Nezávislý Marián Murín kandiduje na predsedu Žilinského samosprávneho kraja.
Autor TASR
Žilina 27. októbra (TASR) – Diaľnica sa končí na začiatku Žilinského kraja a začína takmer na jeho konci, preto považuje budovanie ciest za prvoradé. Zároveň je presvedčený, že za neho hovoria výsledky, ktoré dosiahol ako starosta aj bez politického krytia. V rozhovore pre TASR to povedal nezávislý kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), starosta oravskej obce Mútne Marián Murín.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post predsedu ŽSK?
Mám dostatok skúseností z vedenia samosprávy, a tiež odvahu zmeniť náš kraj, za ktorý sa momentálne hanbím. Obec Mútne, kde som už siedmy rok starostom, som prevzal s dlhom viac ako 600.000 eur, dnes hospodárime s vyrovnaným rozpočtom, vybudovali sme nové cesty, máme 28 kilometrov vozoviek bez jediného výtlku. Postavili sme najväčšiu športovú halu na Slovensku za uplynulých 27 rokov čisto z obecného rozpočtu bez využitia eurofondov a vybudovali sme zdravotné stredisko, ktoré u nás nikdy predtým nebolo. Dokonca sme v tomto roku otvorili aj ambulanciu zubára, ktorý pracuje dvakrát v týždni do 18. hodiny a dokonca dve soboty v mesiaci. Za mňa hovoria výsledky, a to bez politického krytia.
V čom vidíte najväčšie nedostatky v doterajšom napĺňaní kompetencií ŽSK?-
Na čo nám je zopár kilometrov cyklotrasy za milióny eur, ktorá je využiteľná len zopár mesiacov v roku v prípade priaznivého počasia? Oveľa viac nám chýbajú popri hlavných krajských cestách chodníky kvôli bezpečnosti chodcov a účastníkov cestnej premávky. Nič proti cyklistom, sám rád športujem, no najskôr budujme to dôležitejšie. Potrebujeme zhruba 250 km chodníkov vedľa ciest 2. a 3. triedy. Pritom jeden štvorcový meter chodníka stojí od 30 do 40 eur aj s podkladom, obrubníkmi z oboch strán a so zámkovou dlažbou alebo asfaltom. Pri šírke chodníka 1,2 metra je to zhruba 12 miliónov eur. Poďme do toho spolu s obcami, kraj zainvestuje 50 percent, teda 6 miliónov eur a druhú polovicu obce a mestá. Keď sa investícia rozloží na dva až tri roky, v rozpočte vyššieho územného celku (VÚC) sa jeden až dva milióny eur ročne na zvýšenie bezpečnosti určite nájdu.
A cesty? Veď diaľnica sa končí na začiatku nášho kraja a pokračuje na jeho konci... Predseda ŽSK pán Blanár je zároveň podpredsedom vládnucej strany Smer-SD, a čo spravil, aby sme sa konečne dočkali takých ciest, aké si náš kraj zaslúži? Aj v poslednej eurofondovej kauze, keď peniaze mali ísť do vedy a výskumu, mohli radšej dve miliardy presunúť do ciest. Mohli sme mať vybudovanú diaľnicu D3 na Kysuciach či diaľnicu D1 zo Žiliny cez Turiec a Liptov, ale aj rýchlostné cesty cez Oravu, dolný Liptov a Turiec. Aj cesty 2. a 3. triedy začala župa plátať až po tom, čo sa vo viacerých obciach v kraji objavili na cestách nápisy "Blanárova cesta".
Áno, vymyslel som to a chcel som pritlačiť na kraj, aby sa s katastrofálnou kvalitou ciest niečo robilo. Napríklad rekonštrukcia cesty cez Príslop. Tu sa spravilo presne 110 metrov za 1,3 milióna eur. Investor použil gabióny na spevnenie svahu a do toho nasypali štrk. Keby sme to celé zaliali železobetónom, tak by nás to stálo 400.000 eur a nie 1,3 milióna eur... Za to sme mohli mať ďalšie kritické cestné úseky. Nechápem, akým spôsobom sa tu spravujú naše peniaze. Pozrime sa na Strečno. Keby sme tam postavili 200 metrov nadkrytého tunela, tzv. galériu, stačilo by nám na to 700.000 eur. Tento model používajú napr. v Alpách a inde v zahraničí už niekoľko desaťročí. Pri cestnej doprave netreba zabúdať na kvalitnú a včasnú zimnú údržbu ciest, kosenie okolo ciest, maľovanie čiar, to všetko zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky.
