Malé Dvorníky 16. novembra (TASR) - Obec Malé Dvorníky v regióne Žitného ostrova, ležiaca v tesnej blízkosti Malého Dunaja a Klatovského ramena, je vzdialená od okresného mesta Dunajská Streda iba dva kilometre. Dedina na rozlohe 854 hektárov má 1070 obyvateľov, ich počet neustále rastie. Vekové zloženie sa podobá celoslovenskému priemeru. Približne 90 percent obyvateľstva je maďarskej národnosti. Starosta obce Zoltán Marczell s veľkou radosťou prevzal tento týždeň prestížne ocenenie Dedina roka 2013.

"Máme z toho veľkú radosť. Teší nás, že sme dostali možnosť reprezentovať Slovensko v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny," povedal starosta. Malé Dvorníky podľa jeho slov vyhrali vo všetkých siedmich kategóriách, napriek tomu, že obec neleží v prekrásnom údolí uprostred lesa, ale sa nachádza v nížine, kde prírodné danosti okrem rovného terénu neprichádzajú do úvahy. "Medzi kritériami bola aj kategória, ktorá hodnotila celkový vzhľad obce. Aby sme obstáli, museli sme pre to veľmi veľa urobiť," konštatoval.

Foto: TASR

Malé Dvorníky sa nachádzajú v južnej časti Trnavského kraja. V roku 1960 boli zlúčené s obcou Veľké Dvorníky. Tento stav bez základnej infraštruktúry trval až 30 rokov. V roku 1990 sa obec osamostatnila. "Nemali sme nič! V súčasnosti sa v centre obce nachádza viacúčelová moderná budova obecného domu, ktorá je nielen obecným úradom, ale aj strediskom kultúrnych a spoločenských podujatí. V obci je materská škola, základná škola, rímskokatolícky kostol, cintorín, dobrovoľný hasičský zbor, klub dôchodcov, moderné detské ihrisko, športové ihrisko, obchod s potravinami," ozrejmil starosta. K zmenám došlo po úspešných projektoch a následne po získaní finančných prostriedkov na rekonštrukciu miestnych komunikácií. "Po úpravách ciest sa ľudia začali prispôsobovať, všimli si, že sa skrášľujeme. Do prác sa zapojilo celé obyvateľstvo. Zmenili sa predzáhradky, vstupy do dvorov, všetkým záležalo na tom, aby sme žili v peknom prostredí," dodal Marczell.


V obci počet detí rastie, nechýba ani kultúra a šport

Foto: Teraz.sk/OÚ Malé Dvorníky

Máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť tým, že počet žiakov materskej školy neklesá, práve naopak, rastie. "V Malých Dvorníkoch preto otvárame ďalšiu triedu. Po rekonštrukcii sa celá budova zväčšila, dostavala sa jedna väčšia miestnosť", informovala o tom TASR riaditeľka miestnej materskej školy Zuzana Kálmánová.

Ako uviedla, doteraz fungovala jedna trieda, ale od septembra sa otvorila aj druhá. "Evidujeme 31 zapísaných detí, o ktoré sa starajú tri učiteľky. Ide o škôlku s vyučovacím jazykom maďarským, nakoľko 90 percent obyvateľstva je tejto národnosti," ozrejmila Kálmánová. Dodala, že dve deti sú slovenskej národnosti, ale plynule hovoria po maďarsky. Podľa jej ďalších slov zvýšenie počtu detí je ovplyvnené radovou bytovou výstavbou. "Veľa obyvateľov sa vracia späť na dedinu," konštatovala s tým, že Malé Dvorníky majú len o niečo viac ako tisíc obyvateľov ale v obci funguje aj prvý stupeň základnej školy.

V obci sa konajú rôzne kultúrne akcie, do ktorých sú zapojené všetky vekové kategórie. "Som členkou speváckej skupiny, ktorá vznikla pred desiatimi rokmi. Je to 20-22 členná zmiešaná skupina, ktorá sa podľa potreby delí na mužskú i ženskú. Na okrúhle 10. výročie nám starosta zabezpečil zájazd do Chorvátska a uhradil všetky náklady. Absolvovali sme tam aj štyri vystúpenia," pochválila sa Kálmánová. Poznamenala, že v obci sú dve veľké kultúrne podujatia. Významné sú Turícké slávnosti, je to sviatok ľudovej hudby, kde privítajú aj sólistov a skupiny z domova i zahraničia. Druhým pozoruhodným podujatím sú v auguste usporiadané obecné dni, na ktorých Malé Dvorníky navštevujú tisíce ľudí.

