Vatovec rastie v záhradách či sadoch. Najlepšie sa mu darí na vlhkých humóznych, na živiny bohatých pôdach, často v porastoch žihľáv.
Autor TASR
Vráble 3. augusta (TASR) – Na rodinnej farme Mašekov mlyn pri Vrábľoch začali pred dvoma rokmi experimentálne pestovať vatovec obrovský. Overovací experiment s pestovaním tejto huby by mal priniesť prvé výsledky na jeseň tohto roka. „Výsadbu sme realizovali v štyroch etapách v máji pred dvoma rokmi. Prvé plodnice sa môžu objaviť už rok po výsadbe, potrebujú však ideálne podmienky. Väčšinou sa objavia až za dva roky. Teraz čakáme na dážď, pretože pri extrémne suchom a teplom počasí sa rast húb zastavuje. Ak zaprší a aspoň na dva-tri týždne sa ochladí, mal by vatovec zarodiť už tento rok,“ skonštatoval iniciátor pestovania vatovca na Mašekovom mlyne Dušan Hnilica.
Pestovanie vatovca sa dá podľa Hnilicu zaradiť medzi špeciálnu rastlinnú výrobu. „Je to ideálna plodina pre úhorom ležiace pôdy či poľné hnojiská. Poľnohospodárom by stačilo vysadiť na týchto miestach huby a ak sa dá, zavlažovať ich, pretože potrebujú vysokú vlhkosť. A hoci sa to zdá neuveriteľné, ekonomická efektívnosť pestovania tejto huby je 40-násobná,“ uviedol. Kilogram osiva stojí 100 eur, cena za jeden kilogram vatovca sa pohybuje okolo 20 eur. Vatovec môže mať pritom niekoľko úrod ročne, na Mašekovom mlyne je reálne dosiahnuť dve či tri úrody.
Vatovec rastie v záhradách či sadoch. Najlepšie sa mu darí na vlhkých humóznych, na živiny bohatých pôdach, často v porastoch žihľáv. Vhodné miesto je tiež v tieni na pastvinách, kde sa o hnojenie stará dobytok, či v blízkosti starých stohov slamy. Plodnice sa zberajú mladé, neprerastené, vo vnútri biele. Vatovec dosahuje v priemere 10 až 50 centimetrov a hmotnosť štyri kilogramy. Mladé plodnice sú delikatesou, najčastejšie sa pripravujú ako rezne. Táto huba je považovaná za najplodnejší organizmus na Zemi. Zaujímavosťou je, že v plodnici priemeru 50 centimetrov je toľko výtrusov, že ich zarovnaním do radu tesne vedľa seba by vytvorili približne 0,004 milimetra hrubú čiaru, ktorá by dosahovala až k Mesiacu.
Pestovanie vatovca sa dá podľa Hnilicu zaradiť medzi špeciálnu rastlinnú výrobu. „Je to ideálna plodina pre úhorom ležiace pôdy či poľné hnojiská. Poľnohospodárom by stačilo vysadiť na týchto miestach huby a ak sa dá, zavlažovať ich, pretože potrebujú vysokú vlhkosť. A hoci sa to zdá neuveriteľné, ekonomická efektívnosť pestovania tejto huby je 40-násobná,“ uviedol. Kilogram osiva stojí 100 eur, cena za jeden kilogram vatovca sa pohybuje okolo 20 eur. Vatovec môže mať pritom niekoľko úrod ročne, na Mašekovom mlyne je reálne dosiahnuť dve či tri úrody.
Vatovec rastie v záhradách či sadoch. Najlepšie sa mu darí na vlhkých humóznych, na živiny bohatých pôdach, často v porastoch žihľáv. Vhodné miesto je tiež v tieni na pastvinách, kde sa o hnojenie stará dobytok, či v blízkosti starých stohov slamy. Plodnice sa zberajú mladé, neprerastené, vo vnútri biele. Vatovec dosahuje v priemere 10 až 50 centimetrov a hmotnosť štyri kilogramy. Mladé plodnice sú delikatesou, najčastejšie sa pripravujú ako rezne. Táto huba je považovaná za najplodnejší organizmus na Zemi. Zaujímavosťou je, že v plodnici priemeru 50 centimetrov je toľko výtrusov, že ich zarovnaním do radu tesne vedľa seba by vytvorili približne 0,004 milimetra hrubú čiaru, ktorá by dosahovala až k Mesiacu.