V kapitole doprava je potrebné zosúladiť autobusovú a vlakovú dopravu so skutočnými potrebami ľudí. To znamená upraviť grafikon podľa požiadaviek – preplnené prípoje posilniť, z nezmyselných ubrať poloprázdne veľké autobusy a nahradiť ich menšími. Napríklad mikrobusmi, prípadne viacmiestnymi osobnými autami, ktoré nás všetkých budú menej stáť. Čiže, v globále všetci budeme mať lacnejšie cestovné, a takto môžeme vytvoriť ďalšie linky podľa potreby občanov. Viem, že prímestská doprava je živý mechanizmus, práve preto ju treba monitorovať a upravovať priebežne.
V Žilinskom kraji je do systému duálneho vzdelávania aktuálne zapojených približne 700 študentov stredných škôl, ale na taký veľký kraj s rozsahom výroby a 23.000 študentmi je to stále žalostne málo. Myslím si, že treba zazmluvniť všetky významné a tradičné firmy, nielen tých 24, ktoré sa zaoberajú strojárstvom, elektromechanikou či telekomunikáciami. Do duálneho vzdelávania sa vôbec nezapájajú odbory nevyhnutné pre služby v turizme, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a agroturizme. Náš kraj je predurčený na rozvoj turistického priemyslu a mojím cieľom je vrátiť tradičné remeslá do regiónov. O duálnom vzdelávaní sa hovorí roky, ale firmy kvôli byrokracii oň majú minimálny záujem. Toto chcem zmeniť. Dôležité je vytvárať podmienky, aby absolventi stredných škôl ostávali pracovať doma, neodchádzali za prácou do zahraničia – napríklad znižovaním daní, odvodov, poplatkov a licencií.
Väčšina stredných škôl v kraji prešla rekonštrukciou, ale chýba potrebné technologické vybavenie na skvalitnenie výučby. Študenti by mali pracovať s materiálmi a prístrojmi, ktoré ich pripravia do praktického života. Plne som podporoval štrajk učiteľov a som za to, aby ich práca bola docenená finančne i spoločensky.
Čo sa týka zdravotníctva, treba zvýšiť úroveň i kvalitu zdravotnej starostlivosti v našom kraji. Som za zvýšenie platov zdravotným sestrám a všetkým, ktorí sa obetavo starajú o zdravie našich ľudí. Tiež treba investovať do ľudského potenciálu a vybavenia centier sociálnych služieb, kde nachádzajú pomoc aj ťažko chorí. Musíme im venovať pozornosť, akú si za to, čo všetko pre nás urobili, skutočne zaslúžia.
Na ktoré oblasti v kompetencii ŽSK by ste sa chceli zamerať?
Prvoradé sú cesty. Bez nich sa nikam nepohneme. Potrebujeme zhruba 250 km chodníkov vedľa ciest 2. a 3. triedy. Poďme do toho spolu s obcami, kraj zainvestuje 50 percent, druhú polovicu obce a mestá.
Zabudnime na to, že ľudia si budú nosiť do našich nemocníc toaletný papier a pritom sa budú nakupovať predražené CT prístroje. To sa možno dialo za súčasného vedenia, za môjho to tak určite nebude. O duálnom vzdelávaní sa hovorí roky, ale firmy pre byrokraciu oň majú minimálny záujem. Toto chcem zmeniť. Dôležité je vytvárať podmienky, aby absolventi stredných škôl ostávali pracovať doma a neodchádzali za prácou do zahraničia – napríklad znižovaním daní, odvodov, poplatkov a licencií.
V rámci sociálnej starostlivosti krajskej samosprávy dáme vianočný príspevok vo výške 20 až 30 eur všetkým našim dôchodcom. Novorodencom dáme príspevok vo výške 100 až 150 eur za vopred presne vyšpecifikovaných podmienok, pretože si to mladé rodiny zaslúžia. Presne tak, ako to robíme v Mútnom, ktoré je tiež samosprávou. Tu už siedmy rok dávame dôchodcom vianočný príspevok 30 eur a novonarodeným deťom 150 eur. Toto bude naša sociálna starostlivosť o všetkých, ktorí si to absolútne zaslúžia. Naši milí dôchodcovia totiž sú tí, ktorým vďačíme za život a za to všetko, čo tu máme vybudované a doteraz využívame. Ide o cesty, nemocnice, školy, materské škôlky či kultúrne domy a ďalších mnoho vecí. Tiež im vďačíme za to, že sa starajú o naše deti, ich vnúčence, keď my pracujeme.
