Pokladom pravdepodobne obchodníka so šafranom i rímskou mincou s podobizňou cisára Marca Aurélia sa môžu pochváliť Nitrianske Sučany v okrese Prievidza. Oba vzácne nálezy objavili obyvatelia obce spod Rokoša pri výkopových prácach pri svojich príbytkoch.

Kostrové pozostatky, pri ktorých bola rímska bronzová minca a pravdepodobne päť alebo šesť menších rímskych mincí, našiel miestny obyvateľ ešte v roku 1960 počas výkopových prác v záhrade. Menšie mince a asi ľudské pozostatky sa, žiaľ, nezachovali. "Väčšia bronzová minca pochádza asi z roku 166 z čias cisára Marca Aurelia. Na jednej strane je Marcus Aurelius s vavrínom, na druhej pravdepodobne rímska bohyňa rozvahy Providentia. Minca je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave," povedal starosta Pavol Caňo.

V Nitrianskych Sučanoch sa v roku 1973 našlo i ďalších 678 mincí z čias vlády habsburského panovníka Leopolda I. Najstaršia razba pochádza z roku 1686, najmladšia z roku 1703. "Objavila ich miestna obyvateľka za rodinným domom v hornej časti obce tiež pri výkopových prácach. Boli zanedbané, pravdepodobne boli uložené v nejakej hlinenej nádobe, ktorá už bola rozložená. Na minciach, napriek tomu, že boli skorodované, sa po očistení dalo rozpoznať, z ktorého roku sú. Slúžili ako platidlo, pretože aj história Nitrianskych Sučian hovorí o tom, že tu boli ľudia, ktorí svoje plodiny zo záhrad a polí predávali. Nemuseli tak chodiť odrábať na panské alebo iným hodnostárom a vedeli si tak všetky podlžnosti z predaja poplatiť," priblížil starosta.



Miestni nález niekoľkých stoviek mincí podľa neho nazývajú pokladom. "Hovorí sa, že ten poklad bol aj ukrytý práve v Brložnej jaskyni a potom bol odovzdaný cirkvi do Nitry," doplnil.

Či vyvolal nález pokladu "zlatú horúčku", Caňo veľmi nechcel prezradiť. "Keď sme vyrastali, o týchto veciach sme vedeli. Hovorilo sa o rôznych predmetoch, o strieborných príboroch, o veciach z vojny, toto sú preukázateľné veci. Snáď ešte poklad nájdeme a dedina sa ešte viac zveľadí, skultúrni," dodal.

Dopravnej situácii pri Nitrianskych Sučanoch by pomohol odbočovací pruh

Tragická nehoda z októbra minulého roka medzi Nitrianskymi Sučanmi a Hornými Vestenicami, ktorá si vyžiadala osem obetí, pripomenula opäť potrebu vybudovania odbočovacích pruhov na tejto ceste prvej triedy. Opatrenie by mohlo pomôcť vyriešiť bezpečnostnú situáciu pri vstupe do Nitrianskych Sučian, ich starosta Pavol Caňo však hovorí, že je to aj o správaní vodičov.

"Mojou prioritou je udržiavať obec čistú a bezpečnú. A keď hovorím o bezpečnosti, najviac by nám prospela R2, ktorej by som sa rád dožil. Rýchlym riešením by bol odbočovací pruh, tak ako do susednej obce Nitrica, tak aj do Nitrianskych Sučian. Nie nadarmo sa to nazýva 'cesta smrti', dopravných nehôd tu bolo dosť a najhoršie na tom, že aj s tragickými následkami," povedal Caňo.

Problematikou výstavby rýchlostnej cesty R2 i odbočovacích pruhov sa podľa neho zaoberá i Združenie miest a obcí hornej Nitry, ktoré pracuje i na Akčnom pláne transformácie hornej Nitry. "Nezávisle na tom sme sa s pánmi starostami Nitrice, Horných Vesteníc a starostkou Dolných Vesteníc viackrát stretli, kde sme si dali aj požiadavky, ktoré je nutné riešiť. Nás i Nitrice sa týkal spomínaný odbočovací pruh, Horným Vesteniciam by to tiež prospelo a Dolné Vestenice riešia nové napojenie priemyselného parku. Ďalšou prioritou sučiansko-vestenickej doliny je snažiť sa vybudovať i cyklotrasu," spomenul. Svoju výzvu adresovali predstavitelia obcí na Trenčiansky samosprávny kraj ako i Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

Po novom je pri odbočovaní na obec znížená rýchlosť na 70 kilometrov za hodinu, cestári tiež osadili novú smerovú tabuľu. "Je to o vodičoch, keby dodržiavali predpisy, bolo by to ideálne a nič by sa nestávalo. Mali by sa hľadať také riešenia, aby sa nežiaducim situáciám predchádzalo. Ja pevne verím, že sa to podarí vyriešiť. Len neželám si, aby sa to podarilo až vtedy, keď sa tam zase niečo stane, po ďalšom vyhasnutom živote," zdôraznil Caňo.

