Lenartov 15. decembra (TASR) – Obec Lenartov v okrese Bardejov je známa meteoritom, ktorý v lese smerom na obec Obručné našiel miestny pastier. Originál je uchovaný v budapeštianskom múzeu, v zasadačke obecného úradu však majú jeho maketu.

Ako pre TASR uviedla starostka obce Jana Bľandová, pastier sa hlboko v lese snažil nájsť vodu, napiť sa a napojiť o svoje zvieratá. "Keď mu palica cinkla o kov, zbystril pozornosť, odhrabal lístie a objavil strieborný kov. Myslel si, že je to železo. Meteorit bol veľmi ťažký, vážil cez 100 kilogramov, zobral si preto ľudí na pomoc, priviezol ho do dediny a chcel ho využiť na rýle a motyky. Tešil sa, že zbohatne, len, bohužiaľ, 'železo' sa mu nedalo spracovať. Hovorím v úvodzovkách 'železo', pretože oni v tej dobe ešte nevedeli že je to meteorit," priblížila Bľandová.

Foto: TASR - Maroš Černý

Neskôr sa meteorit dostal do Viedne, kde ho skúmali vysokoškolskí profesori. Presný čas dopadu podľa jej slov známy nie je, vie sa iba, kedy bol nájdený.

"Vzbudil veľkú pozornosť, ale keďže sme boli súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, dostal sa do budapeštianskeho múzea, kde je vystavený. S váhou 108 kilogramov je obrom medzi meteoritmi v tomto múzeu. Má pomenovanie lenartovský meteorit alebo lenartovské železo. Robí nám veľmi dobré meno, pretože už viac ako 70 vzoriek z neho študujú najväčšie univerzity sveta. Môžem povedať aj najnovšiu informáciu, dostal aj pomenovanie podľa zloženia a štruktúry vlákien. Volá sa lenartit. Budapeštianske národné múzeum urobilo o ňom štúdiu. Dali sme ju preložiť a je prístupná na webstránke obce," povedala Bľandová.



Miesto nálezu chcela obec zatraktívniť. Žiaľ, s projektmi sa jej nepodarilo uspieť. "Je zarastené trávou, krovinami, párkrát sme ho vyčistili, ale, bohužiaľ, náletové dreviny robia svoje. Na mieste nájdenia bol osadený triangel, ktorý tam je," vysvetlila starostka.

Foto: TASR - Maroš Černý

V zasadačke obecného úradu majú maketu meteoritu, aby si mohli návštevníci pozrieť, ako vyzerá v skutočnosti. "Bola urobená presne podľa tvaru meteoritu, ktorý sa nachádza v budapeštianskom múzeu. V obci sme nie tak dávno hostili približne 30-člennú skupinu amatérskych astronautov z Prešova, ktorí sa sem prišli pozrieť. Bola som veľmi prekvapená, pretože som očakávala skupinu mužov, chlapov a prišli aj ženy a deti, ktorí sa živo zaujímali o náš lenartovský meteorit," dodala Bľandová.

Farnosť sv. Leonarda sa duchovne spojila s francúzskou farnosťou

Rímskokatolícka farnosť svätého Leonarda v Lenartove sa počas odpustovej slávnosti v polovici novembra duchovne spojila s farnosťou St. Léonard de Noblat vo Francúzsku, kde žil a je pochovaný svätý Leonard.

"Iniciátorom zblíženia oboch obcí bol rodák z Lenartova Ján Bortník, ktorý za podpory miestneho kňaza Marcela Štalmacha a starostky obce Jany Bľandovej sa pričinil o to, že obec bola počas tejto slávnosti zapísaná do oficiálneho zoznamu 1200 združení kultúrnych centier, bohoslužobných miest a obcí, ktoré spravuje Svetové združenie ctiteľov svätého Leonarda. Delegát farnosti St. Léonard de Noblat Frédéric Jacq z Francúzska odovzdal miestnemu kňazovi kúsok zeme z miesta, kde žil svätý Leonard. Duchovný otec ju posvätí a dá na miesto, ktoré bude prístupné veriacim," uviedla pre TASR kronikárka obce Mária Frandoferová s tým, že v budúcnosti, keď sa rozvinie spolupráca, by chceli do Lenartova priniesť aj relikvie svätého Leonarda.

Foto: TASR - Maroš Černý

Lenartovský kostol bol postavený v roku 1828, keď majiteľom panstva bol Jozef Barna a mecenášom stavby bol Daniel Jochmann. "Kostol prešiel troma renováciami, posledná bola v roku 2004. Je postavený v pseudorománskom slohu s vysunutým výklenkom – apsidou v tvare rotundy. Takýchto kostolov je na Slovensku veľmi málo, čo sme sa dozvedeli, tak asi tri," vysvetlila kronikárka.

Ako ďalej uviedla, patrón kostola svätý Leonard zomrel v roku 559 a pochádzal zo šľachtickej rodiny. "Vyhľadával osamelé pustovnícke miesta. Žil a pôsobil za čias kráľa Chlodovika I. Keď kráľovná, manželka kráľa Chlodovika Klotilda, počas manželovej poľovačky zacítila pôrodné bolesti, tak uľahčoval ich práve Leonard svojimi modlitbami, za čo mu kráľ Chlodovik bol veľmi vďačný. Chcel sa mu odvďačiť, čím si bude priať. Prial si toľko lesa, koľko by prešiel na svojom koňovi cez noc. Na tomto priestranstve postavil pustovňu a žil tam celý svoj život. Svätý Leonard je známy vo Francúzsku, žil a pôsobil v obci Saint-Léonard-de-Noblat," priblížila Frandoferová.