Aké by boli prvé kroky po vašom zvolení za predsedu samosprávneho kraja?
Mojou snahou je, aby som minimálne dvakrát do roka navštívil každé mesto a obec v Žilinskom kraji. Plánujem pravidelné dni otvorených dverí pre občanov, aby sa mohli kedykoľvek na mňa obrátiť. A čo urobím ako prvé? Otvoríme všetky dvere, aby naši pracovníci spolu so mnou boli k dispozícii pre všetkých ľudí. Nechcem byť zamknutý pred ľuďmi na desať zámkov tak, ako to robia všetci súčasní politici. Potrebujú ľudí len raz za štyri roky, a to len v deň volieb. Ja chcem mať úrad otvorený pre všetkých a stále. Pre zamestnancov úradu to neznamená, že prídem a budem robiť čistky. Verím a viem, že aj dnes tam pracuje neskutočne veľa schopných a profesijne zdatných odborníkov. Vážim si profesionálov a vždy som ochotný spolupracovať s každým.
Zastupiteľstvo ŽSK býva zložené najmä z klubov koalícií a silných politických strán. Neobávate sa komunikácie s poslancami v prípade vášho zvolenia za predsedu ŽSK?
Nikdy som s nikým nemal problém komunikovať a riešiť problémy. Vždy sme dokázali nájsť spoločné riešenie. Ak ide všetkým o dobro ľudí v našom kraji, vo všetkých regiónoch, teda na Kysuciach, hornom Považí, Liptove, Turci či Orave, treba hľadať spoločné riešenia, aby ľudia videli, že si nás zvolili správne. Akékoľvek riešenie prospešné pre ľudí vždy rád podporím a budem očakávať rovnakú podporu mojich myšlienok od poslancov ŽSK, ktorí sa za jednotlivé regióny, predpokladám, že nechajú zvoliť preto, aby v týchto okresoch skutočne zastupovali občana a jeho potreby. Bez ohľadu na politické tričko. Garantujem, že nikdy neprednesiem pred týchto poslancov a pred občanov žiaden návrh, ktorý by poškodzoval záujmy nášho kraja a jednotlivých okresov. Nikdy nebudem uprednostňovať jeden región pred druhým, lebo všetky regióny nášho kraja si rovnako vážim.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post predsedu ŽSK?
Mám dostatok skúseností z vedenia samosprávy, a tiež odvahu zmeniť náš kraj, za ktorý sa momentálne hanbím. Obec Mútne, kde som už siedmy rok starostom, som prevzal s dlhom viac ako 600.000 eur, dnes hospodárime s vyrovnaným rozpočtom, vybudovali sme nové cesty, máme 28 kilometrov vozoviek bez jediného výtlku. Postavili sme najväčšiu športovú halu na Slovensku za uplynulých 27 rokov čisto z obecného rozpočtu bez využitia eurofondov a vybudovali sme zdravotné stredisko, ktoré u nás nikdy predtým nebolo. Dokonca sme v tomto roku otvorili aj ambulanciu zubára, ktorý pracuje dvakrát v týždni do 18. hodiny a dokonca dve soboty v mesiaci. Za mňa hovoria výsledky, a to bez politického krytia.
V čom vidíte najväčšie nedostatky v doterajšom napĺňaní kompetencií ŽSK?-
Na čo nám je zopár kilometrov cyklotrasy za milióny eur, ktorá je využiteľná len zopár mesiacov v roku v prípade priaznivého počasia? Oveľa viac nám chýbajú popri hlavných krajských cestách chodníky kvôli bezpečnosti chodcov a účastníkov cestnej premávky. Nič proti cyklistom, sám rád športujem, no najskôr budujme to dôležitejšie. Potrebujeme zhruba 250 km chodníkov vedľa ciest 2. a 3. triedy. Pritom jeden štvorcový meter chodníka stojí od 30 do 40 eur aj s podkladom, obrubníkmi z oboch strán a so zámkovou dlažbou alebo asfaltom. Pri šírke chodníka 1,2 metra je to zhruba 12 miliónov eur. Poďme do toho spolu s obcami, kraj zainvestuje 50 percent, teda 6 miliónov eur a druhú polovicu obce a mestá. Keď sa investícia rozloží na dva až tri roky, v rozpočte vyššieho územného celku (VÚC) sa jeden až dva milióny eur ročne na zvýšenie bezpečnosti určite nájdu.
