Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Regióny

Zoznámte sa s obcou Moča, jej územie bolo osídlené už v neolite

Rieka Dunaj. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Patrí medzi najjužnejšie dediny na južnom Slovensku, leží tesne pri Dunaji. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1208.


Moča 4. septembra (TASR) - Obec Moča v okrese Komárno má 1100 obyvateľov. Nachádza sa medzi Štúrovom a Komárnom. Patrí medzi najjužnejšie dediny na južnom Slovensku, tesne pri Dunaji. Drvivá väčšina občanov, 92, percent je maďarskej národnosti. V obci funguje základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s takmer 100 žiakmi, slovenské deti, ktorých počet je do 10, chodia do okolitých obcí. Dedina sa historicky viazala k rieke Dunaj. Vedenie obce plánuje aj budúcnosť v úzkej spojitosti s najväčšou riekou Európy. V predchádzajúcom režime táto spojitosť s riekou bola v uplynulých 50 rokoch prerušená, nakoľko sa vytvorili hranice, ktoré boli prísne strážené ozbrojenými silami. TASR povedal starosta obce Moča Banai Tóth Pál.

Rôzne tradičné činnosti, ako napríklad rybolov, preprava tovaru a osôb z jedného brehu na druhý, boli zakázané. Na svete pri riekach funguje intenzívny život a my chceme dosiahnuť, aby tento život sa k nám vrátil,“ zdôraznil starosta. Podčiarkol, že v súčasnej dobe veľká časť obyvateľstva si nenájde prácu v mieste svojho trvalého bydliska, nezamestnanosť je na úrovni priemeru SR. „Viacerí, takmer 200 ľudí chodí za prácou do Maďarska, do Ostrihomu a Komáromu a niekoľko desiatok obyvateľov si našlo zamestnanie v zahraničí, v Rakúsku a Anglicku,“ konštatoval s tým, že z logistických dôvodov vybudovanie priemyselného parku priamo v obci neprichádza do úvahy. Podotkol, že v predchádzajúcich desaťročiach obyvatelia obce pracovali na družstve, túto možnosť stratili po jeho zániku. „V tom čase družstvo potrebovalo veľa pracovných síl vo vinohradníctve či v živočíšnej výrobe. Po zániku poľnohospodárskeho družstva noví majitelia ľudské pracovné sily nahradili vysokovýkonnými strojmi,“ vysvetlil starosta. Dodal, že v obci neexistuje už ani živočíšna výroba.

Starosta zdôraznil, že medzi prioritami obce najhlavnejším bodom je vytvorenie nových pracovných miest, aby mladí obyvatelia neodchádzali do miest. „Chceme vytvoriť pre nich priestor na živobytie,“ podčiarkol. Viackrát poukázal na možnosti, ktoré poskytuje blízkosť Dunaja a využitie poľnohospodárskeho charakteru mikroregiónu. „Našou snahou je vytvorenie poľnohospodársko-relaxačného, respektíve turistického regiónu,“ uzavrel.

Územie obce bolo osídlené už v neolite

Obec Moča leží na takmer 1800 ha, prvá zmienka o nej pochádza z roku 1208. Dedinu obývajú kresťania, 66 percent je reformovaného vierovyznania, 27 percent tvoria rímskokatolíci. Územie obce bolo osídlené už v neolite, nachádzalo sa tu sídlisko želiezovskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, rímskobarbarské, kostrové hroby z 10.-11. storočia, povedal pre TASR učiteľ základnej školy, miestny historik Koloman Rácz.

Názov obce sa postupne menil z Moch (1208), Mooch (1274), Nagmoch (1425), Mocs (1773) až na dnešný názov Moča, v maďarčine Dunamocs. "Patrila majetku kráľovien na panstve Komárno, od roku 1291 ostrihomskému arcibiskupstvu. Časť obce do polovice 16. storočia patrila Báthoryovcom, potom obec spustošili Turci,“ vysvetlil historik s tým, že v roku 1557 obec mala päť usadlostí, v roku 1622 osem mlynov.

