Malatiná 12. mája (TASR) – Prírodné bohatstvo, tiché prostredie i množstvo turistických atrakcií v okolí ponúka návštevníkom oravská obec Malatiná. Prostredie, v ktorom obec vznikla, sa nachádza na hranici dvoch historických regiónov – Oravy a Liptova. Známa je nielen folklórnymi prejavmi a tkaním kobercov, ale aj chovom oviec. V obci sa nachádza amfiteáter, v ktorom sa pravidelne koná medzinárodný festival valaskej kultúry Bačovské dni.

Amfiteáter i jeho priľahlé okolie v minulosti využívali Malatinčania ako priestor, v ktorom organizovali kultúrno-spoločenské podujatia - veselice, majálesy či juniálesy. "Máme zmienky z 50. rokov, že sa tu na Skalke zabávali. Bola tu aj plocha so stupienkami pre dychovku. Tento priestor vždy žil kultúrou," spomína malatinský starosta Zdenko Kubáň. Časom tu vybudovali priestor na sedenie pre návštevníkov, zrekonštruovali amfiteáter a vysporiadali ho majetkovo-právne. V súčasnosti je asi najviac využívaný počas Bačovských dní. "Toto podujatie návštevníkom ponúka napríklad výstavu ľudového odevu, súťaže o najchutnejšie výrobky z ovčieho mlieka či tradičný remeselnícky jarmok," priblížil Kubáň.

Atmosféru minuloročných Bačovských dní sa organizátori rozhodli po prvý raz zvýrazniť zvukom pastierskych ľudových hudobných nástrojov. V scénickom programe v amfiteátri sa zvyčajne predstavujú detské folklórne súbory, folklórne skupiny dospelých a seniorov, ale aj divadelníci. "Snažíme sa program robiť v sobotu aj v nedeľu. Okrem súťaží v plieskaní bičom, Miss jahňa či ochutnávok výrobkov z ovčieho mlieka sme sa zapojili do medzinárodného slovensko-poľského projektu Trasa valašskej kultúry, v rámci ktorého sme postavili novú kolibu," dodal.

Salašníctvo však nie je jedinou oblasťou, ktorou je táto dolnooravská obec známa. V minulom storočí sa tu takmer každá žena venovala tkaniu kobercov. "Kedysi nám sem chodili handry z celého Československa, ženy ich strihali ručne. Odevy recyklujeme už 100 rokov," spresnil starosta. Utkané koberce chodili ženičky následne predávať aj na jarmoky.

Obec má dlhodobo okolo 820 obyvateľov a mnohí z nich sú na Orave známi svojím umeleckým nadaním. Alfréd Patsch vyrezáva z dreva od roku 1969 a v obci asi ani nie je človek, ktorý by doma nemal nejaký jeho výtvor. "Bol som na vojne, kde nebolo čo robiť. Niekto sa chytil piva, ja som sa chytil štetca. Keď som prišiel do civilu a videl som, že je o umenie záujem, začal som venovať drevorezbe," priblížil. Náročnejšej drevorezbe sa venuje aj mesiac, závisí to aj od druhu dreva. Najdôležitejšia je však podľa rezbára láska a pokora. "Človeka to musí baviť, inak to nemá zmysel," uzavrel.

Foto: TASR/Miroslava Siváková

Miestny chotár očaril aj režisérov Perinbaby či Sokoliara Tomáša

Prírodné scenérie a nezameniteľné výhľady z chotára oravskej obce Malatiná lákajú na potulky krajinou nielen množstvo domácich či turistov, ale aj filmárov. Samotná obec, priľahlé lúky a pohoria či známa pajta na Grúni, ktoré dodnes dýchajú históriou ovčiarskych tradícií, boli v minulom storočí vyhľadávanou kulisou pre viaceré diela slovenskej kinematografie – Sokoliara Tomáša, Perinbabu či Tri gaštanové kone.

