Sovietska armáda bola v tom čase už pred Berlínom, no okupanti sa rozhodli prehradiť túto kotlinu a zo všetkých síl udržať svoje pozície.
Autor TASR
,aktualizované Liptovský Mikuláš 28. marca (TASR) – Úbočie Hája Nicovô, na vrchole ktorého sa nad Liptovským Mikulášom týči pamätník na najväčšom cintoríne československých vojakov (viac ako 1350) na území bývalej federácie, bolo dnes predpoludním dejiskom rekonštrukcie dva mesiace trvajúcich legendárnych oslobodzovacích bojov o kótu 729.
„Je skvelé, že sem doslova vo víchrici absolvovali púť stovky ľudí, rodín s deťmi, aby sa dozvedeli viac faktov o dôležitom medzníku našej histórie. Nevľúdne počasie zvýraznilo, v akých podmienkach bojovali a obetovali životy za našu slobodu príslušníci 1. čs. armádneho zboru,“ uviedol pre TASR vojenský historik Oldřich Vaněk.
Zároveň vysvetlil, že v rámci sovietskej ofenzívy v smeroch Varšava – Berlín a Budapešť – Viedeň sa vo vedľajšom smere zastavili boje pred Liptovským Mikulášom v zložitom teréne opevnenom nacistami na dlhých 62 dní. „Aj keď to bola jedna z viacerých obdobných epizód, odohrávali sa tu boje adekvátne trvaním či počtom obetí bojom na Dukle,“ konštatoval Vaněk.
„Sovietska armáda bola v tom čase už pred Berlínom, no okupanti sa rozhodli prehradiť túto kotlinu a zo všetkých síl udržať svoje pozície. Postupujúci osloboditelia tak narazili na silné opevnenia. Množstvo našich vojakov tu padlo tesne pred koncom vojny,“ dodal jeden z organizátorov Ján Martinko, ktorého otec bol príslušníkom 4. čs. samostatnej brigády.
„Je skvelé, že sem doslova vo víchrici absolvovali púť stovky ľudí, rodín s deťmi, aby sa dozvedeli viac faktov o dôležitom medzníku našej histórie. Nevľúdne počasie zvýraznilo, v akých podmienkach bojovali a obetovali životy za našu slobodu príslušníci 1. čs. armádneho zboru,“ uviedol pre TASR vojenský historik Oldřich Vaněk.
Zároveň vysvetlil, že v rámci sovietskej ofenzívy v smeroch Varšava – Berlín a Budapešť – Viedeň sa vo vedľajšom smere zastavili boje pred Liptovským Mikulášom v zložitom teréne opevnenom nacistami na dlhých 62 dní. „Aj keď to bola jedna z viacerých obdobných epizód, odohrávali sa tu boje adekvátne trvaním či počtom obetí bojom na Dukle,“ konštatoval Vaněk.
„Sovietska armáda bola v tom čase už pred Berlínom, no okupanti sa rozhodli prehradiť túto kotlinu a zo všetkých síl udržať svoje pozície. Postupujúci osloboditelia tak narazili na silné opevnenia. Množstvo našich vojakov tu padlo tesne pred koncom vojny,“ dodal jeden z organizátorov Ján Martinko, ktorého otec bol príslušníkom 4. čs. samostatnej brigády.