dnešného Slovenska ich fungovalo osem. Označovali ich locus credibilis.

"Kláštorný komplex bol kedysi opevnený ako hrad. Žilo tu mnoho mníchov, pričom každý mal svoju úlohu. Niektorí sa venovali písaniu, ďalší napríklad robili na poliach," ozrejmil starosta Lelesa Michal Zurbola. Ako dodal, obec bola po stáročia centrom cirkevného, ako aj hospodárskeho života.

Tunajší mnísi sa nebránili ani pokroku. "Premonštráti na konci 19. storočia skúšali medzi prvými v regióne nový technický vynález doby, mechanickú sejačku," priblížil Peter Szakács, kanonik Rádu premonštrátov a administrátor leleskej farnosti. Jeho predchodcovia sa tu navyše venovali vzdelávaniu i sociálnej práci. Pri kláštore fungovala škola a podľa historických prameňov aj špitál a chudobinec.

Súčasná podoba kláštora nie je pôvodná. Dnešný komplex budov nahradil predošlé, ktoré zničili požiar i tatársky vpád. K výrazným prestavbám tu došlo v období, keď kláštor spravovali komendátori, teda svetskí zemepáni. "Po návrate premonštrátov v roku 1697 bol následne celý komplex zbarokizovaný," priblížil Szakács.

V areáli kláštora je teda na čo pozerať. Kostol Nájdenia sv. Kríža tu stojí už od 14. storočia. Podľa legendy v ňom kráľ Ondrej II. uložil srdce svojej zavraždenej manželky. Vedľa stojaca kaplnka sv. Michala je tiež zo 14. storočia. Zdobia ju gotické fresky s motívmi posledného súdu, stretnutia Krista s Veronikou, Michala Archanjela či uhorských kráľov. V období komunizmu sa im veľkej pozornosti nedostávalo. Kaplnku premenila vtedajšia moc na sklad umelých hnojív a v kláštore zriadila poľnohospodársku školu, ktorá sa neskôr presťahovala do Veľkých Kapušian.

Sakrálny komplex po zmene režimu vrátili premonštrátom z Jasova. Poškodené torzá fresiek neskôr zreštaurovali. V leleskom kláštore už nie je tak živo ako kedysi, avšak naďalej slúži na cirkevné účely. O nevšednú pamiatku sa často zaujímavú turisti. V areáli sa pred pár rokmi konal archeologický výskum, ktorý priniesol viaceré zaujímavé nálezy. Podarilo sa tu objaviť pohrebisko z obdobia pred vznikom kláštora a rôzne materiály, medzi nimi mince, prstene, pozostatky náušníc či náhrdelníkov.

Obec sa pýši novým podnikateľským inkubátorom

Obec Leles sa pýši novým podnikateľským inkubátorom. Postavili ho v strede dediny s cieľom podporiť miestnu ekonomiku. Moderne zariadené priestory začínajú obsadzovať prví podnikatelia.

Novinka z Lelesa je výsledkom cezhraničnej spolupráce. "Realizovali sme ju spoločne s maďarským mestom Cigánd. Aj tam vznikol podnikateľský inkubátor," informuje starosta Lelesa Michal Zurbola. Náklady projektu vyčíslil na 430.000 eur.

"Budeme tu mať nechtové štúdio, prevádzku rýchleho občerstvenia a predajňu s domácimi potrebami. Kancelárie obsadia miestny poľnohospodár a poisťovacia poradkyňa," predstavuje starosta obecné biznis centrum. Podľa neho nič podobné v okolí neexistuje.

Inkubátor je určený pre začínajúcich podnikateľov. Pre svoj štart tu získajú nezanedbateľný benefit. Za užívanie priestorov nebudú platiť nájomné po dobu piatich rokov. Platbám za elektrinu, vodu či plyn sa však nevyhnú. "Ak tu budú chcieť zostať po piatich rokoch, už si nájomné zaplatia," ozrejmuje starosta.

Dedinu v juhovýchodnom cípe Slovenska obýva 1800 ľudí. Zurbola si od nového projektu sľubuje zníženie nezamestnanosti, lepšie služby v obci a zlepšenie jej podnikateľského prostredia. "Dostávali sme v minulosti žiadosti o priestory na podnikanie, no nevedeli sme im vyhovieť," vysvetľuje prvý muž Lelesa.