Pajtu na Grúni, ktorú televízni diváci poznajú ako rodný dom hlavného hrdinu vo filme Sokoliar Tomáš, považujú Malatinčania za nezameniteľný symbol obce. Je to drevená stavba, ktorá sa zachovala na poľnej ceste asi hodinu chôdze medzi Malatinou a Veľkým Borovým v lokalite Grúň. „V minulosti slúžila ako ochrana pred nepriaznivým počasím. Obec je charakteristická svojou polohou vo vysokej nadmorskej výške, takže keď na jar alebo v jeseni napadol sneh, bačovia zahnali svoje ovečky do pajty," priblížil starosta Malatinej Zdenko Kubáň.

Drevenica je v súčasnosti na Orave pomerne ojedinelou stavbou. Ako sa uvádza v publikácii Malatiná z roku 2013, tento rozľahlý nízky zrub zastrešený sedlovou strechou s vysokou podlomenicou postavili ešte v roku 1947. Vybudovať ju mali priamo Malatinčania. Tí si vo filme Sokoliar Tomáš síce nezahrali, no o to viac režisér využíval v scénach miestnu krajinu. Práve v pajte a jej okolí sa v roku 1985 nahrávali aj scény z filmu Perinbaba.

Ďalším z obľúbeným objektov filmárov bol aj obytný roľnícky dom z Malatinej. Ako kulisu ho využili napríklad vo filme Tri Gaštanové kone, v ktorom si zahral aj významný slovenský herec Michal Dočolomanský. Okrem toho, že predstavoval Maliarikov dom, sa v ňom zároveň točili zábery z dedinskej krčmy.

Foto: TASR/Miroslava Siváková

Objekt podľa knihy Malatiná slúžil nielen ako obytný dom bohatšieho sedliaka, ale zadná rozľahlá izba bola zároveň učebňou miestnej školy. V roku 1967 bol dom rozobratý a prevezený do zubereckého múzea, kde ho návštevníci môžu vidieť dodnes.

Škole hrozil zánik, obec preto zváža deti z okolia školským autobusom

Žiakov Základnej školy v Malatinej z neďalekých obcí Osádka, Leštiny a Vyšný Kubín vozí na vyučovanie každé ráno bezplatne školský autobus. Nakoľko škola dlhodobo zápasila s nedostatočným počtom žiakov, pre ktorý jej hrozil zánik, vedenie obce sa rozhodlo pokúsiť sa jej fungovanie zachrániť ponukou prepravy žiakov na vyučovanie. V súčasnosti do Malatinej školským autobusom dochádza už asi 20 detí.

Podľa starostu Malatinej Zdenka Kubáňa znamená škola okrem primárnej funkcie výučby žiakov aj podhubie na rozvoj kultúry v obci. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa obec snaží o jej zachovanie.

Foto: TASR/Miroslava Siváková

„Školský autobus deti naloží, vyloží ich pri školskom moste. Popoludní už idú naspäť klasickým autobusovým spojom. Nie každý chce ísť do mestskej školy, a tak sme si povedali, že nebudeme podliehať stádovému efektu. Za tie roky máme už veľa šikovných absolventov,“ dodal starosta. Samosprávu stojí takéto financovanie dopravy žiakov asi 5.000 eur ročne.

Veľkou diskvalifikáciou je podľa starostu aj fakt, že nakoľko škola nemá dostatočný počet žiakov, nemohla čerpať eurofondy potrebné na jej rozvoj. Všetky rekonštrukčné práce teda museli hradiť z vlastných zdrojov. Pri škole však chce vedenie obce v budúcnosti vystavať multifunkčné ihrisko i bytovku s možnosťou prenájmu.

