Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa nej sa ľudia pod Poľanou žiť bez odpadu učia.
Autor TASR
Detva 20. apríla (TASR) – Lepšie, ako triediť odpad, je netvoriť ho. Tvrdí to majiteľka podpolianskych bezobalových obchodov Xénia Gondová. „Nemusíme sa potom obávať, kde odpad skončí,“ dodala s tým, že za rok fungovania svojich drogérií ušetrila v Detve vyše 2930 plastových fliaš a v Hriňovej v Detvianskom okrese okolo 1400.
„Je to za kontajner plastu, ktorý nemusí byť. Keď príde zákazník s fľašami alebo obalmi, píšem si, koľko ich prinesie a opäť naplní drogériou,“ vysvetlila. Vo svojich čapovaných ekologických predajniach prázdne obaly záujemcom opäť naplní pracím gélom, avivážou, saponátom a aj čistiacim prostriedkom. Ako priznáva, k šetreniu obalov ju priviedla jej mama. „Dookola mi hovorila, ako všetko vyhadzujeme. Mikroténové vrecúška umývala a odkladala, vraj sa na niečo ešte použijú. Plast je ľahký, preto sme si naň zvykli. Prišiel tak kolobeh, v ktorom tovar spotrebujeme a obal vyhadzujeme,“ zhrnula. „Počítala som, koľko plastu mesačne z domácnosti vyhadzujem, bolo to aj 10 až 15 nádob. Do roka je to približne 150. Obal od saponátu na riad používam už druhý rok a stále sa dá pre čapovanie využiť,“ zdôraznila. „Od začiatku učím ľudí a pripomínam im, aby si k nám nosili svoje fľaše. Celkom im to ide. Mám tu aj nové, robím však všetko preto, aby sme čapovali do použitých,“ spomenula majiteľka s tým, že v predajni má aj použité plastové nádoby, ktoré jej zákazníci prinesú, aby ich opäť využila. „Vyčistím ich a znovu čapujem,“ povedala.
Pripomenula tiež, že po tovar si chodí viac typov zákazníkov. Jedni chcú ušetriť životné prostredie tým, že nevytvárajú odpad. „Sú aj takí, ktorí sledujú zloženie čapovanej drogérie a chcú takú, ktorá je rozložiteľná v prírode. Keď majú ľudia v rodinných domoch čističky vôd, neznehodnotí im to odpadový systém,“ vysvetlila. Doplnila, že niektorí záujemcovia zasa čakajú, že bez obalu kúpia drogériu lacnejšie. „Ekologické prostriedky sú možno o niečo drahšie, stačí však použiť menšie množstvo a v konečnom dôsledku tak zákazník ušetrí. Prípravok na riad je zas šetrnejší k pokožke rúk a neničí ju,“ uviedla.
Podľa nej sa ľudia pod Poľanou žiť bez odpadu učia. „Viacerí začnú čapovaným saponátom na riad. Najskôr k nám chodia s jednou fľaškou, neskôr však aj so štyrmi a obľúbia si aj ďalšie čističe. Deti zas vidia, ako sa šetrí s plastom. Prichádzajú aj dôchodcovia,“ vymenovala s tým, že najviac sa jej míňajú pracie gély, potom saponáty, aviváž a aj gél do umývačiek riadu. Bandasky, v ktorých v predajniach drogériu majú, sú vratné a po vyprázdnení ich opäť naplnia. „Keď ich ľudia pri vstupe do obchodu alebo z okna videli poukladané vedľa seba, mysleli si, že predávam víno alebo sirup,“ usmieva sa majiteľka.
Ako poznamenala, vo svojich predajniach využíva virtuálnu registračnú pokladňu. „Dnes už má takmer každý e-mailovú adresu, na ktorú im posielam pokladničný doklad. Nevzniká tak odpad. Ušetríme papier, farbu a aj obaly z nich. Zákazníkom sa to páči,“ uzavrela Gondová.
„Je to za kontajner plastu, ktorý nemusí byť. Keď príde zákazník s fľašami alebo obalmi, píšem si, koľko ich prinesie a opäť naplní drogériou,“ vysvetlila. Vo svojich čapovaných ekologických predajniach prázdne obaly záujemcom opäť naplní pracím gélom, avivážou, saponátom a aj čistiacim prostriedkom. Ako priznáva, k šetreniu obalov ju priviedla jej mama. „Dookola mi hovorila, ako všetko vyhadzujeme. Mikroténové vrecúška umývala a odkladala, vraj sa na niečo ešte použijú. Plast je ľahký, preto sme si naň zvykli. Prišiel tak kolobeh, v ktorom tovar spotrebujeme a obal vyhadzujeme,“ zhrnula. „Počítala som, koľko plastu mesačne z domácnosti vyhadzujem, bolo to aj 10 až 15 nádob. Do roka je to približne 150. Obal od saponátu na riad používam už druhý rok a stále sa dá pre čapovanie využiť,“ zdôraznila. „Od začiatku učím ľudí a pripomínam im, aby si k nám nosili svoje fľaše. Celkom im to ide. Mám tu aj nové, robím však všetko preto, aby sme čapovali do použitých,“ spomenula majiteľka s tým, že v predajni má aj použité plastové nádoby, ktoré jej zákazníci prinesú, aby ich opäť využila. „Vyčistím ich a znovu čapujem,“ povedala.
Pripomenula tiež, že po tovar si chodí viac typov zákazníkov. Jedni chcú ušetriť životné prostredie tým, že nevytvárajú odpad. „Sú aj takí, ktorí sledujú zloženie čapovanej drogérie a chcú takú, ktorá je rozložiteľná v prírode. Keď majú ľudia v rodinných domoch čističky vôd, neznehodnotí im to odpadový systém,“ vysvetlila. Doplnila, že niektorí záujemcovia zasa čakajú, že bez obalu kúpia drogériu lacnejšie. „Ekologické prostriedky sú možno o niečo drahšie, stačí však použiť menšie množstvo a v konečnom dôsledku tak zákazník ušetrí. Prípravok na riad je zas šetrnejší k pokožke rúk a neničí ju,“ uviedla.
Podľa nej sa ľudia pod Poľanou žiť bez odpadu učia. „Viacerí začnú čapovaným saponátom na riad. Najskôr k nám chodia s jednou fľaškou, neskôr však aj so štyrmi a obľúbia si aj ďalšie čističe. Deti zas vidia, ako sa šetrí s plastom. Prichádzajú aj dôchodcovia,“ vymenovala s tým, že najviac sa jej míňajú pracie gély, potom saponáty, aviváž a aj gél do umývačiek riadu. Bandasky, v ktorých v predajniach drogériu majú, sú vratné a po vyprázdnení ich opäť naplnia. „Keď ich ľudia pri vstupe do obchodu alebo z okna videli poukladané vedľa seba, mysleli si, že predávam víno alebo sirup,“ usmieva sa majiteľka.
Ako poznamenala, vo svojich predajniach využíva virtuálnu registračnú pokladňu. „Dnes už má takmer každý e-mailovú adresu, na ktorú im posielam pokladničný doklad. Nevzniká tak odpad. Ušetríme papier, farbu a aj obaly z nich. Zákazníkom sa to páči,“ uzavrela Gondová.
