Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa niektorých poslancov by zákaz hazardu na území Košíc nebol systémovým riešením a problém by sa presunul do okolitých obcí.
Autor TASR
Košice 1. októbra (TASR) – Košickí mestskí poslanci na svojom štvrtkovom (30. 9.) zasadnutí neschválili zámer zákazu prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta. Svoje stanovisko v hlasovaní vyjadrili takmer rok po tom, ako vedenie mesta a niektorí starostovia mestských častí (MČ) prezentovali záujem otvoriť túto diskusiu. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) odvtedy tento návrh z programu rokovania buď stiahlo, alebo ho prerušilo. Ako avizoval Radoslav Dráb z organizácie Úsmev ako dar, zakázať hazard v Košiciach sa pokúsia prostredníctvom petície.
Za vzatie na vedomie uvedeného zámeru hlasovalo 13 prítomných poslancov, siedmi boli proti a siedmi sa zdržali. Zamietli aj to, aby si primátor od MČ vyžiadal stanovisko miestneho zastupiteľstva. Naopak, podporili návrh poslanca Miroslava Špaka, ktorým súhlasili „s okamžitou súčinnosťou mesta Košice pri uplatňovaní zákona NR SR, ktorý uzákoní zákaz hazardu na celom území SR“.
Podľa niektorých poslancov by zákaz hazardu na území Košíc nebol systémovým riešením a problém by sa presunul do okolitých obcí. Podľa nich by sa mala táto téma riešiť na celonárodnej úrovni. Za hazard označili aj tipovanie a stieracie žreby. Argumentovali aj „naháňaním politických bodov“, likvidáciou súkromných podnikateľov či platným zákonom o hazardných hrách. „Ak to máme pod kontrolou, generuje to aj určité finančné prostriedky, ktoré obce a mestá využívajú ďalej v rámci bežného rozpočtu na svoj rozvoj. Výpadok by bol markantný,“ povedala pre TASR mestská poslankyňa a starostka MČ Nad jazerom Lenka Kovačevičová.
Príjmy z prevádzkovania hazardných hier vlani pre košické MČ predstavovali dokopy 952.000 eur, v roku 2019 dosiahli 1,39 milióna eur. Podľa poslanca Ladislava Rovinského je potrebné brať do úvahy aj to, odkiaľ peniaze sú.
„Na jednej strane som rada, že konečne došlo k tomu, že sme sa touto témou zaoberali. Čo ma mrzí, je, že poslanci nedali šancu tejto téme na úrovni miestnych zastupiteľstiev, možno iných fór a inštitúcií. Som presvedčená, že s touto témou nekončíme,“ reagovala pre TASR viceprimátorka Lucia Gurbáľová.
Dráb poslancom oznámil, že vyvíjajú občiansku iniciatívu vo forme petície. Zákaz hazardu považuje za prevenciu. „Naša organizácia sprevádza na Slovensku momentálne 2000 ohrozených rodín. Na východe je to viac ako 800 rodín. Z toho je v zložitej životnej situácii z dôvodu závislosti člena rodiny 82 percent. Keby sme sa chceli venovať téme gamblerstva, tak je to polovica z nich,“ povedal s tým, že najviac to ovplyvňuje deti. Pripomenul aj následné finančné náklady súvisiace s pomocou pre dotknuté rodiny.
Od novembra minulého roka môžu obce prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) na svojom území zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov. Vedenie Košíc pôvodne plánovalo takéto VZN pripraviť s platnosťou od roku 2022, čím by vzhľadom na licencie na prevádzkovanie hazardných hier mohol hazard v Košiciach skončiť najskôr v roku 2027.
Za vzatie na vedomie uvedeného zámeru hlasovalo 13 prítomných poslancov, siedmi boli proti a siedmi sa zdržali. Zamietli aj to, aby si primátor od MČ vyžiadal stanovisko miestneho zastupiteľstva. Naopak, podporili návrh poslanca Miroslava Špaka, ktorým súhlasili „s okamžitou súčinnosťou mesta Košice pri uplatňovaní zákona NR SR, ktorý uzákoní zákaz hazardu na celom území SR“.
Podľa niektorých poslancov by zákaz hazardu na území Košíc nebol systémovým riešením a problém by sa presunul do okolitých obcí. Podľa nich by sa mala táto téma riešiť na celonárodnej úrovni. Za hazard označili aj tipovanie a stieracie žreby. Argumentovali aj „naháňaním politických bodov“, likvidáciou súkromných podnikateľov či platným zákonom o hazardných hrách. „Ak to máme pod kontrolou, generuje to aj určité finančné prostriedky, ktoré obce a mestá využívajú ďalej v rámci bežného rozpočtu na svoj rozvoj. Výpadok by bol markantný,“ povedala pre TASR mestská poslankyňa a starostka MČ Nad jazerom Lenka Kovačevičová.
Príjmy z prevádzkovania hazardných hier vlani pre košické MČ predstavovali dokopy 952.000 eur, v roku 2019 dosiahli 1,39 milióna eur. Podľa poslanca Ladislava Rovinského je potrebné brať do úvahy aj to, odkiaľ peniaze sú.
„Na jednej strane som rada, že konečne došlo k tomu, že sme sa touto témou zaoberali. Čo ma mrzí, je, že poslanci nedali šancu tejto téme na úrovni miestnych zastupiteľstiev, možno iných fór a inštitúcií. Som presvedčená, že s touto témou nekončíme,“ reagovala pre TASR viceprimátorka Lucia Gurbáľová.
Dráb poslancom oznámil, že vyvíjajú občiansku iniciatívu vo forme petície. Zákaz hazardu považuje za prevenciu. „Naša organizácia sprevádza na Slovensku momentálne 2000 ohrozených rodín. Na východe je to viac ako 800 rodín. Z toho je v zložitej životnej situácii z dôvodu závislosti člena rodiny 82 percent. Keby sme sa chceli venovať téme gamblerstva, tak je to polovica z nich,“ povedal s tým, že najviac to ovplyvňuje deti. Pripomenul aj následné finančné náklady súvisiace s pomocou pre dotknuté rodiny.
Od novembra minulého roka môžu obce prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) na svojom území zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov. Vedenie Košíc pôvodne plánovalo takéto VZN pripraviť s platnosťou od roku 2022, čím by vzhľadom na licencie na prevádzkovanie hazardných hier mohol hazard v Košiciach skončiť najskôr v roku 2027.