Budova podnikateľského inkubátora má podobu malomestského domu s vysokou strechou. Svojim nájomcom ponúkne rôzne veľké priestory a multifunkčnú konferenčnú miestnosť. Objekt disponuje bezbariérovým prístupom a výťahom. V prípade potreby je ho možné dobudovať o ďalšie priestory.

Inkubátor z Lelesa je zaujímavý svojou polohou. Stojí iba niekoľko kilometrov od maďarskej a ukrajinskej hranice. Či sa projekt osvedčí, ukáže čas. "Sme treťou najväčšou obcou v Trebišovskom okrese, takže uvidíme. Zvedavý som, ako to pôjde," poznamenáva starosta.

V obci chcú postaviť thermalpark

Obec Leles má na stole nevšedný projektový zámer. Týka sa výstavby "vodného" sveta s využitím geotermálnych vôd. Ak sa dielo podarí, v Košickom kraji pribudne druhý thermalpark.

"Sú urobené prieskumy, že pod nami existuje voda a tú by sme chceli využiť. Je tu potenciál pre termálne kúpalisko a vykurovanie obce pomocou geotermálnej vody," vysvetlil starosta Lelesa Michal Zurbola.

Obec si už vyhliadla pozemky, na ktorých by sa mal zámer realizovať. Spolu s vypracovaným projektom ich chce ponúknuť potenciálnym investorom. Realizácii zámeru musí predchádzať zmena územného plánu. Obec o ňu už pred časom požiadala. Starosta verí, že ak jej úrady vyhovejú, nebude ťažké nájsť partnera pre zamýšľanú investíciu.

"Takýto projekt by veľmi pomohol nielen našej obci, ale celému regiónu. My tu veľmi priemysel budovať nemôžeme. Našu obec obkolesuje z troch strán Chránená krajinná oblasť Latorica," zdôraznil Zurbola.

Prvý thermalpark v Košickom kraji otvorili v roku 2014 na Zemplínskej šírave. V Lelesi by teda mohol vzniknúť ďalší v poradí. Podobné zariadenia majú tradíciu v Maďarsku, ktoré nie sú od Lelesa až tak vzdialené. Starosta však hľadá inšpiráciu na Slovensku. "Chceme tu niečo na spôsob akvaparkov pod Tatrami."

V obci stojí jeden z najstarších kamenných mostov na Slovensku

Ku koloritu obce Leles patrí neodmysliteľne tamojší kamenný most. Nesie meno po svätom Gotthardovi. Nenápadné premostenie pri vstupe do dediny patrí k najstarším na Slovensku. Stojí tu od 14. storočia.

Gotická stavba premosťuje bývalé koryto Tice, ktoré vyschlo po vodohospodárskych úpravách v regióne. Kedysi tadiaľ viedla asi 17-kilometrová spojnica medzi Kráľovským Chlmcom a Veľkými Kapušanmi.

Po výstavbe novej cesty význam mosta opadol. "Aj napriek svojmu veku je však stále v dobrom stave. Voda pod ním preteká už len veľmi výnimočne," priblížil starosta Lelesa Michal Zurbola.

Foto: TASR/Roman Hanc

Starobylý most je dlhý 70 a široký päť metrov. Pamiatkou dnes prechádzajú ľudia už iba v rámci prechádzok. Ich cieľom je blízky les, prípadne ďalšie pamiatky v obci. "Most je viditeľný z hlavnej cesty. Dá sa ním dostať k našej krížovej ceste a následne až pod kláštor premonštrátov," ozrejmil starosta.

Jeden z najstarších mostov na Slovensku prešiel väčšou obnovou v roku 1994. Menšie opravy na ňom pravidelne realizuje obec. Občas sa na ňom totiž uvoľnia kamene. "Najbližšie je potrebné opraviť jednu z klenieb," vysvetlil Zurbola.

"Na výstavbu tohto klenbového mosta bol použitý bridlicový andezit z neďalekých lomov v Chlmeckých pahorkoch. Ide o jeden z typických stavebných materiálov v Medzibodroží," uviedol Tibor Szemán z Kultúrneho centra Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci.

Názov pamiatky súvisí s príchodom premonštrátov z Česka do Lelesa začiatkom 19. storočia. "Český rád umiestnil na most sochu sv. Gottharda, po ktorom bol následne pomenovaný. Dnes sa už na ňom nenachádza," dodal Szemán s tým, že most s podobnou architektúrou, no oveľa väčší, stojí napríklad aj v Hortobágy na území Maďarska.