Prioritou samosprávy Nitrianskych Sučian je i vybudovanie kanalizácie. Odkanalizovanie už bolo naplánované, z projektu však neskôr zišlo. Na práce by obec privítala mimorozpočtové zdroje. "Ďalším problémom sú chýbajúce dotácie na opravy a budovanie miestnych a účelových komunikácií," doplnil starosta.

Obec sa však podľa neho môže pochváliť aj úspešnými projektmi. "Predali sme 13 pozemkov pod rodinné domy, bol plánovaný úver na vybudovanie inžinierskych sietí, nakoniec sme to zvládli aj z vlastných zdrojov. Dnes tam už nejaké domy stoja. Za mojej predchodkyne bol rozpracovaný projekt nového verejného osvetlenia, ktorý sme zrealizovali. Získali sme tiež prostriedky na budovu základnej školy, odizolovali sme spodnú časť, vynovili sme telocvičňu, upravili vonkajší plášť. Pred domom smútku sme spravili parkovisko s desiatimi miestami," vymenoval.

Aktuálne obec realizuje v časti s 200 obyvateľmi s jedinou prístupovú komunikáciou prekrytie tamojšieho potoka. "Nezabúdame ani na zeleň, z grantu Zelené oči sme získali 2000 eur na výsadbu zelene pri potoku, kde staré dreviny odstránili. Zložitá však bola administratíva. Chceme vo výsadbe pokračovať," doplnil Caňo.

Nitrianske Sučany majú záujem vybudovať zberný dvor v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, od SAD Prievidza tiež odkúpili budovu, kde nocovali vodiči, ktorá bude slúžiť ako hasičská zbrojnica. Vybudovať chcú i detské ihrisko v centre obce, na cintoríne miesto na uloženie urien, doplniť by ho mala kovová socha miestneho umelca Martina Navrátila. Starosta chce tiež zrevitalizovať centrum. Obec má pripravené i financie na úpravu miestnych komunikácií, uvítala by však i rekonštrukciu cesty tretej triedy vedúcej k nej.

Medovníky Danky Čertekovej z Nitrianskych Sučian sa dostali do Kórey i Japonska

Nitrianske Sučany 19. mája (TASR)- Do Kórejskej republiky či Japonska putovali chutné medovníky od Danky Čertekovej z hornonitrianskej obce Nitrianske Sučany. Pri výrobe nielen klasicky zdobených, ale i plnených slivkovým lekvárom, balení či predaji jej pomáha mama, deti, manžel i kamarátka.

"Medovníčky ma naučila zdobiť moja mamka, ona to už dávno robila a aj teraz mi sem-tam príde pomôcť. Boli sme dve dcéry, takže obe nás to naučila. Už ako sme chodili do školy, postupne sme sa učili zdobiť medovníčky a keď sme už boli dospelé, obidve sme si založili živnosť a vlastne sa tým živíme," spomenula Čerteková.



Ľudová umelkyňa pripravuje medovníky podľa špeciálneho receptu. "Je to rodinný recept po mamke a je tajomstvom. Recept na polevu nie je taký tajný, na jedno bielko ide približne deväť polievkových lyžíc preosiateho práškového cukru, to sa spolu vyšľahá. Množstvo cukru sa odvíja od veľkosti vajíčka, keď je menšie, ide menej cukru, keď je väčšie, tak viac. Nepridávam ani vodu, ani citrón," priblížila.

Na zdobenie medovníkov treba mať podľa Čertekovej cit, ale asi najviac je však potrebná trpezlivosť. "Nie je to až také namáhavé, kým sa to však človek učí, je to ťažké," podotkla.

Špecialitou medovnikárky sú medovníčky s lekvárom, ktoré začala robiť tiež jej mama. "Sú to kolieska alebo srdiečka, v strede je domáci slivkový lekvár a navrchu ich zdobíme mandľou, orechmi či lieskovcami. Potom máme ešte medové chrústiky, tie sú z celozrnnej ražnej múky, sú zdravšie. Robíme medovníčky aj zo špaldovej múky, o tie je tiež veľký záujem," doplnila Čerteková.

Pri pečení medovníkov jej podľa nej pomáha kamarátka, pri balení, predávaní a zásobovaní je jej veľkým pomocníkom manžel a tri deti, dcéra a dvaja synovia. "Občas mi príde pomôcť aj mamka so zdobením, síce už menej, lebo má už vyše 70 rokov. Moja dcéra medovníky aj zdobí, robí aj medovníkové torty, ktoré sú jej špecialitou," ozrejmila.