A cesty? Veď diaľnica sa končí na začiatku nášho kraja a pokračuje na jeho konci... Predseda ŽSK pán Blanár je zároveň podpredsedom vládnucej strany Smer-SD, a čo spravil, aby sme sa konečne dočkali takých ciest, aké si náš kraj zaslúži? Aj v poslednej eurofondovej kauze, keď peniaze mali ísť do vedy a výskumu, mohli radšej dve miliardy presunúť do ciest. Mohli sme mať vybudovanú diaľnicu D3 na Kysuciach či diaľnicu D1 zo Žiliny cez Turiec a Liptov, ale aj rýchlostné cesty cez Oravu, dolný Liptov a Turiec. Aj cesty 2. a 3. triedy začala župa plátať až po tom, čo sa vo viacerých obciach v kraji objavili na cestách nápisy "Blanárova cesta".
Áno, vymyslel som to a chcel som pritlačiť na kraj, aby sa s katastrofálnou kvalitou ciest niečo robilo. Napríklad rekonštrukcia cesty cez Príslop. Tu sa spravilo presne 110 metrov za 1,3 milióna eur. Investor použil gabióny na spevnenie svahu a do toho nasypali štrk. Keby sme to celé zaliali železobetónom, tak by nás to stálo 400.000 eur a nie 1,3 milióna eur... Za to sme mohli mať ďalšie kritické cestné úseky. Nechápem, akým spôsobom sa tu spravujú naše peniaze. Pozrime sa na Strečno. Keby sme tam postavili 200 metrov nadkrytého tunela, tzv. galériu, stačilo by nám na to 700.000 eur. Tento model používajú napr. v Alpách a inde v zahraničí už niekoľko desaťročí. Pri cestnej doprave netreba zabúdať na kvalitnú a včasnú zimnú údržbu ciest, kosenie okolo ciest, maľovanie čiar, to všetko zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky.
V kapitole doprava je potrebné zosúladiť autobusovú a vlakovú dopravu so skutočnými potrebami ľudí. To znamená upraviť grafikon podľa požiadaviek – preplnené prípoje posilniť, z nezmyselných ubrať poloprázdne veľké autobusy a nahradiť ich menšími. Napríklad mikrobusmi, prípadne viacmiestnymi osobnými autami, ktoré nás všetkých budú menej stáť. Čiže, v globále všetci budeme mať lacnejšie cestovné, a takto môžeme vytvoriť ďalšie linky podľa potreby občanov. Viem, že prímestská doprava je živý mechanizmus, práve preto ju treba monitorovať a upravovať priebežne.
V Žilinskom kraji je do systému duálneho vzdelávania aktuálne zapojených približne 700 študentov stredných škôl, ale na taký veľký kraj s rozsahom výroby a 23.000 študentmi je to stále žalostne málo. Myslím si, že treba zazmluvniť všetky významné a tradičné firmy, nielen tých 24, ktoré sa zaoberajú strojárstvom, elektromechanikou či telekomunikáciami. Do duálneho vzdelávania sa vôbec nezapájajú odbory nevyhnutné pre služby v turizme, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a agroturizme. Náš kraj je predurčený na rozvoj turistického priemyslu a mojím cieľom je vrátiť tradičné remeslá do regiónov. O duálnom vzdelávaní sa hovorí roky, ale firmy kvôli byrokracii oň majú minimálny záujem. Toto chcem zmeniť. Dôležité je vytvárať podmienky, aby absolventi stredných škôl ostávali pracovať doma, neodchádzali za prácou do zahraničia – napríklad znižovaním daní, odvodov, poplatkov a licencií.
Väčšina stredných škôl v kraji prešla rekonštrukciou, ale chýba potrebné technologické vybavenie na skvalitnenie výučby. Študenti by mali pracovať s materiálmi a prístrojmi, ktoré ich pripravia do praktického života. Plne som podporoval štrajk učiteľov a som za to, aby ich práca bola docenená finančne i spoločensky.
Čo sa týka zdravotníctva, treba zvýšiť úroveň i kvalitu zdravotnej starostlivosti v našom kraji. Som za zvýšenie platov zdravotným sestrám a všetkým, ktorí sa obetavo starajú o zdravie našich ľudí. Tiež treba investovať do ľudského potenciálu a vybavenia centier sociálnych služieb, kde nachádzajú pomoc aj ťažko chorí. Musíme im venovať pozornosť, akú si za to, čo všetko pre nás urobili, skutočne zaslúžia.
