Bratislava 7. marca (TASR) - Mestské lesy v Bratislave rozdelia do troch zón. Pôjde o zónu intenzívnej rekreácie, zónu rekreácie, ochrany prírody i lesného hospodárstva a zónu pokoja a ochrany prírody i rekreácie. Vzniknú tak rozsiahle oblasti bez ťažby dreva a výstavba nových rekreačných prvkov sa koncentruje len do najnavštevovanejších miest. Rozhodli o tom bratislavskí mestskí poslanci, ktorí na svojom štvrtkovom rokovaní schválili návrh zonácie mestských lesov.

Do zóny intenzívnej rekreácie majú patriť najnavštevovanejšie miesta ako Partizánska lúka, Kamzík, Horáreň Krasňany či Kačín. Okrem existujúcich atrakcií pre návštevníkov tam bude možné budovať aj nové rekreačné prvky, ako sú detské ihriská, altánky či promenádne chodníky pri rybníkoch. Druhá - zóna rekreácie, ochrany prírody a lesného hospodárstva má byť podľa mesta pokojnejšia. Vrátane limitovanej ťažby dreva, ktorá však nemá slúžiť na zisk, ale na postupnú premenu kedysi hospodárskych monokultúrnych lesov na lesy rekreačné.

"Zvyšok, až 54 percent, bude tvoriť tretia zóna - zóna pokoja, kde už bola ukončená premena lesov na stabilné, vekovo a druhovo pestré lesy. Rekreáciu a šport tak budú v tejto zóne môcť návštevníci absolvovať bez ťažby dreva, rušivého pohybu áut a stavebnej činnosti, a to na viac ako polovici územia lesoparku. Práve o túto formu autentickej prírody je zo strany obyvateľov čoraz väčší záujem," vysvetľuje samospráva. Počíta sa s vytvorením zón pokoja Železná studienka – Koliba, Železná studienka – Kačín, Drieňovec, Pavleškovica, Vlčí vrch, Chlmec – Krasňany, Vydrica a Vajnorská dolina. Mestský poslanec a starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc navrhol, aby do budúcna vznikla aj koncepcia rozvoja poľovníctva a jeho podmienok v Bratislave i jej blízkom okolí. V diskusii sa s tým stotožnili aj iní poslanci i primátor hlavného mesta Matúš Vallo.

Primátor hodnotí schválenie zonácie ako dobrý krok k tomu, aby sa mesto ešte zodpovednejšie správalo k mestským lesom. "Teším sa, že bratislavský lesopark môže byť vzorom, pokiaľ ide o podporu rekreácie a ochranu prírody a bol by som rád, ak by sa stal inšpiráciou aj pre štátne lesy. Som rád, že sa jasne povie, kde je možná minimálna ťažba v mestských lesoch, kde sa povolia nástupné uzly do Karpát a kde bude viac rekreácie," povedal Vallo.

Mestský poslanec Jakub Mrva tvrdí, že v Bratislave vznikne obrovské územie bez ťažby dreva, na viac ako 50 percentách lesoparku. "Je to viac ako má väčšina národných parkov na Slovensku. Ľudia, ktorí sa tam chodia bicyklovať alebo idú na turistiku či behať, budú mať krásne prostredie, v ktorom nebudú rušení ťažbou dreva alebo developerskou činnosťou či pohybom motorových vozidiel," skonštatoval. Niektoré zmeny vie organizácia Mestské lesy v Bratislave podľa jeho slov urobiť ihneď. "Vieme si hneď povedať, že na tomto území nebudeme ťažiť drevo," podotkol. Legislatívny proces môže podľa neho chvíľu trvať, ale nemalo by to obmedziť zámer, že ťažba na viac ako 50-percentách územia mestských lesov nebude.

V materiáli venovanej zonácii mestských lesov v Bratislave samospráva avizuje, že existuje idea rozšírenia územia bratislavského lesoparku, a to minimálne do jeho pôvodných hraníc z roku 1973. Teda od Bratislavy až po Stupavu, Borinku, Lozorno a Svätý Jur vrátane lesov na území Devínskych Karpát a lužných lesov na oboch brehoch rieky Dunaj. Vytvoriť sa tak má celistvý Bratislavský lesný park s jednotnou správou a prioritou rekreačnej a prírodno-ochrannej funkcie, a to bez ohľadu na vlastnícke či užívateľské vzťahy. Návrh sa má v tomto roku podrobnejšie rozpracovať a prerokovať so spolupracujúcimi subjektmi.

Bratislava zároveň spracúva podklady na začatie odbornej diskusie k myšlienke vytvorenia národného parku v Malých Karpatoch. Samospráva už má aj pracovný návrh priestorového vymedzenia parku, ktorý by zahŕňal najhodnotnejšie lokality v rámci existujúcej Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty. Priznáva však, že ide o prvý ideový zámer, o ktorom je nutné ešte veľa diskutovať a zvažovať možné prínosy a riziká.