Okrem toho existujú aj rôzne záujmové krúžky, ktoré svojou prácou obohacujú život obce. "Nechýbajú ani športové aktivity. Futbalový klub má niekoľko družstiev od najmenších až po seniorov. Dokonca máme aj ženské družstvo," zdôraznila riaditeľka. Pripomenula, že úspešne funguje aj klub silákov. Rôzne výstavy organizuje aj klub drobnochovateľov.

Kto si neváži svoju minulosť, nemá ani budúcnosť

V minulosti dedinčania v Malých Dvorníkoch - ako veriaci kresťania - pravidelne chodievali do kostola a oslavovali všetky sviatky cirkvi. Dodržiavali aj ľudové tradície súvisiace so sviatkami. Povedala to pre TASR etnografka Enikő Marczell.

Foto: maledvorniky.sk

"Na Vianoce sa pripravovali štyri týždne dopredu, v období nazývanom Advent. Zúčastnili sa rannej svätej omše, postili sa a neusporiadavali tanečné zábavy, ani svadby," konštatovala s tým, že večer 5. decembra deti položili na podokennú rímsu svoje vyleštené topánky a ráno v nich našli rôzne sladkosti, dar od Mikuláša. V ten deň boli obchôdzky v maskách svätého Mikuláša určené deťom: Svätý biskup sa opýtal na ich dobré a zlé skutky, a podľa zásluh ich obdarovával cukríkmi, alebo uhlím. "Túto tradíciu aj dodnes dodržiavajú u nás v niektorých rodinách a v Obecnom dome Svätý Mikuláš oslavuje s deťmi," uviedla Marczell.

Dodala, že v deň na Luciu boli 13. decembra zakázané ženské práce, najmä pradenie, šitie, aby nezašili zadok sliepky, a tá tak naďalej znášala vajcia. Verili, že podľa dní od Lucie do Vianoc sa predpovedá počasie mesiacov nasledujúceho roka – zhotovili aj kalendár na predpoveď počasia. "Takýto kalendár používali v našej obci ešte aj tesne na začiatku 21. storočia," ozrejmila.

Vianočný stromček ozdobili, ako aj teraz, 24. decembra orechmi, jabĺčkami a cukríkmi. Pod stromček položili varechu, váľok, slamu, med, oplátky, fazuľu, hrášok, a cesnak. Tieto predmety a jedlá symbolizovali nasledujúci rok. Ľudia dúfali, že bude rok bohatý. Pri vianočnej večeri hlava rodiny sa najprv poďakovala Bohu za spolu oslavujúcu rodinu, a členovia rodiny zjedli aj jablko, rozkrájané na toľko časti, koľko bolo prítomných. "V niektorých rodinách u nás na dedine sa zachovala aj táto tradícia. Pred polnočnou omšou chodievali ľudia po domoch, a spievali koledy, robievajú to aj v súčasnosti," vysvetlila.

Ako uviedla, na Nový rok ženy nesmeli vyjsť z domu, aby nevynášali šťastie. Nejedli kyslé jedlá, aby nový rok bol sladký. Aj dodnes sú rodiny v Malých Dvorníkoch, ktoré tieto ľudové zvyky dodržiavajú.

Prvú nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne sa oslavuje Veľká noc, ktorej predchádza Kvetná nedeľa. Vtedy sa bahniatka v kostoloch svätia. "U nás na dedine ich aj dodnes položia von na okennú rímsu, aby zachránili dom od vplyvu zlých duchov. Tradičné jedlo je aj doteraz šunka, vajcia, syr a chren. Dodržiavame aj tradíciu veľkonočného pondelka: polievanie vodou a za to darované veľkonočné vajce," konkretizovala. Podotkla, že v dedine na prvého mája aj v súčasnosti sa stavia dievčatám máj - bohato vyzdobený farebnými mašľami.

"Treba zachovať ľudové zvyky našich predkov, lebo kto si neváži svoju minulosť, nemá ani budúcnosť," podčiarkla Enikő Marczell.