Lomnička 20. apríla (TASR) – Obec Lomnička neďaleko Podolínca vznikla na základe nemeckého práva v 13. storočí a založili ju Görgeyovci. „Prvýkrát sa naša dedina spomína v roku 1294 ako Parva Lompnicha. Bola to čisto nemecká obec, prevažne evanjelická, v roku 1580 tu vznikla aj evanjelická ľudová škola na vysokej úrovni,“ priblížila starostka Lomničky Mária Oračková.

Obec leží v doline Lomnického potoka v časti Levočských vrchov. Jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré v Lomničke v minulosti pôsobili, bola Terézia Vansová, ktorá v obci žila niekoľko rokov so svojím manželom, evanjelickým farárom Jánom Vansom. Práve na severe Spiša tvorila aj svoje prvé básne či prozaické diela, okrem slovenčiny aj v nemeckom jazyku.

V súčasnosti nesú meno obce a zároveň aj spisovateľky dve súťaže v umeleckom prednese – Vansovej Lomnička, ktorú organizuje Únia žien Slovenska, a Naša Vansovej Lomnička pripravovaná mestom Stará Ľubovňa a tamojším osvetovým strediskom.

„Súťaž ako taká začala písať svoju históriu v roku 1967, a to na počesť 110. výročia narodenia a 25. výročia úmrtia slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej,“ objasnila Eva Kollárová z Mestského úradu v Starej Ľubovni.

Prelomovými boli pre obec 70. roky minulého storočia, kedy vtedajšia vláda umožnila vykupovanie tzv. cigánskych chatŕč. Nerómovia, ktorí získali príbytky po Nemcoch vysťahovaných z Lomničky po druhej svetovej vojne, sa sťahovali do neďalekého Podolínca.

Naopak, Rómovia smerovali z mesta do dediny. „V súčasnosti máme približne 3000 obyvateľov a väčšina z nich sú Rómovia, možno dve rodiny máme nerómske,“ skonštatovala Oračková. Dodala, že populácia v obci rastie veľmi rýchlo a za posledných desať rokov sa takmer zdvojnásobila. Ročne sa v Lomničke narodí zhruba sto detí.

Najvzácnejšou historickou stavbou je rímsko-katolícky kostol zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej. Ide o ranogotickú stavbu postavenú okolo roku 1300, do roku 1972 boli jej súčasťou aj vzácne drevené gotické plastiky, dokonca aj jedna z najkrajších a najstarších národných kultúrnych pamiatok Slovenska z obdobia okolo roku 1400 až 1410 - Lomnická Madona.

Škola namiesto schátraného kostola

Demografický vývoj v obci Lomnička v okrese Stará Ľubovňa je veľmi priaznivý a detí tam každoročne pribúda. Problémy však má tamojšia základná škola, ktorá už v súčasnosti funguje na dve vyučovacie zmeny, pričom druhá je naplnená na 95 percent. Riaditeľ ZŠ s materskou školou Miroslav Zelina skonštatoval, že od roku 2020 už zrejme nebudú môcť prijať do vzdelávacieho procesu všetky deti.

„Momentálne máme dohromady 59 tried, z toho tri triedy sú v škôlke a celkový počet žiakov je takmer 800. Optimálne by bolo, keby sa nové zariadenia postavili priamo tu, v školskom areáli. Priestor vidíme na pozemku, ktorý patrí evanjelickej cirkvi a stojí na ňom schátraný kostol," ozrejmil Zelina.

Dodal, že kapacitu tried potrebujú nutne zvýšiť aspoň o osem tried, to však vyrieši situáciu len na veľmi krátky čas. Každoročne totiž nastúpi do prvého ročníka v Lomničke 30 až 40 žiakov.

„Ak by sme chceli odstrániť dvojzmennú prevádzku, čo požaduje aj ministerstvo školstva, tak by sme do roku 2027 potrebovali dobudovať ďalších 40 tried," upozornil Zelina. Od roku 2020 chce štát zaviesť aj povinnú predškolskú dochádzku, a tu vzniká ďalší problém. Do škôlok bude potrebné umiestniť približne 100 detí, momentálne je však kapacita približne polovičná.

ZŠ s MŠ momentálne zamestnáva 111 ľudí, funguje tam 42 záujmových krúžkov, podľa riaditeľa je však vzdelávanie Rómov veľmi zložitý proces. Z 56 tried je 24 pre špeciálne vzdelávanie.



„Myslím si, že veľký problém je najmä v rodičoch. Za tú krátku dobu, čo som tu, mám skúsenosť, že aj keď žiaci chcú po skončení základnej školy ísť na strednú, rodičia ich nepustia ďalej, ako za hranice obce, prípadne do Podolínca. Myslím si, že je to škoda, lebo tu máme dosť šikovných žiakov a snažíme sa im vytvárať aj mimoškolskú činnosť. S čím však bojujeme, to je nedostatok priestorov," dodal Zelina.

Záujem o výstavbu nových priestorov pre školu a rozšírenie kapacity školskej jedálne potvrdila aj starostka Lomničky Mária Oračková. Momentálne rokuje s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania (ECAV) v Podolínci o odkúpení pozemku aj so spomínaným kostolom, ktorý bol vysvätený v roku 1785 a je z neho viac-menej len ruina.

