Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myšlienka na vytvorenie samostatnej matematicko-fyzikálnej fakulty nadobúdala kontúry v polovici 70. rokov 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Matematiku a fyziku začali na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave prednášať už v roku 1940. Bolo to v rámci prírodovedeckej fakulty a prvými profesormi v odbore matematika sa stali riadni profesori Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave Jur Hronec (vlastným menom Juraj Hronec) a Josef Kaucký. Fyziku prednášal na univerzite profesor Dionýz Ilkovič.
Hlavným iniciátorom "Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl" bol akademik Juraj Hronec (1881 - 1959). Jeho aktivity boli úspešné a vyústili do toho, že v júni 1937 bol Národným zhromaždením prijatý zákon o založení Techniky so sídlom v Košiciach, kde ho zvolili za rektora. Po príchode do Bratislavy položil základy Katedry matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú neskôr aj viedol. Za svoju vedeckú, pedagogickú a organizačnú činnosť dostal od viacerých štátnych a vedeckých inštitúcií ocenenia a vyznamenania. Jednota československých matematikov a fyzikov mu v roku 1959 ako svojmu prvému členovi udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola pridelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. Plaketa na budove matematického pavilónu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave bola na jeho počesť odhalená v roku 1981. Po uznávanom profesorovi boli v hlavnom meste Slovenska pomenované gymnázium na Novohradskej ulici aj internát Slovenskej technickej univerzity (STU) na Bernolákovej ulici. V Rožňave je po Hroncovi pomenovaná základná škola na Zakarpatskej ulici.
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá sa podieľala na formovaní štúdia matematiky v Bratislave, bol český matematik Josef Kaucký (1895 – 1982). V rokoch 1938 – 1946 pôsobil na SVŠT v Bratislave, potom sa presunul na šesť rokov do Brna, kde zastával post vedúceho 1. ústavu matematiky. Ďalšie roky pôsobil na Katedre matematiky Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého a napokon od roku 1961 pracoval desať rokov v Matematickom ústave SAV v Bratislave.
Za vysokoškolského profesora bol Josef Kaucký vymenovaný v roku 1937. Zaoberal sa matematickou analýzou, projektívnou diferenciálnou geometriou, teóriou pravdepodobnosti, matematickou štatistikou a kombinatorikou. Pracoval aj na integrálnych rovniciach, metódy matematickej štatistiky aplikoval do hospodárskej praxe. V roku 1970 bol vyznamenaný plaketou Dionýza Štúra SAV za zásluhy v prírodných vedách.
Treťou osobnosťou, ktorá formovala vzdelávanie ďalšieho prírodovedného odboru - fyziky, bol Dionýz Ilkovič (1907 – 1980). SVŠT mu v roku 1939 ponúkla miesto profesora technickej fyziky, pretože jeho predchodca Josef Sahánek solidarizoval s osudom tisícok Čechov, ktorí boli nútení opustiť Slovensko, a vrátil sa do Brna. Ilkovič ponuku prijal a po splnení formálnych požiadaviek ho na návrh profesorského zboru SVŠT ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) 19. februára 1940 vymenovalo za mimoriadneho profesora technickej fyziky. Potom nastúpil na miesto prednostu Ústavu technickej fyziky SVŠT. Po zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity (PF SU) bol v októbri 1940 vymenovaný za mimoriadneho nehonorovaného profesora fyziky. O dva roky neskôr podal Ilkovič návrh na zriadenie Ústavu atómovej fyziky PF SU. Profesor má zásluhu na tom, že bol zriadený Fyzikálny ústav PF SU, ktorého prednostom sa stal. K úspechu pravdepodobne prispela aj skutočnosť, že už od roku 1942 Ilkovič zastával funkciu dekana PF SU až do oslobodenia Bratislavy, keď z nej odstúpil.
Myšlienka na vytvorenie samostatnej matematicko-fyzikálnej fakulty nadobúdala kontúry v polovici 70. rokov 20. storočia. Matematické i fyzikálne pracoviská boli dobudované a mohli pripravovať učiteľov na stredné školy i odborníkov na matematiku a fyziku, ako aj ďalej rozvíjať výskum.
Nariadením vlády SSR č. 115/1979 s účinnosťou od 1. septembra 1980 sa z Prírodovedeckej fakulty UK odčlenila Matematicko-fyzikálna fakulta UK. Za jej prvého dekana bol zvolený profesor Michal Greguš (1926 - 2002), ktorý sa zaoberal predovšetkým diferenciálnymi rovnicami vyšších radov. Patril medzi zakladateľov matematického časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae a autorsky napísal vyše 80 vedeckých článkov. V roku 1961 založil Seminár z diferenciálnych rovníc, ktorý existuje dodnes.
