Dejiskom rekonštrukcie popravy, ktorá sa udiala takmer na deň presne pred 300 rokmi, bolo historické centrum Liptovského Mikuláša.
Autor TASR
,aktualizované Liptovský Mikuláš 22. marca (TASR) – Historické centrum Liptovského Mikuláša bolo dnes popoludní dejiskom dramatizovanej rekonštrukcie popravy Juraja Jánošíka, ktorá sa tam udiala takmer na deň presne pred 300 rokmi. Na pútavom stvárnení osudu legendárneho zbojníckeho kapitána sa pred zrakmi stoviek zvedavcov podieľali desiatky ochotníckych divadelníkov a folkloristov.
„Najväčšia slovenská zbojnícka legenda vyrástla zo skutočnej historickej postavy. To, že Jánošíka v Mikuláši popravili, asi najlepším možným spôsobom odčinili práve mikulášski romantici počnúc Gašparom Fejérpataky-Belopotockým a básnikom Jankom Kráľom. Postarali sa, aby táto legenda nielen žila, ale nadobudla skutočne obrovské rozmery,“ uviedla pre TASR historička tamojšieho mestského múzea Ružena Antolová.
Zároveň priblížila zopár zaujímavých historických faktov. „Súdy boli v tých časoch veľmi rýchle. Jánošíka už počas druhého dňa podrobili trpnému vypočúvaniu, ťažko mučili, vzápätí odsúdili a ešte v ten istý deň 17. marca 1713 podvečer aj popravili. To, čo hovorí legenda, že sa vrhol na hák či ešte predtým si pod šibenicou zatancoval, pochopiteľne, neprichádzalo do úvahy. Po ťažkom mučení nemohol na popravisko ani sám dokráčať,“ vysvetlila.
„Nič to však neuberá na originalite jánošíkovského príbehu, ktorý si ľudia doteraz veľmi radi všemožne dotvárajú. Tento jedinečný fenomén je pevnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a dodnes inšpiruje mnohých umelcov, historikov, ale aj širokú slovenskú verejnosť,“ dodala Antolová. Každý krojovaný účastník početného sprievodu dostal na pamiatku Jánošíkov dukát.
„Najväčšia slovenská zbojnícka legenda vyrástla zo skutočnej historickej postavy. To, že Jánošíka v Mikuláši popravili, asi najlepším možným spôsobom odčinili práve mikulášski romantici počnúc Gašparom Fejérpataky-Belopotockým a básnikom Jankom Kráľom. Postarali sa, aby táto legenda nielen žila, ale nadobudla skutočne obrovské rozmery,“ uviedla pre TASR historička tamojšieho mestského múzea Ružena Antolová.
Zároveň priblížila zopár zaujímavých historických faktov. „Súdy boli v tých časoch veľmi rýchle. Jánošíka už počas druhého dňa podrobili trpnému vypočúvaniu, ťažko mučili, vzápätí odsúdili a ešte v ten istý deň 17. marca 1713 podvečer aj popravili. To, čo hovorí legenda, že sa vrhol na hák či ešte predtým si pod šibenicou zatancoval, pochopiteľne, neprichádzalo do úvahy. Po ťažkom mučení nemohol na popravisko ani sám dokráčať,“ vysvetlila.
„Nič to však neuberá na originalite jánošíkovského príbehu, ktorý si ľudia doteraz veľmi radi všemožne dotvárajú. Tento jedinečný fenomén je pevnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a dodnes inšpiruje mnohých umelcov, historikov, ale aj širokú slovenskú verejnosť,“ dodala Antolová. Každý krojovaný účastník početného sprievodu dostal na pamiatku Jánošíkov dukát.