Riaditeľ základnej školy Peter Harmat v súvislosti s ich fungovaním vyzdvihol fakt, že od roku 1992 začala škola uplatňovať regionálnu výchovu. „Stali sme sa jedným zo zakladajúcich členov Združenia regionálnych škôl. Boli nám ako jednej z prvých škôl na Slovensku schválené také osnovy, kde sme mohli učiť regionálnu výchovu oficiálne na škole,“ uviedol.

Na prvom stupni teda zaviedli vyučovanie regionálnej výchovy vo všetkých triedach, deti tam majú predmety ako napríklad regionálne čítanie, hudobnú výchovu zameranú na regionálne piesne, zvyky či tradície. Na druhom stupni sa deti učia regionálny dejepis, geografiu a biológiu. „Žiaci si pripomínajú rôzne dni, ktoré majú regionálny charakter, napríklad vynášanie Moreny alebo stavanie májov. Popri tom si spravia bryndzové halušky, kuľašu a iné domáce jedlá,“ uzavrel Harmat.

Foto: TASR/Miroslava Siváková

Obec rieši zlú dopravnú infraštruktúru budovaním betónových ciest

Jedným z najväčších problémov, s ktorými zápasia obyvatelia dolnooravskej obce Malatiná sú takmer rozsypané cestné komunikácie. Pod ich dezolátny stav sa podpísalo najmä nevhodné podložie. Malatinské cesty totiž pôvodne neboli vybudované pre autá, ale pre vozy a záprah. Pokiaľ by sa vedenie obce chcelo pustiť do ich komplexnej rekonštrukcie, suma by sa podľa odhadov vyšplhala na tri milióny eur.

Pod dezolátny stav ciest sa podľa starostu Malatinej Zdenka Kubáňa podpísal aj fakt, že je ich veľmi veľa kilometrov. Obec tak nezvláda všetky opravy financovať z obecného rozpočtu. Oprava je navyše pomerne zložitá. "Podklady sú veľmi slabé, v minulosti to boli totiž cesty určené na prepravu vozom. Podložie je nevhodné a asfalt nám v tejto situácii nepomôže. Ak by sme chceli ísť do generálnych rekonštrukcií, obec by to vyšlo na niekoľko miliónov eur," zdôraznil starosta Malatinej.

V obci preto začali hľadať čo najekonomickejšie a najtrvácnejšie riešenie cestnej infraštruktúry. "Skúšame to vyriešiť nekonvenčným spôsobom. Vrátime sa o pár rokov dozadu a vyskúšame namiesto štandardnej asfaltky tzv. betónovú cestu," dodal Kubáň. Domácim navyše nedávno svitlo na lepšie časy, nakoľko im prešiel projekt zameraný na opravu miestnych komunikácií. "PPA nám na úpravu ciest odsúhlasila sumu 100.000 eur. Na rekonštrukciu však z rozpočtu prispieva aj obec," priblížil starosta. Dovedna by sa tak v blízkom období malo do komunikácií investovať približne 200.000 eur.

V uplynulých dňoch podali Malatinčania aj viacero investičných projektov zameraných na zveľadenie obce, ktoré sú momentálne v štádiu posúdenia. Pri škole by chceli vybudovať multifunkčné ihrisko a investovať treba aj do opravy javiska v kultúrnom dome, ktoré je ešte v pôvodnom stave.

Okrem štátnych dotácií, grantov a financovania z rozpočtu obce sú pre Malatinú pomocou aj zdroje z fondov Európskej únie. "V tomto roku by sme chceli cez projekt Trasy valašskej kultúry zrekonštruovať známu pajtu na Grúni, čo je budova, ktorá v minulosti slúžila pre našich bačov na ustajnenie oviec v zlom počasí," ozrejmil starosta. Z rovnakého projektu sa Malatinčanom podarilo pred rokom postaviť bačovskú kolibu. "Je umiestnená v amfiteátri na Skalke. Pre návštevníkov i domácich bude sprístupnená už počas leta. Má priblížiť, ako vyzerala tradičná malatinská koliba," uzavrel starosta.