Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekty zelených oáz sa týkajú sídlisk, kde sa mohli obyvatelia dozvedieť o zámeroch mesta v oblasti modrej a zelenej infraštruktúry.
Autor TASR
Banská Bystrica 12. augusta (TASR) - Banskobystričania chcú v rámci revitalizácie vnútroblokov v mestských častiach zelené oázy, a teda kvalitnú údržbu zelene, obnovu chodníkov, ale najmä oddychové miesta s tienením, športoviská či vodné prvky a dažďové záhrady. Vyplynulo to z dotazníkového prieskumu mesta a ako TASR vo štvrtok informovala hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Marhefková, je to i cieľ samosprávy. V aktivitách smerujúcich k regenerácii verejných priestorov pokračuje s pomocou organizácie Dialogue Centre.
Podľa Marhefkovej sa projekty zelených oáz týkajú sídlisk, kde sa mohli obyvatelia dozvedieť o zámeroch mesta v oblasti modrej a zelenej infraštruktúry.
„Na otázky odpovedalo takmer 650 záujemcov, najmä ľudí vo veku od 35 do 44 rokov. Najväčší záujem o zapojenie sa do projektu oáz evidujeme na Fončorde, v Sásovej a v Podlaviciach,“ konštatovala hovorkyňa.
„Všetci máme rovnaký cieľ, a to je, aby sa nám v okolí našich obydlí žilo lepšie, aby sme si mohli oddýchnuť na lavičkách v tieni udržiavanej zelene, aby nám vzduch osviežoval nejaký vodný prvok, chodili sme po kvalitných chodníkoch a mali priestor na vykonávanie športových aktivít. V projektoch zelených oáz sme len na začiatku, ale verím, že vďaka pripravovaným verejným stretnutiam získame podnetné návrhy a budeme sa môcť projektovo pripraviť a reagovať na prichádzajúce eurofondové výzvy,“ zdôraznil primátor Ján Nosko.
Podľa Soni Karikovej z organizácie Dialogue Centre dúfajú, že výsledkom budú hodnotné podnety, ktoré prispejú k hľadaniu riešení, ako sa adaptovať, prípadne zmierňovať dosahy alarmujúco sa zhoršujúcej klimatickej situácie.
Zámerom mesta je na zelené oázy získať eurofondy. Samosprávu tak čakajú ďalšie kroky participatívneho procesu, verejných stretnutí, ale i rozhodovania o možnostiach organizovania architektonických súťaží, procesoch tvorby projektových dokumentácií, získania územných a stavebných povolení či fázy verejných obstarávaní na zhotoviteľov. Sú to procesy, ktoré trvajú približne dva roky. Mesto by tak mohlo mať projekty revitalizácie zelených oáz pripravené v roku 2024.
Podľa Marhefkovej sa projekty zelených oáz týkajú sídlisk, kde sa mohli obyvatelia dozvedieť o zámeroch mesta v oblasti modrej a zelenej infraštruktúry.
„Na otázky odpovedalo takmer 650 záujemcov, najmä ľudí vo veku od 35 do 44 rokov. Najväčší záujem o zapojenie sa do projektu oáz evidujeme na Fončorde, v Sásovej a v Podlaviciach,“ konštatovala hovorkyňa.
„Všetci máme rovnaký cieľ, a to je, aby sa nám v okolí našich obydlí žilo lepšie, aby sme si mohli oddýchnuť na lavičkách v tieni udržiavanej zelene, aby nám vzduch osviežoval nejaký vodný prvok, chodili sme po kvalitných chodníkoch a mali priestor na vykonávanie športových aktivít. V projektoch zelených oáz sme len na začiatku, ale verím, že vďaka pripravovaným verejným stretnutiam získame podnetné návrhy a budeme sa môcť projektovo pripraviť a reagovať na prichádzajúce eurofondové výzvy,“ zdôraznil primátor Ján Nosko.
Podľa Soni Karikovej z organizácie Dialogue Centre dúfajú, že výsledkom budú hodnotné podnety, ktoré prispejú k hľadaniu riešení, ako sa adaptovať, prípadne zmierňovať dosahy alarmujúco sa zhoršujúcej klimatickej situácie.
Zámerom mesta je na zelené oázy získať eurofondy. Samosprávu tak čakajú ďalšie kroky participatívneho procesu, verejných stretnutí, ale i rozhodovania o možnostiach organizovania architektonických súťaží, procesoch tvorby projektových dokumentácií, získania územných a stavebných povolení či fázy verejných obstarávaní na zhotoviteľov. Sú to procesy, ktoré trvajú približne dva roky. Mesto by tak mohlo mať projekty revitalizácie zelených oáz pripravené v roku 2024.