Univerzita Komenského si na ústredných oslavách 26. až 28. júna pripomenie 100 rokov od svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita vznikla v roku 1919 a bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.
V súčasnosti má UK 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov vyše 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.
Hlavným iniciátorom "Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl" bol akademik Juraj Hronec (1881 - 1959). Jeho aktivity boli úspešné a vyústili do toho, že v júni 1937 bol Národným zhromaždením prijatý zákon o založení Techniky so sídlom v Košiciach, kde ho zvolili za rektora. Po príchode do Bratislavy položil základy Katedry matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú neskôr aj viedol. Za svoju vedeckú, pedagogickú a organizačnú činnosť dostal od viacerých štátnych a vedeckých inštitúcií ocenenia a vyznamenania. Jednota československých matematikov a fyzikov mu v roku 1959 ako svojmu prvému členovi udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola pridelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. Plaketa na budove matematického pavilónu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave bola na jeho počesť odhalená v roku 1981. Po uznávanom profesorovi boli v hlavnom meste Slovenska pomenované gymnázium na Novohradskej ulici aj internát Slovenskej technickej univerzity (STU) na Bernolákovej ulici. V Rožňave je po Hroncovi pomenovaná základná škola na Zakarpatskej ulici.
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá sa podieľala na formovaní štúdia matematiky v Bratislave, bol český matematik Josef Kaucký (1895 – 1982). V rokoch 1938 – 1946 pôsobil na SVŠT v Bratislave, potom sa presunul na šesť rokov do Brna, kde zastával post vedúceho 1. ústavu matematiky. Ďalšie roky pôsobil na Katedre matematiky Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého a napokon od roku 1961 pracoval desať rokov v Matematickom ústave SAV v Bratislave.
Za vysokoškolského profesora bol Josef Kaucký vymenovaný v roku 1937. Zaoberal sa matematickou analýzou, projektívnou diferenciálnou geometriou, teóriou pravdepodobnosti, matematickou štatistikou a kombinatorikou. Pracoval aj na integrálnych rovniciach, metódy matematickej štatistiky aplikoval do hospodárskej praxe. V roku 1970 bol vyznamenaný plaketou Dionýza Štúra SAV za zásluhy v prírodných vedách.
Treťou osobnosťou, ktorá formovala vzdelávanie ďalšieho prírodovedného odboru - fyziky, bol Dionýz Ilkovič (1907 – 1980). SVŠT mu v roku 1939 ponúkla miesto profesora technickej fyziky, pretože jeho predchodca Josef Sahánek solidarizoval s osudom tisícok Čechov, ktorí boli nútení opustiť Slovensko, a vrátil sa do Brna. Ilkovič ponuku prijal a po splnení formálnych požiadaviek ho na návrh profesorského zboru SVŠT ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) 19. februára 1940 vymenovalo za mimoriadneho profesora technickej fyziky. Potom nastúpil na miesto prednostu Ústavu technickej fyziky SVŠT. Po zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity (PF SU) bol v októbri 1940 vymenovaný za mimoriadneho nehonorovaného profesora fyziky. O dva roky neskôr podal Ilkovič návrh na zriadenie Ústavu atómovej fyziky PF SU. Profesor má zásluhu na tom, že bol zriadený Fyzikálny ústav PF SU, ktorého prednostom sa stal. K úspechu pravdepodobne prispela aj skutočnosť, že už od roku 1942 Ilkovič zastával funkciu dekana PF SU až do oslobodenia Bratislavy, keď z nej odstúpil.
Myšlienka na vytvorenie samostatnej matematicko-fyzikálnej fakulty nadobúdala kontúry v polovici 70. rokov 20. storočia. Matematické i fyzikálne pracoviská boli dobudované a mohli pripravovať učiteľov na stredné školy i odborníkov na matematiku a fyziku, ako aj ďalej rozvíjať výskum.
Nariadením vlády SSR č. 115/1979 s účinnosťou od 1. septembra 1980 sa z Prírodovedeckej fakulty UK odčlenila Matematicko-fyzikálna fakulta UK. Za jej prvého dekana bol zvolený profesor Michal Greguš (1926 - 2002), ktorý sa zaoberal predovšetkým diferenciálnymi rovnicami vyšších radov. Patril medzi zakladateľov matematického časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae a autorsky napísal vyše 80 vedeckých článkov. V roku 1961 založil Seminár z diferenciálnych rovníc, ktorý existuje dodnes.
Univerzita Komenského si na ústredných oslavách 26. až 28. júna pripomenie 100 rokov od svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita vznikla v roku 1919 a bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.
V súčasnosti má UK 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov vyše 7000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.