Medovníčky z Nitrianskych Sučian môžu ľudia nájsť najmä na jarmokoch, kam ich chodia Čertekovci predávať skoro počas celého roka. Dostali sa však i do ďalekého sveta. "Do Japonska, Austrálie, Ameriky, do Anglicka to nosia ženy deťom, keď idú na návštevu. Ale dostali sa i do Kórey. To sme boli akurát v skanzene v Martine a prišla jedna Kórejčanka, že by chcela napísať srdiečko, ale po kórejsky. Napísala mi to na papierik a postupne s tými háčikmi, kvačkami som sa to snažila prepísať. Keď to bolo zle, tak ma opravila, lebo keď je tam háčik trošku inak, tak to už znamená niečo iné. Nakoniec som to však napísala. Aký tam bol nápis? Manžel mi radí, že ľúbim ťa," dodala medovnikárka.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Do obce láka ľudí z okolitých obcí i skúška ich vedomostí

Papier, pero a moderátor, ktorý sa pýta zúčastnených niekoľko desiatok otázok z rôznych oblastí. Tak vyzerajú Múdre dni vo Federále, teda vedomostný kvíz, ktorý v Nitrianskych Sučanoch (okres Prievidza) organizuje už od roku 2014 študent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 24-ročný Marek Miklaš spolu s kamarátom Róbertom Mihálikom.

S vedomostným alebo krčmovým kvízom prišli kamaráti z hornonitrianskej obce ako jedni z prvých v regióne, odvtedy sa táto forma zábavy teší popularite vo viacerých kútoch hornej Nitry, ale i na celom Slovensku. "Najskôr sme chodili na vedomostné kvízy do Bratislavy, mne sa to veľmi ľúbilo. Chceli sme to tu nejako oživiť a toto je zaujímavý nápad, preto sme to potom začali robiť tu," povedal Miklaš.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Začiatky vedomostného kvízu v miestnom pohostinstve, ktoré patrí jeho mame, boli podľa neho skromnejšie, robili ho v menšej miestnosti a prišlo ledva päť ľudí, čo bola väčšinou rodina. Zo začiatku o tom veľa ľudí nevedelo, mysleli si, že to bude inak prebiehať a budú sami odpovedať. "Neskôr sa to rozbehlo, teraz nám chodí 12 až 15 tímov, čo je asi 60 ľudí. Raz sme mali aj 20 tímov, teda 80 hráčov. Chodia k nám ľudia z 15 alebo 16 dedín naokolo. Polovica je z Nitrianskych Sučian, ostatní z okolitých obcí. Mali sme tu aj žiakov základných škôl, mali sme tu aj starých ľudí. Ľudia strednej vekovej kategórie však chodia najviac. Veľmi to všetkých baví," priblížil.

Kvíz má tri kolá s desiatimi otázkami a každá z otázok má štyri podotázky, hráči tak môžu získať až 120 bodov. "Snažíme sa dávať otázky z dejepisu, matematiky, geografie, filmové ukážky, aby bolo v kvíze zahrnuté všetko a každý si tam niečo našiel," podotkol Miklaš.



Na kvíz podľa neho chodia ľudia pre rôzne dôvody. "Niektorí si sem prídu vypiť, zabaviť sa, zasúťažiť medzi sebou a nevadí im, že skončia na posledných miestach. Vtipné momenty sa tu stávajú stále, niektorí ľudia sa chodia hádať kvôli rôznym zdrojom, sú súťaživí. Nikto sa tu však zatiaľ nepobil," doplnil.

Kvízy si pochvaľuje aj Miklašova mama Silvia. "Je to super, som rada, že s tým má úspech. Ľudia o to majú záujem, stále sa pýtajú, kedy bude ďalší kvíz. Prekvapil ma záujem aj starších generácií, nie sú to len mladí. Z Vesteníc k nám chodia ľudia, čo sú už na dôchodku," poznamenala.

Víťazi kvízov dostanú i ceny, tie dvojica kamarátov získava aj od sponzorov. "Všetky tímy bojujú aj o putovný pohár, musia kvíz trikrát vyhrať, no nemusí to byť zákonite po sebe. Dlho to trvá, kým ho tím získa. Marek tiež vymyslel, že by bolo fajn pamätať si na víťazov pohára, existuje teda sieň slávy kvízu, kde sú fotky tímov," dodala Miklašová.

Aktuálne majú Múdre dni vo Federále pauzu, kvíz by mal pokračovať v septembri.