„Ja si myslím, že je to dobrá iniciatíva, pretože kostol sa už zachrániť nedá. Takto by ten areál mohol slúžiť ďalej," uviedol predseda Komisie pre chátrajúce kostoly ECAV Roman Porubän s tým, že konečné rozhodnutie musí urobiť miestny cirkevný zbor v Podolínci.

„Ak aj toto vyriešime, tak ďalší problém je, že musíme získať peniaze na výstavbu školy. Už sme sa uchádzali o zdroje vo viacerých výzvach, ale všade sme narazili na problém, že nemáme územný plán, a to je podmienka, bez toho sa ďalej nepohneme," skonštatovala Oračková.

Minulý rok s tvorbou územného plánu začali, prednostka Obecného úradu v Lomničke Viera Kyslanová predpokladá, že schválený bude na budúci rok.

„Momentálne je v štádiu rozpracovania a jeho príprava potrvá ešte minimálne pol roka. Obec nikdy nemala územný plán a je s tým spojených viacero problémov. Keď to bude schválené, následne by sme sa chceli uchádzať napr. o zdroje na výstavbu nájomných bytov či na zvyšovanie kapacity školských zariadení a ďalšie projekty," uzavrela prednostka.

Skládka priamo v obci

V obci na severnom Spiši majú veľký problém s odpadom. Ten sa priamo v intraviláne aj v jeho okolí hromadil roky, no vďaka aktivačnej práci ho tam už zhruba mesiac miestni obyvatelia upratujú. Jedným z dôvodov je fakt, že odpadky sa nahromadili aj v hrádzi, ktorú na Lomnickom potoku pod obcou vytvoril bobor.

„Osobne sa teším, že kompetentné úrady začali konať. Pohlo sa viacero vecí a to prinútilo obyvateľov začať čistiť aspoň malú časť z toho neporiadku, ktorý je v okolitej prírode aj v samotnej obci,“ zhodnotil riaditeľ Správy Pieninského národného parku Vladimír Kĺč.

Práve on stojí za iniciatívou, aby sa nepriaznivý stav životného prostredia v okolí Lomničky podarilo aspoň sčasti zvrátiť. Denne odpratáva neporiadok v okolí potoka asi stovka aktivačných pracovníkov.

Kĺč pozitívne ohodnotil krok obce začať s veľkým upratovaním, na druhej strane sa však obáva, ako dlho to miestnym obyvateľom vydrží. Upozornil na to, že odpad sa v tejto lokalite hromadil roky a možno ani jedna celá skládka by nestačila na jeho uskladnenie.

„To sú tony odpadu, teraz sa zbierajú povrchové odpadky. Prírodná hmota sa v tej bobrej hrádzi usadila a vytvorila s odpadom taký sendvičový efekt, že tie usadeniny môžu mať aj niekoľko metrov. Reálne do hĺbky sa to asi nikdy nepodarí vyčistiť, teraz sa to skôr týka toho optického a povrchového znečistenia,“ ozrejmil Kĺč.

Verí, že obyvatelia prestanú odpad vyhadzovať do prírody a v budúcnosti už podobné negatívne vplyvy ľudskej činnosti nebudú musieť riešiť.

Miestni sa však sťažujú na to, že odpadky nemajú kam hádzať. V obci je momentálne šesť veľkoobjemových kontajnerov, kam putuje odpad z domácností, kde žije 3000 ľudí. Starostka Mária Oračková by chcela ich počet zvýšiť aspoň na desať.

„Teraz odpadky zbierame do vriec, uložíme to na kopu a čakáme, kým ich odvezú. Ďalší problém je, že naši ľudia vôbec neseparujú odpad. Už sa tomu venujeme od minulého roka, chceme sa zapojiť aj do tejto činnosti. Začali sme ľuďom do domácností rozdávať žlté a zelené vrecia na plast a sklo,“ vysvetľuje starostka. Verí, že ľudí bude pozitívne motivovať aj povinnosť zo zákona zálohovať PET fľaše.

Aj napriek snahe obce odpadové hospodárstvo v Lomničke funguje len na minimálnej úrovni. Ročná sadzba za odvoz odpadu je tam sedem eur na osobu, podľa starostky je však veľa neplatičov.

„Aktuálny stav v Lomničke je na súčasnú dobu absolútne neakceptovateľný, musí byť riešený a nesmie sa už opakovať. V tomto roku bude z obce zabezpečený pravidelný vývoz komunálneho odpadu na základe jej žiadostí, ale v nadväznosti na platovú disciplínu,“ skonštatoval riaditeľ EKOS, spol. s r. o., Stará Ľubovňa Ján Kundľa.

Obec si podľa neho musí zabezpečiť čo najskôr efektívny triedený - separovaný zber cez organizáciu zodpovednosti výrobcov. Kundľa tiež upozornil na to, že poplatky za skládkovanie odpadu na Slovensku sú od 1. marca vyššie a budú aj naďalej stúpať. „Samospráva musí na tento legislatívny prvok účinne reagovať a zabezpečiť efektívnejšie nakladanie s komunálnym odpadom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi,“ uzavrel.