Na ktoré oblasti v kompetencii ŽSK by ste sa chceli zamerať?
Prvoradé sú cesty. Bez nich sa nikam nepohneme. Potrebujeme zhruba 250 km chodníkov vedľa ciest 2. a 3. triedy. Poďme do toho spolu s obcami, kraj zainvestuje 50 percent, druhú polovicu obce a mestá.
Zabudnime na to, že ľudia si budú nosiť do našich nemocníc toaletný papier a pritom sa budú nakupovať predražené CT prístroje. To sa možno dialo za súčasného vedenia, za môjho to tak určite nebude. O duálnom vzdelávaní sa hovorí roky, ale firmy pre byrokraciu oň majú minimálny záujem. Toto chcem zmeniť. Dôležité je vytvárať podmienky, aby absolventi stredných škôl ostávali pracovať doma a neodchádzali za prácou do zahraničia – napríklad znižovaním daní, odvodov, poplatkov a licencií.
V rámci sociálnej starostlivosti krajskej samosprávy dáme vianočný príspevok vo výške 20 až 30 eur všetkým našim dôchodcom. Novorodencom dáme príspevok vo výške 100 až 150 eur za vopred presne vyšpecifikovaných podmienok, pretože si to mladé rodiny zaslúžia. Presne tak, ako to robíme v Mútnom, ktoré je tiež samosprávou. Tu už siedmy rok dávame dôchodcom vianočný príspevok 30 eur a novonarodeným deťom 150 eur. Toto bude naša sociálna starostlivosť o všetkých, ktorí si to absolútne zaslúžia. Naši milí dôchodcovia totiž sú tí, ktorým vďačíme za život a za to všetko, čo tu máme vybudované a doteraz využívame. Ide o cesty, nemocnice, školy, materské škôlky či kultúrne domy a ďalších mnoho vecí. Tiež im vďačíme za to, že sa starajú o naše deti, ich vnúčence, keď my pracujeme.
Aké by boli prvé kroky po vašom zvolení za predsedu samosprávneho kraja?
Mojou snahou je, aby som minimálne dvakrát do roka navštívil každé mesto a obec v Žilinskom kraji. Plánujem pravidelné dni otvorených dverí pre občanov, aby sa mohli kedykoľvek na mňa obrátiť. A čo urobím ako prvé? Otvoríme všetky dvere, aby naši pracovníci spolu so mnou boli k dispozícii pre všetkých ľudí. Nechcem byť zamknutý pred ľuďmi na desať zámkov tak, ako to robia všetci súčasní politici. Potrebujú ľudí len raz za štyri roky, a to len v deň volieb. Ja chcem mať úrad otvorený pre všetkých a stále. Pre zamestnancov úradu to neznamená, že prídem a budem robiť čistky. Verím a viem, že aj dnes tam pracuje neskutočne veľa schopných a profesijne zdatných odborníkov. Vážim si profesionálov a vždy som ochotný spolupracovať s každým.
Zastupiteľstvo ŽSK býva zložené najmä z klubov koalícií a silných politických strán. Neobávate sa komunikácie s poslancami v prípade vášho zvolenia za predsedu ŽSK?
Nikdy som s nikým nemal problém komunikovať a riešiť problémy. Vždy sme dokázali nájsť spoločné riešenie. Ak ide všetkým o dobro ľudí v našom kraji, vo všetkých regiónoch, teda na Kysuciach, hornom Považí, Liptove, Turci či Orave, treba hľadať spoločné riešenia, aby ľudia videli, že si nás zvolili správne. Akékoľvek riešenie prospešné pre ľudí vždy rád podporím a budem očakávať rovnakú podporu mojich myšlienok od poslancov ŽSK, ktorí sa za jednotlivé regióny, predpokladám, že nechajú zvoliť preto, aby v týchto okresoch skutočne zastupovali občana a jeho potreby. Bez ohľadu na politické tričko. Garantujem, že nikdy neprednesiem pred týchto poslancov a pred občanov žiaden návrh, ktorý by poškodzoval záujmy nášho kraja a jednotlivých okresov. Nikdy nebudem uprednostňovať jeden región pred druhým, lebo všetky regióny nášho kraja si rovnako vážim.