Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Regióny

Malé Karpaty spájajú prírodné krásy s vinárskou tradíciou

Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka vo svojom spravodajstve počas letných mesiacov seriál správ o turisticky zaujímavých slovenských lokalitách. Každý deň vyjde v domácom a v easy servise jedna správa s označením LETO2020. Na leteckej snímke z 11. októbra 2018 je pohľad na hrad Červený kameň nad obcou Častá v okrese Pezinok. Foto: TASR Michal Svítok

Vinárstvo v Malých Karpatoch má takmer 3000 rokov.

Bratislava 25. júna (TASR) – Atraktívnou kulisou Bratislavy a jej okolia je pohorie Malých Karpát. Na ich juhovýchodných svahoch sa rozvinula vinohradnícka tradícia – ležia tu známe obce a mestá Rača (mestská časť Bratislavy), Svätý Jur, Pezinok, Vinosady a Modra.

Vinohradníctvo a vinárstvo: Vinárstvo v Malých Karpatoch má takmer 3000 rokov. Víno vyrábali keltské kmene, starí Rimania, Slovania, neskôr sa o rozvoj vinárstva zaslúžili aj prisťahovalci z Talianska, Rakúska či Bavorska.

Svätý Jur: V mestečku neďaleko Bratislavy žilo viacero významných rodoch, medzi nimi Sengerovci. Popri kostoloch Svätého Juraja či Svätej Trojice sa nad mestom nachádza veľkomoravské hradisko Neštich, ktoré je súčasťou Svätojurského hradiska. Zaujímavosťou je aj rezervácia Jurský Šúr s močaristými biotopmi.


Pezinok: Okresné mesto 20 kilometrov severozápadne od Bratislavy s vyše 22.000 obyvateľmi je známe od roku 1208 (Terra Bozin). Vyznačuje sa historickým centrom s pešou zónou, ktorá svojou atmosférou pripomína prímorské letoviská. Má bohatú vinársku aj banícku tradíciu, čo pripomína náučný banský chodník. Za návštevu – a nielen v horšom počasí – stojí Mestské múzeum a Malokarpatské múzeum, ktoré je zamerané aj na vinohradníctvo. Jeho súčasťou je impozantná expozícia vinohradníckych lisov, návštevy je možné spojiť aj s degustáciou vína. Nad Pezinkom sa nachádza známe rekreačné stredisko Pezinská Baba. V blízkosti Pezinka tiež leží vinohradnícka obec Limbach.

Modra: Vinohradnícke mesto s najväčšou rozlohou vinohradov sa vyznačuje neopakovateľnou atmosférou. Historickému námestiu dominuje socha Ľudovíta Štúra, ktorý tu strávil posledné roky života, čo pripomína Múzeum Ľ. Štúra, pamätné miesto, kde sa Štúr nešťastne postrelil a tiež jeho hrob. Mesto je známe vínom aj keramikou. K Modre patrí aj obec Kráľová a rekreačné osady Harmónia a Piesok so známou Zochovou Chatou. Aktívny turistický spolok inicioval vznik známej Modranskej rozhľadne na kopci Veľká Homoľa (709 m. n. m.). Za dobrého počasia z nej vidno krajinu od južnej Moravy až po Považský Inovec – s výnimkou Modry samotnej, pretože ju zatieňuje susedný vrchol Malej Homole.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/Martin Baumann



Červený Kameň: Nad obcou Častá sa nachádza známy hrad, ktorého história siaha do 13. storočia a spája sa s rodmi Fuggerovcov a Pálfiovcov. Návštevníkom ponúka možnosť prehliadky, ale aj príjemné posedenie na nádvorí a na okolitých lúkach. Nad susednou obcou Píla sa nachádza rozhľadňa na vrchole Kukla (564 m n. m.).


Malé Karpaty: Oblasť Malých Karpát ponúka veľa turistických chodníkov v malebnom prostredí. Atraktívne sú kopce Skalnatá (705 m. n. m.) s impozantným výhľadom, Veľká Homoľa, Vysoká (754 m. n. m.) či Vápenná (alebo Roštún, 748 m. n. m.). Súčasťou listnatých a zmiešaných lesov sú skalné masívy Traja jazdci a Kamenná brána.

Trnava: Historické centrum tohto krajského mesta so 65.000 obyvateľmi bolo v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Renesančnou dominantou Trojičného námestia je Mestská veža postavená v roku 1574, kúsok od nej stojí barokové Súsošie Najsvätejšej trojice. Z roku 1640 pochádza katedrála Sv. Jána Krstiteľa, prvá ranobaroková stavba na Slovensku s pôvodným dreveným hlavným oltárom. Ešte staršími pamiatkami sú gotická bazilika sv. Mikuláša (postavená v rokoch 1380 - 1421), kostoly Nanebovzatia Panny Márie či kostol Sv. Heleny. Množstvo sakrálnych a univerzitných stavieb, ako aj osobností, ktoré tu študovali a pôsobili, dáva Trnave oprávnenie niesť označenie "Slovenský Rím".