Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lesníci sa snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 19. novembra (TASR) – Les v Tatranskom národnom parku (TANAP) po 11 rokoch od ničivej víchrice z 19. novembra zmenil podľa lesníkov svoju podobu takmer na nepoznanie. Pod Cestou slobody vyrastá nový les, keďže v tomto území platí zväčša 3. a 4. stupeň ochrany prírody a lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva mohli zalesňovať. Od roku 2005 do roku 2015 obnovili na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov (ŠL) TANAP takmer 5570 hektárov postihnutého územia, z toho viac ako 3000 hektárov umelou obnovou a 2500 hektárov prirodzeným zmladením. Vysadených bolo viac ako 5,2 milióna sadeníc.
„V tomto roku sme na ploche približne 170 hektárov vysadili 350.000 sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej 270 hektárov,“ priblížil námestník riaditeľa ŠL TANAP Pavol Fabian. Drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách, je dnes značne zmenené. Tatranskí lesníci sa snažia o druhové zmiešanie drevín, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít, no zároveň tu momentálne zohráva svoju úlohu aj mohutné prirodzené zmladenie krátkovekých pionierskych, čiže prípravných drevín. „Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec - 32 percent, ďalej smrek - 25 percent a borovica - 20 percent,“ konkretizoval Faiban. Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam.
Podľa Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že v pôsobnosti organizácie nebola vyhlasovaná kategória hospodárskych lesov, kde je drevoprodukčná funkcia prioritnou. Po vetrovej kalamite preto bolo možné tam, kde Štátna ochrana prírody (ŠOP) povolila následky kalamity odstraňovať, pokračovať v snahe pestovať lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované, ktoré budú zabezpečovať celospoločenské funkcie očakávané od tohto vzácneho územia,“ poznamenal Fabian.
Oveľa zložitejšia situácia je však podľa lesníkov nad Cestou slobody. Tu obraz tatranského lesa, ktorý sa návštevníkom z podhoria ponúka, neustále menia nové kalamity. Vietor v priebehu uplynulých 11 rokov vyvrátil a poškodil v území TANAP-u spravovanom ŠL TANAP takmer 840.000 stromov. „Smrek v lesoch ďalej decimuje aj lykožrút. Od roku 2006 doteraz zničil takmer dva milióny stromov, z toho približne 840.000 len v 5. stupni ochrany prírody,“ upozornil Faiban. V bezzásahovej zóne je podľa neho les suchý, sem-tam popretkávaný zeleným smrekovcom. Lykožrút, namnožený v kalamitnom dreve, ktoré ŠOP nepovolila spracovať, sa v kalamitnom množstve vyskytuje v tatranských lesoch aj v súčasnosti. Jeho populáciu podľa odborníkov zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov, alebo extrémne nízke teploty, ktoré sú však podľa lesníkov pri predpokladanom otepľovaní málo pravdepodobné.
„V súčasnosti však už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde prepadavý vietor typu bóra lesy poškodil, ale aj o Tatranskej Javorine. Mení sa už aj podoba Západných Tatier, kde lesy poškodili víchrice v decembri 2013 a máji 2014. Opätovne z rozhodnutia ŠOP zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti TANAP-u. Stromy vysadené v nadmorských výškach presahujúcich 1350 metrov sú ešte veľmi nízke a v 5. stupni ochrany prírody je umelá obnova zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázaná a rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia nepovolená. Predovšetkým z tohto dôvodu tu zostávajú doslova holiny, pretože lykožrút mal tak naponáhlo, že stromy nestihli zanechať prirodzené zmladenie,“ dodáva Fabian.
Lesy na území TANAP-u boli v minulosti, okrem ojedinelým nedostupných ostrovčekov zachovaných pralesov rozprestierajúcich sa na ploche približne 700 hektárov, takmer v celom rozsahu využívané a tak človekom premenené. Cieľom lesníkov je pokračovať v rekonštrukcii kalamitami zasiahnutých lesných oblastí na lesy prírode blízke s pôvodným drevinovým zložením, vekovou a priestorovou štruktúrou.
„V tomto roku sme na ploche približne 170 hektárov vysadili 350.000 sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej 270 hektárov,“ priblížil námestník riaditeľa ŠL TANAP Pavol Fabian. Drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách, je dnes značne zmenené. Tatranskí lesníci sa snažia o druhové zmiešanie drevín, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít, no zároveň tu momentálne zohráva svoju úlohu aj mohutné prirodzené zmladenie krátkovekých pionierskych, čiže prípravných drevín. „Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec - 32 percent, ďalej smrek - 25 percent a borovica - 20 percent,“ konkretizoval Faiban. Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam.
Podľa Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že v pôsobnosti organizácie nebola vyhlasovaná kategória hospodárskych lesov, kde je drevoprodukčná funkcia prioritnou. Po vetrovej kalamite preto bolo možné tam, kde Štátna ochrana prírody (ŠOP) povolila následky kalamity odstraňovať, pokračovať v snahe pestovať lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované, ktoré budú zabezpečovať celospoločenské funkcie očakávané od tohto vzácneho územia,“ poznamenal Fabian.
Oveľa zložitejšia situácia je však podľa lesníkov nad Cestou slobody. Tu obraz tatranského lesa, ktorý sa návštevníkom z podhoria ponúka, neustále menia nové kalamity. Vietor v priebehu uplynulých 11 rokov vyvrátil a poškodil v území TANAP-u spravovanom ŠL TANAP takmer 840.000 stromov. „Smrek v lesoch ďalej decimuje aj lykožrút. Od roku 2006 doteraz zničil takmer dva milióny stromov, z toho približne 840.000 len v 5. stupni ochrany prírody,“ upozornil Faiban. V bezzásahovej zóne je podľa neho les suchý, sem-tam popretkávaný zeleným smrekovcom. Lykožrút, namnožený v kalamitnom dreve, ktoré ŠOP nepovolila spracovať, sa v kalamitnom množstve vyskytuje v tatranských lesoch aj v súčasnosti. Jeho populáciu podľa odborníkov zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov, alebo extrémne nízke teploty, ktoré sú však podľa lesníkov pri predpokladanom otepľovaní málo pravdepodobné.
„V súčasnosti však už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde prepadavý vietor typu bóra lesy poškodil, ale aj o Tatranskej Javorine. Mení sa už aj podoba Západných Tatier, kde lesy poškodili víchrice v decembri 2013 a máji 2014. Opätovne z rozhodnutia ŠOP zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti TANAP-u. Stromy vysadené v nadmorských výškach presahujúcich 1350 metrov sú ešte veľmi nízke a v 5. stupni ochrany prírody je umelá obnova zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázaná a rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia nepovolená. Predovšetkým z tohto dôvodu tu zostávajú doslova holiny, pretože lykožrút mal tak naponáhlo, že stromy nestihli zanechať prirodzené zmladenie,“ dodáva Fabian.
Lesy na území TANAP-u boli v minulosti, okrem ojedinelým nedostupných ostrovčekov zachovaných pralesov rozprestierajúcich sa na ploche približne 700 hektárov, takmer v celom rozsahu využívané a tak človekom premenené. Cieľom lesníkov je pokračovať v rekonštrukcii kalamitami zasiahnutých lesných oblastí na lesy prírode blízke s pôvodným drevinovým zložením, vekovou a priestorovou štruktúrou.