Podľa jeho ďalších slov v roku 1699 evidovali 300 obyvateľov, o pár rokov neskôr 15 domácností a v roku 1720 už 25 domácností. Na konci 18. storočia narátali 146 domov s 872 obyvateľmi. V roku 1828 sa počet domov zvýšil na 351 s 2137 obyvateľmi, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, a prievozníctvom. „V roku 1821 sa spomína cech tunajších mlynárov. Do roku 1945 tu bolo 18 vodných mlynov. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Povodeň v roku 1965 zničila viac ako 100 domov,“ konštatoval Rácz. Dodal, že primitívne hrádze do polovice 18. storočia boli nepostačujúce. Podmienky usadlosti určovala nebezpečnosť záplav, v dedine na nižšie položených miestach nestavali domy.

„V druhej polici 19. storočia povodeň pustošila aj viackrát. Záplava v roku 1892 bola taká veľká, že od Moče po Búč, dokonca až k Mužli chotár vyzeral ako skutočné more,“
priblížil historik. Prírodná katastrofa nastala v roku 1965, keď sa hladina vody od polovice marca sústavne dvíhala. „Nikto netušil, že následkom jarného topenia snehu, bohatého dažďa bude musieť opustiť svoje domovy niekoľko sto ľudí,“ podčiarkol Rácz. V súčasnosti po vybudovaní hrádze a Vodného diela Gabčíkovo toto nebezpečenstvo už nehrozí.


Obec pri Dunaji stavia svoju budúcnosť na turizme

Blízkosť Dunaja je strategickou výhodou. Konštatoval to starosta obce Moča v Komárňanskom okrese Banai Tóth Pál. Zdôraznil, že obyvatelia sa musia znovu naučiť žiť s touto riekou.

„Žiť na vode a využiť všetky možnosti, ktoré rieka ponúka. Ide o dlhodobú záležitosť, túto stratégiu nemôžeme realizovať okamžite, je to proces, ktorý sa asi nikdy nekončí. Prvé kroky sme už urobili, pričom treba zmeniť aj mentalitu ľudí, aby sme sa stali zaujímavou destináciou pre turistov," zdôraznil Banai s tým, že situácia v oblasti turizmu sa v súčasnej dobe mení, ľudia už nechcú navštevovať krajiny, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti ohrozené. "U nás teroristické útoky nehrozia,“ konštatoval. Toto tvrdenie podľa jeho slov vidieť aj na návštevnosti okolitých termálnych kúpalísk v Štúrove, Patinciach, ako aj v maďarskom Komárome.

Ako uviedol, tieto zariadenia ponúkajú už v súčasnosti kvalitné služby a sú bezpečné. „Aj v našej obci chceme zabezpečiť pre turistov príjemné prostredie. Miestni obyvatelia sa musia naučiť zabezpečovať také služby, ktoré prilákajú návštevníkov. Už aj teraz existuje u nás dedinský turizmus a zisťujeme, že sme zaujímavou destináciou,“ podčiarkol starosta.

Pripomenul, že pri dedine vedie medzinárodná cyklotrasa Eurovelo 6, ktorá spája takmer celú Európu od Atlantického oceánu až po Čierne more. Veľmi obľúbenou trasou je Viedeň – Budapešť. „Nakoľko celá trasa ešte nie je hotová, našou snahou je vybudovať kompletnú cyklotrasu trasu medzi Komárnom a Štúrovom. Vlani sme dokončili úsek Moča – Komárno, kde naša obec bola vedúcim partnerom,“ vyzdvihol. Dodal, že projekt realizovali z európskych fondov v rámci programu cezhraničnej spolupráce. Na dokončenie čaká ešte úsek od susednej obce Kravany nad Dunajom až po Štúrovo. Po vybudovaní tejto cyklotrasy by vzniklo prepojenie štúrovského a komárňanského mosta.

Exponáty vo Vlastivednom múzeu patria k národným pamiatkam

V obci Moča, v budove bývalého notariátu, neskôr obecného úradu, v súčasnosti existuje Vlastivedné múzeum. Návštevník sa môže oboznámiť s históriou a ľudovou kultúrou dediny. Sú tu vystavené exponáty, dokumenty, fotografie, ktoré približujú život najstarších obyvateľov, povedala pre TASR zakladateľka a správkyňa múzea Helena Szegiová.

„Múzeum v Moči vzniklo v roku 2003. Predtým sa konala zbierka rôznych predmetov. Celý život som sa venovala tejto činnosti. Vystavené sú tu predmety, pochádzajúce zo starej sedliackej kultúry,“ uviedla zakladateľka. Expozícia zahŕňa štyri tematické celky: vývoj obyvateľstva a históriu obce, významné osobnosti Moče, lodné a vodné mlyny a nevoľníctvo.