Knižnica v obci slúži deťom i dospelým takmer desať rokov

Knižnica v Lenartove pri Bardejove funguje takmer desať rokov. V ostatných troch rokoch podľa knihovníčky Márie Leškovskej zaznamenali nárast evidovaných čitateľov nielen spomedzi žiakov základnej školy, ale i obyvateľov obce.

Foto: TASR - Maroš Černý

"Je to aj vďaka tomu, že minulý rok sme sa prihlásili do projektu Čítajme lepšie a získali sme dotáciu na nákup 333 kníh nielen pre dospelých, ale i mládež. V našej knižnici sa nielen číta, vypožičiavajú knihy, ale máme i rôzne spoločenské, vzdelávacie aktivity a exkurzie. Tým motivujeme viac žiakov aj obyvateľov na čítanie a vypožičiavanie kníh," uviedla pre TASR Leškovská.

Na konci roka vyhodnocujú aj najlepšieho čitateľa, ktorý prečítal najviac kníh. "V rámci Medzinárodného dňa školských knižníc máme už každý rok zaužívané, že pripravujeme pre členov prijímanie členov do Cechu knižničného. Dostanú pamätný list a kartu člena knižnice, z čoho sa veľmi tešia. Snažíme sa prilákať čím viac členov do našej knižnice. Budúcnosť knižníc je totiž vytváraná aktívnym spájaním jej tradičného poslania spojeného s kultúrnym a spoločenským vyžitím," povedala Leškovská.

V knižnici majú literatúru pre deti, mládež i dospelých. Záujem o jednotlivé tituly závisí podľa Leškovskej od toho, kto si ich požičiava. "U detí sú to rozprávkové knihy, dospelí majú radi knihy o liečivých rastlinách, zdravej výžive a niektorí i náboženskú literatúru. Je to rôzne," priblížila knihovníčka.

Počas letných prázdnin pripravuje knižnica pravidelne pre deti v spolupráci s miestnym komunitným centrom množstvo voľnočasových aktivít. Tento rok to bola beseda s názvom Osveta zdravia, kde sa dozvedeli o správnej starostlivosti o chrup a ústnu dutinu.

"Navštívili sme aj lesnícke Ekocentrum v Malcove, kde sa deti v rámci diskusie s Alenou Hankovou oboznámili s preparátmi zvierat, vzorkami koží a odtlačkami stôp zbierkových exponátov. Zážitkové učenie vo forme eko-hry bolo spojené s lesnou pedagogikou a zaujímavosťami zo sveta lesníctva," doplnila Leškovská s tým, že aktivity pre deti a mládež organizujú priebežne počas celého roka.

Misionár z obce učil ľudí na Papue-Novej Guinei pestovať rôzne plodiny

Rodák z obce Lenartov v okrese Bardejov Andrej Kaputa pôsobil ako misionár na Papue-Novej Guinei. V obci dodnes naňho spomínajú a na znak vďaky má na budove obecného úradu pamätnú tabuľu.

"V rodine Kaputovcov sa v roku 1906 narodilo prvé dieťa Andrej. Prvorodený syn zo šiestich detí žil duchovným životom a dostal sa až do misijného spoločenstva v Spišskom Štiavniku a neskôr do misijného spoločenstva v Nitre. Odtiaľ odišiel na Papuu-Novú Guineu, kde sa venoval životu domorodcov, kanibalov a kmeňa Kanakow," uviedla pre TASR kronikárka obce Mária Frandoferová.

"Misionár, ktorý prijal meno Tiburtius, naučil tamojších domorodcov pestovať plodiny ich zeme – kokosové orechy a kávu," doplnila kronikárka s tým, že pravidelne tam vykonával základné úkony prvej pomoci.

"Mnoho ráz to znamenalo aj záchranu ľudských životov. Musel dobre vychádzať s náčelníkmi kmeňov a neurobiť ani najmenšiu chybu, ktorá by vyvolala pochybnosti vo vzťahu s domorodcami. Celé si to vyžadovalo veľa trpezlivej práce, cestovania a sebaobetovania. Centrálne stanovisko misionárov sa nachádzalo v meste Madang. Odtiaľ navštívil s misijným krátkodobým poslaním niekoľko krajín – USA, Argentínu, Indiu, Holandsko, Austráliu, Kanadu a Taliansko, kde sa v roku 1972 podrobil operácii žalúdka," priblížila Frandoferová.



Od svojho odchodu zo Slovenska v roku 1948 navštívil rodnú obec iba dva razy, a to vždy len na niekoľko dní. "V Papue-Novej Guinei však nebol z rodnej krajiny sám. Boli tam misijní bratia Ján Kováč z Dlhej nad Oravou a Anton Javorský zo Spišského Štiavnika. Keďže písomný styk s domovinou bol v tom čase nebezpečný pre existenciu jeho rodiny, musel prestať písať. Posledný list na Slovensko došiel v roku 1983. Keď navštívil misijný spolubrat Javorský Slovensko, konkrétne Bardejovskú Novú Ves, požiadal Andrejovho brata Štefana, aby Andrejovi neprestávali písať," povedala Frandoferová.

Posledné roky života strávil Tiburtius Andrej Kaputa na odpočinku v Alexis-Hafene. Zomrel 2. mája 1988 vo veku 82 rokov a je tam i pochovaný.