Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Udalosť pripomína pamätník v Novom Smokovci, ktorý tam osadili rok po víchrici.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Vysoké Tatry 19. novembra (TASR) - Pri pamätníku v centre Vysokých Tatier si v utorok miestni pripomenuli 20. výročie najväčšej kalamity v histórii Tatranského národného parku. Primátor Jozef Štefaňák i jeho predchodca Ján Mokoš sa zhodli, že navždy im v pamäti zostane najmä smrť vodiča auta, ktorého zavalil strom.
"Škody hlavne na prírode boli nevyčísliteľné, donori spolu so štátom nám prispeli zhruba 95 miliónov vtedajších slovenských korún, najviac prispel magistrát mesta Praha desať miliónov českých korún. Avšak to, že zahynul ten jeden človek, nám ostane navždy v pamäti. Bola to zbytočná smrť, pretože vracal sa pre manželku do práce a mal smolu, že práve na neho spadol strom. To je asi taká najväčšia trauma z toho všetkého," skonštatoval Mokoš.
Udalosť pripomína pamätník v Novom Smokovci, ktorý tam osadili rok po víchrici. Jeho mottom je "Nie činnosť prírody, ale nečinnosť ľudí je katastrofou". Jeho dominantou je kovový strom v strede a žulové dosky s menami donorov a tiež jedinej obete, ktorou bol Miroslav Hromada.
"Prírodná katastrofa sa nám všetkým vryla do pamäti, bol to strašný pohľad, stromy šli dole ako zápalky. Na druhej strane, pri tak rozsiahlej katastrofe na tak obrovskom území vyhasol len jeden ľudský život, ktorý sa ale nedá nijako nahradiť. Našťastie ich však nebolo viac," zdôraznil Štefaňák. Bezprostredne po katastrofe ho prekvapila najmä súdržnosť ľudí, ktorí sa spojili, pomáhali a zbierali peniaze.
V Kúpeľoch Nový Smokovec pri príležitosti jubilea ničivej víchrice sprístupnili výstavu fotografických obrazov kalamity od Mikuláša Jacečka "20 rokov po". V sídle Múzea TANAP-u sa v utorok zároveň konala odborná konferencia o pokalamitnom výskume v Tatrách.
Spomienkové podujatie sa v deň výročia koná aj v Podtatranskom múzeu. Jeho súčasťou je večerné premietanie dokumentárneho filmu "Tatranská bóra po 20 rokoch" spojené s diskusiou s jeho tvorcami Pavlom Kráľom a Mariánom Šturcelom. Obaja boli očitými svedkami a priamymi účastníkmi veternej smršte. "Bolo presne také počasie ako teraz, začalo snežiť, bola hmla, tma a sedel som doma na Štrbskom Plese. Zo začiatku nebolo nič počuť, len vietor a po chvíli sa pred oknami zjavil jeden spadnutý strom, po ňom druhý, čakali sme, čo bude. Potom nastal veľký rachot, pretože nám vzalo kus strechy, s rodinou sme sa presťahovali do druhej miestnosti a snažili sa to prečkať. Ráno bol ten pohľad veľmi smutný," spomína Kráľ.
Víchrica, ktorá sa prehnala Tatrami 19. novembra 2004, bola zaradená medzi desať najničivejších európskych veterných kalamít za posledných 30 rokov. Veterná pohroma zničila len v Tatranskom národnom parku viac ako 12.000 hektárov lesa.
"Škody hlavne na prírode boli nevyčísliteľné, donori spolu so štátom nám prispeli zhruba 95 miliónov vtedajších slovenských korún, najviac prispel magistrát mesta Praha desať miliónov českých korún. Avšak to, že zahynul ten jeden človek, nám ostane navždy v pamäti. Bola to zbytočná smrť, pretože vracal sa pre manželku do práce a mal smolu, že práve na neho spadol strom. To je asi taká najväčšia trauma z toho všetkého," skonštatoval Mokoš.
Udalosť pripomína pamätník v Novom Smokovci, ktorý tam osadili rok po víchrici. Jeho mottom je "Nie činnosť prírody, ale nečinnosť ľudí je katastrofou". Jeho dominantou je kovový strom v strede a žulové dosky s menami donorov a tiež jedinej obete, ktorou bol Miroslav Hromada.
"Prírodná katastrofa sa nám všetkým vryla do pamäti, bol to strašný pohľad, stromy šli dole ako zápalky. Na druhej strane, pri tak rozsiahlej katastrofe na tak obrovskom území vyhasol len jeden ľudský život, ktorý sa ale nedá nijako nahradiť. Našťastie ich však nebolo viac," zdôraznil Štefaňák. Bezprostredne po katastrofe ho prekvapila najmä súdržnosť ľudí, ktorí sa spojili, pomáhali a zbierali peniaze.
V Kúpeľoch Nový Smokovec pri príležitosti jubilea ničivej víchrice sprístupnili výstavu fotografických obrazov kalamity od Mikuláša Jacečka "20 rokov po". V sídle Múzea TANAP-u sa v utorok zároveň konala odborná konferencia o pokalamitnom výskume v Tatrách.
Spomienkové podujatie sa v deň výročia koná aj v Podtatranskom múzeu. Jeho súčasťou je večerné premietanie dokumentárneho filmu "Tatranská bóra po 20 rokoch" spojené s diskusiou s jeho tvorcami Pavlom Kráľom a Mariánom Šturcelom. Obaja boli očitými svedkami a priamymi účastníkmi veternej smršte. "Bolo presne také počasie ako teraz, začalo snežiť, bola hmla, tma a sedel som doma na Štrbskom Plese. Zo začiatku nebolo nič počuť, len vietor a po chvíli sa pred oknami zjavil jeden spadnutý strom, po ňom druhý, čakali sme, čo bude. Potom nastal veľký rachot, pretože nám vzalo kus strechy, s rodinou sme sa presťahovali do druhej miestnosti a snažili sa to prečkať. Ráno bol ten pohľad veľmi smutný," spomína Kráľ.
Víchrica, ktorá sa prehnala Tatrami 19. novembra 2004, bola zaradená medzi desať najničivejších európskych veterných kalamít za posledných 30 rokov. Veterná pohroma zničila len v Tatranskom národnom parku viac ako 12.000 hektárov lesa.
