Lišov 16. júna (TASR) - Aj keď je obec Lišov v okrese Krupina so svojimi 220 obyvateľmi jednou z najmenších v hontianskom regióne, počtom turistických atrakcií patrí k najbohatším. Kto ich chce spoznať všetky, musí v obci stráviť aj niekoľko dní.

Už v minulosti tam založili českí a moravskí exulanti pivovar a pestovali chmeľ v časti, ktorá sa dodnes volá Chmelnice. Obyvateľstvo sa celé stáročia zaoberalo vinohradníctvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Podľa zachovaných záznamov pred prvou svetovou vojnou odchádzali z Lišova celé vozy ovocia do Budapešti a Viedne. Počas druhej svetovej vojny vychádzali v obci aj noviny - Lišovská pravda a založený tam bol aj Lišovský sedliacky spevokol, ktorý nahrával platne v Slovenskom národnom rozhlase.



V súčasnosti ponúka obec niekoľko zaujímavostí či kuriozít, ktoré nikde inde v Honte nenájdete. Sú to predovšetkým desiatky historických tufových obydlí vysekaných ručne do skaly. Zoskupené sú na dvoch miestach. "Takzvané podsazenské kamenné obydlia sú známejšie a nachádzajú sa neďaleko centra obce. Údajne vznikli v období tureckých vpádov ako úkryt pre obyvateľov," hovorí starostka Emília Takáčová.

Foto: TASR/Jozef Poliak

Drienovské kamenné obydlia sú necelý kilometer za obcou a údajne patrili ako sklad vína panovníčke Márii Terézii. "Miestnosti v nich sú tak veľké, že sa do nich zmestí aj konský povoz," pripomenula starostka. Podobné obydlia sa však nachádzajú na rôznych miestach obce. V niektorých ešte v 60. rokoch 20. storočia bývali ľudia.

Na lišovskom cintoríne nájdete unikátne náhrobné kamene od domácich majstrov kamenárov z 19. storočia. Je ich asi 30 a vidieť na nich, že ich tvorcovia boli ozajstní majstri kamenári. Ďalšou zaujímavosťou je evanjelický kostol zo 16. storočia s prastarou krstiteľnicou s nápisom v gótštine.

"V strede obce stojí pomník padlým sovietskym vojakom v druhej svetovej vojne, ktorý bol postavený vo februári 1945 vôbec ako prvý vo vtedajšom Československu," priblížila starostka. V obci je tiež mineralizovaný prameň na tzv. Hbole, ktorý v zime nezamŕza a gazdinky v ňom dodnes perú šatstvo.

Foto: TASR/Jozef Poliak

V dedine sú aj desiatky vinných chyžiek s vyhĺbenými pivnicami. Podľa tradície ich hĺbili pukanskí alebo štiavnickí baníci. Lišov má osem mostov a je tak obcou s najväčším počtom premostení v Honte.

Je tam tiež poľovnícky dom a Lišovská tradičná izba s pôvodnými krojmi. Nad obcou sa každoročne konajú Majstrovstvá Slovenska v motokrose a vybudovaná je tam tiež cyklotrasa, ktorá vedie z Dudiniec, cez Lišov, do Tesárskej rokliny.

Liptákova stodola priťahuje v súčasnosti do obce najviac ľudí

Azda najväčšou atrakciou Lišova v okrese Krupina je v súčasnosti Stodola výtvarníka Fera Liptáka. Na vernisáže a výstavy, ktoré sa tam v lete konajú, prichádzajú do obce stovky milovníkov nevšedného umenia. Stodola je však aj v čase neprítomnosti maliara vyhľadávaným miestom návštev, a to pre svoju originalitu či jedinečnú atmosféru.

Podľa starostky Emílie Takáčovej si Lipták dedinu hneď po svojom príchode pred desiatimi rokmi zamiloval. Ešte v roku 2008 zorganizoval v stáročných, tzv. tureckých pivniciach asi 500 metrov od centra dediny prvú výstavu svojich diel. Neskôr kúpil chalupu v strede obce a v stodole, ktorá bola jej súčasťou, vytvoril galériu, ktorá nemá v regióne obdobu. V pravidelne nepravidelných intervaloch tam organizuje výstavy svojich priateľov - umelcov a schádzajú sa tam viaceré známe mená.

