Bratislava 24. apríla (TASR) - V galérii Francúzskeho inštitútu v Bratislave otvorili v stredu dvojitú výstavu Bonjour Monsieur Stefanik a Milan Rastislav Štefánik: Veľký slovenský a európsky diplomat.

Umelecká výstava konfrontuje Gauguinove drevorezy vytlačené z matríc, ktoré našiel astronóm Štefánik pri pozorovaní Halleyho kométy na Tahiti v roku 1910, so sériou súčasných malieb Noémi Kolčákovej-Szakállovej podnietených dobovými fotografiami a fiktívnym stretnutím Gauguina s M. R. Štefánikom. "Štočky Gauguinových drevorezov objavil za svojho vedeckého pobytu medzi tyčkami plota alebo v korytách pre prasce, kde slúžili ako modly na odháňanie chorôb. Po návrate do Paríža, keďže bol v zlej finančnej situácii, myslel si, že ich predá. V Paríži, Amsterdame, ani v Prahe to nikto nechcel, po Štefánikovej smrti ich zakúpil od jeho dedičov Československý štát, dnes sú súčasťou pražskej Národnej galérie," uviedol pre TASR kurátor výstavy Miro Procházka k drevorezom, z ktorých sa raz za čas urobí limitovaná edícia novotlače: "Vystavené diela zo súkromnej bratislavskej zbierky pochádzajú z druhej várky, ktorá vznikla na rozmedzí 30. rokov."

Štefánikovskou tematikou sa dlhodobo zaoberá Noémi Kolčáková-Szakállová. Podľa Procházku dáva svojim obrazom súčasný, ženský, zmyselný obsah. Súčasťou výstavy je autorkina parafráza na Gauguinov obraz z bretónskeho obdobia znázorňujúci stretnutie maliara s miestnou sedliačkou, namiesto ktorej výtvarníčka namaľovala Štefánika. "Noémi chcela poukázať na príbuznosti oboch velikánov, obaja majú spoločné črty, boli rojkovia, mali dobrodružnú povahu, milovali ženy, ženy milovali ich. Išli si tvrdo za svojím, magnetizmom priťahovali svojich nasledovníkov, hľadali stratené raje," vysvetlil Procházka k štylizovanému dielu zobrazujúcemu fiktívne stretnutie Gauguina so Štefánikom. "Interesuje ma hlavne ako astronóm, širokospektrálny človek, fascinuje ma, že bol rôznorodý, zažil akoby viacero životov. Je veľmi smutné, že sa tak tragicky rýchlo ukončil jeho krátky život," povedala pre TASR Kolčáková-Szakállová, ktorú rovnako fascinuje to, akým spôsobom Štefánik komunikoval so ženami a dokázal si nakloniť domorodcov. Autorka, ktorá pripravuje v júni výstavu na Bratislavskom hrade, priznala, že podľahla čaru polynézskej kultúry i Štefánika: "Zaradila som sa medzi plejádu žien, ktoré boli z neho hotové."

Výstava Milan Rastislav Štefánik: Veľký slovenský a európsky diplomat je z produkcie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, jej autorom je diplomat, historik, publicista a cestovateľ Miroslav Musil, ktorý sa venuje osobnostiam slovenskej kultúry a politiky desiatky rokov. Štefánika približuje na 12 posteroch ako predvojnového astronóma a diplomatického vyslanca Francúzska v Tichomorí a v Južnej Amerike, pilota - meteorológa francúzskej armády na začiatku prvej svetovej vojny, jeho diplomatickú stratégiu pre založenie Československa, aktivity pre nábor československých légií v Taliansku, Rusku, Rumunsku či v USA, prvé uznanie čs. armády a čs. národnej rady vo Francúzsku, oficiálne uznanie Československa spojencami, misiu generála a ministra Štefánika s čs. légiami na Sibíri i poslednú časť jeho života pred tragickou nehodou.

"Hlavný zámer je zdôrazniť, že Štefánik bol naozaj zakladateľ Československa," povedal pre TASR Musil. "Bohužiaľ, niektorí, dokonca naši historici preberajú otrasnú formulku od Masaryka - 'tenhle malý slovenský dráteník otevíral mne a Benešovi dveře', čo je svinstvo, pretože Masaryk na tých rozhovoroch tomu ani nerozumel. Štefánik bol etablovaný vo francúzskej spoločnosti, rešpektovaný občan, vedec. Ukazuje sa, že myšlienku nezávislosti šíril dávno pred stretnutím s Benešom a Masarykom," podčiarkol autor výstavy, ktorý sa špecializuje na históriu diplomacie na Slovensku a na významné historické osobnosti v kontexte medzinárodných vzťahov. Po vernisáži nasledovala prednáška Miroslava Musila venovaná M. R. Štefánikovi.

Výstavy, ktoré Francúzsky inštitút organizuje pri príležitosti 100. výročia smrti M. R. Štefánika, sú prístupné do 27. mája.