Na stenách sú fotografie, ktoré zobrazujú život a kultúru obyvateľstva. „Nechýbajú ani fotografie z roku 1965, keď nás zastihla katastrofálna povodeň.“ Szegiová poukázala na to, že zariadenie, pomôcky predstavujú aj školské možnosti na prelome 19. a 20. storočia. „Vystavené sú i fotografie našich osobností,“ pokračovala.

Pri prehliadke múzea v ďalšej miestnosti sa ocitneme v typickej roľníckej kuchyni s tradičným zariadením a príslušenstvom. „Najkrajšia je však tzv. čistá izba s vysoko nastlanými posteľami, s kolískou a ukážkami ľudového kroja obce. V ďalšej miestnosti sú dokumenty o našej obci,“ priblížila zakladateľka múzea.

V najväčšej miestnosti múzea sú vystavené predmety súvisiace s opracovaním konope a plátna a s dunajskou lodnou plavbou. Návštevníci môžu vidieť rybárske náčinia, tulipánové truhlice, ľudové výšivky, detské kočíky, hračky a v strede miestnosti je hasičský voz z roku 1902. „K budove prislúcha aj komora, kde je uložené poľnohospodárske náradie. V pivničnej miestnosti sme vystavili exponáty z histórie vinárstva,“ vysvetlila Szegiová.

Exponáty vystavené vo Vlastivednom múzeu patria k národným pamiatkam. „Návštevník sa na vlastné oči môže presvedčiť, ako táto malá obec uchováva svoje tradície, chráni dedičstvo svojich predkov,“ uzavrela zakladateľka múzea.

Obec spolupracuje aj so susednými dedinami

Starosta obce Moča Banai Tóth Pál považuje spoluprácu s okolitými obcami za veľmi dôležitú. Spoločne s Kravanmi nad Dunajom, ako aj s maďarskými partnermi v rámci cezhraničnej spolupráce pripravuje projekt - z fondov Európskej únie chcú získať finančné prostriedky na revitalizáciu nedotknuteľnej prírody, ktorá je súčasťou vtáčieho územia Natural 2000.

„Ide o šesťkilometrový úsek, kde je intenzívny rybolov, popri ktorom prechádza cyklotrasa a Dunaj sa využíva aj na turistickú kanoistiku. V rámci pripravovaného projektu chceme spoločne vytvoriť turistickú destináciu bez narušenia prírody, pričom chceme vytvoriť oddychovú zónu,“ povedal pre TASR Banai. Podotkol, že chcú realizovať verejné táborisko, pláž na Dunaji, možnosť rybolovu, zastávku pre cykloturistov a zriadiť požičovňu turistických potrieb.

„Chceme využiť blízkosť Bratislavy a Budapešti, ktoré sa nachádzajú od nás niečo nad 100 kilometrov. Podľa odborníkov cestovného ruchu je to optimálna vzdialenosť, aby si turisti u nás prerušili cestu, a nazbierali sily na ďalšiu,“ doplnil Gabriel Duka, starosta susednej obce Kravany nad Dunajom.

Podľa jeho slov sú pripravené ďalšie strategické plány. „Región sa považuje za vzácnu vinársku oblasť, popri gastronomických produktoch chceme ponúknuť aj naše vína. Pre hostí okolitých termálnych kúpalísk ponúkame fakultatívne programy pre menšie skupiny. Doterajšie snahy boli úspešné,“ zdôraznil Duka.

Močiansky starosta zdôraznil, že návšteva skupín znamená aj pre obyvateľov obce finančné príjmy. Medzi najväčšie podujatia dediny patrí Burčiakový festival. „Chceli sme vytvoriť niečo nové, niečo iné, nakoľko vínne slávnosti existujú v rôznych kútoch Slovenska. U nás je burčiak veľmi populárny, preto sme sa rozhodli, že vytvoríme festival s týmto názvom,“ uviedol s tým, že za posledné štyri roky sa splnili aj tie najneočakávanejšie výsledky. „Tento rok, ako aj vlani, nás navštívilo počas dvojdňového festivalu viac ako 4000 ľudí.“ Starosta dodal, že na festivale, ktorý bol obohatený kultúrnymi vystúpeniami, mohli výrobky predávať výlučne domáci podnikatelia.