Foto: TASR/Jozef Poliak

"Takmer každý rok tam návštevníci môžu vidieť režiséra Martina Šulíka, spisovateľa Dušana Dušeka, ale boli tam aj herci Teatra Tatra, Marián Labuda či výtvarník Juraj Čutek," vymenúva starostka.

Stodola však nepriťahuje pozornosť návštevníkov len pre vystavované diela či známych umelcov, ale aj pre svoju jedinečnú atmosféru. "Má akéhosi genia loci, ktorý tam cítiť z každého kúta, každej hrady či kameňa," zdôrazňuje starostka.

Foto: TASR/Jozef Poliak

V galérii môžu návštevníci vidieť viac ako 400 masiek z celého sveta

Už viac ako 400 totemových masiek z celého sveta obsahuje na Slovensku ojedinelá expozícia, ktorá sa nachádza v Lišove v okrese Krupina. Galériu masiek otvorili vlani v lete v jednom z pôvodných dedinských domov, zbierka sa však každý mesiac rozrastá.

"Napríklad vo februári sme si priniesli zo Slovinska fašiangovú masku kurenta, ktorá je typickou slovinskou maskou," hovorí Jakub Dvorský, ktorý galériu spravuje. Podstatná časť masiek pochádza od zberateľa Martina Davida Clarka, ktorý ich zbieral na svojich cestách po svete a pred časom ich daroval galérii v Lišove. Zbierka obsahuje ozajstné unikáty s historickou aj umeleckou hodnotou.

Masky pochádzajú najmä z Afriky, ďalšie sú z Ameriky, Ázie a Európy. Kým v Európe sa masky dnes používajú najmä ako atrakcia karnevalov, v Afrike či Ázii sa im dodnes pripisuje magická moc. Príslušníci rôznych kmeňov ich kedysi nosili počas bojov a dodnes sa nimi pýšia počas osláv či rôznych rituálov. Najstaršia maska má 5000 rokov a zobrazuje zosnulého, ktorý mal dvojitú bradu.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Galéria masiek vznikla v susedstve tradičnej Lišovskej izby, ktorá je od roku 2009 zaradená do evidencie zariadení Slovenského národného múzea, ktoré majú charakter múzejnej prezentácie.

Ako pre TASR uviedla starostka Lišova Emília Takáčová, expozícia je iniciatívou skupiny mladých ľudí z niekoľkých krajín Európy, ktorí pracujú pod hlavičkou britskej neziskovej organizácie Grampus Heritage and Ltd. a do dediny chodia pravidelne už niekoľko rokov.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Galéria masiek je najnovšou a skutočne originálnou atrakciou tejto malej hontianskej dedinky. Pozrieť si jej exponáty prichádzajú nielen záujemcovia zo Slovenska, ale aj čoraz početnejšie skupiny zo zahraničia.

Najväčším problémom je 40-percentná nezamestnanosť, je najvyššia v okrese

Najväčším problémom v Lišove je nezamestnanosť, je najvyššia v okrese Krupina. V obci s 220 obyvateľmi je bez práce takmer 40 percent ľudí v aktívnom veku.

Podľa starostky Emílie Takáčovej podstatnú časť z nich tvoria Rómovia. V obci je ich takmer polovica. "V 60. rokoch uplynulého storočia tu žila iba jedna rómska rodina a všetkých obyvateľov bolo podstatne viac," hovorí. Zamestnaní Rómovia sú v Lišove skôr výnimkou.

S ich narastajúcim počtom vznikajú v dedine aj nezhody. "Stále ešte majorita, a to najmä starší obyvatelia, často nevedia nájsť s nimi spoločnú reč. Ich svojský život a výstrednejšie správanie, je tŕňom v oku viacerých z nich," konštatuje.

Podľa Takáčovej to ale nie je až také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ani kriminalita v obci nie je vysoká a občasné priestupky sa snažia ľudia medzi sebou vyriešiť.

Obec pre Rómov, z ktorých niektorí stále žijú bez elektriny a vody, zabezpečila pred niekoľkými rokmi aj práčovňu a sprchy. "Práčovňa však bola využitá len párkrát a sprcha ani raz," podotkla starostka.

Snahou vedenia obce je zapájať do diania najmä rómske deti. Rôzne aktivity ale nie vždy nachádzajú odozvu ako medzi rodičmi detí, tak medzi ostatnými obyvateľmi. Starostka je ale presvedčená, že k vzájomnému porozumeniu možno dôjsť len postupne. "Jednoznačne, skúsenosti mi hovoria, že treba začať od detí," zdôraznila.