Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Valaličan na dôchodku má odjakživa vzťah k ľudovým tradíciám a folklóru.
Autor TASR
Valaliky 5. júla (TASR) – Pred 15 rokmi sa Milan Tóth z Valalík pri Košiciach rozhodol zapisovať nárečové slová svojej obce, aby ich zachoval pre ďalšie generácie. Bolo mu ľúto, že mnohé východniarske výrazy postupne upadajú do zabudnutia a prestávajú sa používať.
Valaličan na dôchodku má odjakživa vzťah k ľudovým tradíciám a folklóru. „Ešte som zažil tú éru, keď bolo to nárečie čistejšie. Teraz existuje nárečie a všetci si myslia, že nárečím rozprávajú, ale to nárečie je „riedené“. Ani sami si neuvedomujú, že ten výraz už nie je nárečovo správny,“ povedal TASR Valaličan, ktorý je zároveň bývalým starostom.
Na zapisovanie si najskôr zriadil obyčajný zošit a pomaly sa rozpamätával na jednotlivé výrazy. Neskôr oslovil aj starších obyvateľov, ktorí si pamätali zabudnuté slovíčka. Nevšímal si len nárečové slová, ale aj gramatiku. „Napríklad pri skloňovaní Helena sa nepovie, povedz Helene, ale povedz Helenovi, v mužskom rode, to sú také detaily,“ priblížil. Aj pri oslovení sa v nárečí mení tvar mena. „Neosloví sa Helena, ale Helen, Margit,“ dodal.
Milan Tóth postupne zanechal písanie do zošita a podľahol technickým výdobytkom. Na rýchle zapisovanie využíva mobil a všetky nárečové slová má už prepísané aj v počítači. Počas dlhých rokov nazbieral okolo 1300 slov, ktoré sa v nárečí používali alebo sa stále vo Valalikoch používajú.
Ako sa povie vo Valalikoch hľa? „Kukaj ni,“ povie s úsmevom. Dodáva, že nárečie majú šancu zachovať najmä folklórne skupiny. „Lebo tie ešte pestujú tradície, spevy.“ Pre mladšiu generáciu sa postupne východniarčina stáva už len ďalším cudzím jazykom. Svedčia o tom výrazy ako lepetka (motýľ), mašinka (šijací stroj), kapča (vypínač) či goľa (bocian).
Valaličan si svoju zbierku nechce nechať len pre seba a pripravuje knihu, v ktorej budú všetky zozbierané slová navždy uchované. „Aby kniha nebola nudná, tak som oslovil aj základnú umeleckú školu a niektoré výrazy, ktoré sú v slovníku, budú ilustrované. Slovník vydá obec Valaliky,“ pochválil sa Tóth.
Upozorňuje, že nárečie medzi sebou už takmer vôbec nepoužívajú menšie deti, hoci pripúšťa, že niektoré nárečové slová si ešte osvoja. Tie ďalšie si budú môcť aspoň prečítať v pripravovanom slovníku.
Valaličan na dôchodku má odjakživa vzťah k ľudovým tradíciám a folklóru. „Ešte som zažil tú éru, keď bolo to nárečie čistejšie. Teraz existuje nárečie a všetci si myslia, že nárečím rozprávajú, ale to nárečie je „riedené“. Ani sami si neuvedomujú, že ten výraz už nie je nárečovo správny,“ povedal TASR Valaličan, ktorý je zároveň bývalým starostom.
Na zapisovanie si najskôr zriadil obyčajný zošit a pomaly sa rozpamätával na jednotlivé výrazy. Neskôr oslovil aj starších obyvateľov, ktorí si pamätali zabudnuté slovíčka. Nevšímal si len nárečové slová, ale aj gramatiku. „Napríklad pri skloňovaní Helena sa nepovie, povedz Helene, ale povedz Helenovi, v mužskom rode, to sú také detaily,“ priblížil. Aj pri oslovení sa v nárečí mení tvar mena. „Neosloví sa Helena, ale Helen, Margit,“ dodal.
Milan Tóth postupne zanechal písanie do zošita a podľahol technickým výdobytkom. Na rýchle zapisovanie využíva mobil a všetky nárečové slová má už prepísané aj v počítači. Počas dlhých rokov nazbieral okolo 1300 slov, ktoré sa v nárečí používali alebo sa stále vo Valalikoch používajú.
Ako sa povie vo Valalikoch hľa? „Kukaj ni,“ povie s úsmevom. Dodáva, že nárečie majú šancu zachovať najmä folklórne skupiny. „Lebo tie ešte pestujú tradície, spevy.“ Pre mladšiu generáciu sa postupne východniarčina stáva už len ďalším cudzím jazykom. Svedčia o tom výrazy ako lepetka (motýľ), mašinka (šijací stroj), kapča (vypínač) či goľa (bocian).
Valaličan si svoju zbierku nechce nechať len pre seba a pripravuje knihu, v ktorej budú všetky zozbierané slová navždy uchované. „Aby kniha nebola nudná, tak som oslovil aj základnú umeleckú školu a niektoré výrazy, ktoré sú v slovníku, budú ilustrované. Slovník vydá obec Valaliky,“ pochválil sa Tóth.
Upozorňuje, že nárečie medzi sebou už takmer vôbec nepoužívajú menšie deti, hoci pripúšťa, že niektoré nárečové slová si ešte osvoja. Tie ďalšie si budú môcť aspoň prečítať v pripravovanom slovníku.
