Drienov 3. marca (TASR) – Územie zhruba na polceste medzi Košicami a Prešovom osídlili v minulosti predchodcovia dnešných obyvateľov Drienova v okrese Prešov. Svoje príbytky postavili z obidvoch strán pozdĺž Židovského potoka. Pôvodne na tomto teritóriu sa vytvorili dve samostatné obce – Drienov, ktorý ležal po ľavej strane potoka a Židov – dnešný vyšný koniec obce smerom na Prešov. Na prelome 17. a 18. storočia splynuli v jednu obec s názvom Drienov. Patrila k najstarším a najvýznamnejším sídlam Prešovského kraja.

Starosta Drienova Peter Tomko pre TASR povedal, že najstaršie nepísané dôkazy o existencii osídlenia pochádzajú ešte z 9. - 12. storočia z veľkomoravského obdobia. Nájdená keramika a postriebrené esovité náušnice sú dôkazom slovienskeho osídlenia tohto územia.

Najstarší písomný dôkaz o Drienove pochádza z roku 1283. V zachovanej listine sa píše, že jedným z pážat kráľa Ladislava IV. bol vtedy aj šľachtic Ján, syn Petra z Drienova. Ďalšia správa je iba o rok staršia a spomína sa v nej šľachtic Peter z Drienova, syn Juraja. Obe písomnosti potvrdzujú, že Drienov patril v tých rokoch týmto šľachticom, ktorí tu mali kúrie. "Z toho potom vyplýva, že obec musela existovať dávno pred rokom 1283. Šľachtici z Drienova boli príslušníci rozvetveného maďarského rodu Abovcov, ktorý vlastnil blízke aj vzdialenejšie obce, ako Lemešany, Obišovce, Drienovská Nová Ves či Kysak.

V písomnostiach sa obec vyskytuje aj pod maďarským názvom Sumus, Somos. V slovienskom prostredí sa ujal ľudový názov Drinov, odvodený od kríka drienky. Obec ho má aj vo svojom erbe, kde konárik drienky drží v pravej ruke žena v kroji.

Najstaršie zachované budovy v obci sú sakrálne stavby. Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu, pôvodne gotický z 1. polovice 14. storočia, bol rozšírený v 15. storočí presbytériom a barokovo bol upravený po roku 1749, vlani bola dokončená jeho najnovšia obnova. Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky postavili v roku 1902 v ukrajinskom štýle. Kaštieľ sa nezachoval, na jeho zvyškoch stojí základná škola.



V obci bol v minulosti rybník, po ktorom dnes nie je žiadna stopa. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom. Pestovali tradičné plodiny.

V centre Drienova je pomník venovaný padlým vojakom z obce, ktorí zahynuli na rôznych frontoch v období prvej a druhej svetovej vojny. Sú tam vyryté ich mená a dátumy úmrtia. Vždy v jeseni sa tu koná pietny akt.

Počas vojny v starej škole učila (1942–1944) známa speváčka a zberateľka ľudových piesni Janka Guzová. Spopularizovala aj piesne z Drienova a blízkeho okolia. Po jej emigrácii do USA sa u nás dostala na čiernu listinu a dlhé roky sa nesmeli verejne púšťať jej pesničky. Dnes jej pôsobenie v obci pripomína pamätná tabuľa na obecnom dome. Už desať rokov, vždy v októbri, na jej pamiatku organizujú Popoludnie s Jankou Guzovou. Sú to folklórne slávnosti, na ktoré obec pozýva ľudové súbory z okolitých obcí.

Domácich prezentuje folklórny súbor Drienka, ktorý obnovil svoju činnosť pred 11 rokmi. Funguje pod záštitou Únie žien. Má ženskú spevácku zložku, sprevádza ich harmonikár Jozef Petro. Pred piatimi rokmi sa sformoval aj detský súbor Drienka, ktorý vedie Slávka Rjapošová.

Spoločenský život v obci prebieha v obecnom dome alebo v školskej telocvični, kde sa občania stretávajú na rôznych podujatiach. Najstaršou občiankou je Helena Semančíková, ktorá sa narodila pred sto rokmi.

Obec rastie vďaka mladým rodinám, idú stavať novú materskú školu

Foto: TASR/Milan Kapusta

Obec Drienov za posledné volebné obdobie od roku 2015 získala z eurofondov celkovo 1,5 milióna eur. Starosta Peter Tomko uviedol, že sa tak snažia cez rôzne výzvy a projekty získať tie najefektívnejšie zdroje financií a vytvoriť svojim občanom lepšie miesto pre život.

Pred tromi rokmi urobili komplexnú rekonštrukciu verejného osvetlenia. O rok neskôr investovali do modernizácie obecného rozhlasu. Vlani postavili parkovisko pri cintoríne a z novej cesty sa môžu tešiť občania Jarkovej ulice. Začalo sa aj s opravou zdravotného strediska pre deti a dorast. Bezpečnosť v obci posilnil kamerový systém.

„V najbližšom období sa chystáme opraviť budovu obecného úradu. Čaká nás obnova najstaršieho objektu v obci, kde v minulosti sídlila materská škola a tieto priestory budú slúžiť pre potreby komunitného centra. Našim zámerom je tiež znížiť energetickú náročnosť budovy obecného domu, kde je jedáleň pre žiakov základnej školy,“ dodal starosta.

Čerstvou informáciou je, že samospráva uspela so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok vo výške 420.000 eur na výstavbu novej budovy materskej školy. V štyroch triedach budú môcť umiestniť 66 detí. Tá súčasná má kapacitu 37 miest, hoci tento limit prekračujú, aj tak museli v septembri odmietnuť desať detí. V centre obce plánujú vytvoriť verejnú zónu pre oddych, na ktorú obec dostala grant vo výške zhruba 250.000 eur. S prácami počítajú v lete.

V Drienove žije 2216 obyvateľov, obec sa rozrastá v priemere za rok o 50 ľudí. Svoj nový domov si tu nachádzajú aj prisťahovalci - ľudia zo širokého regiónu, ktorých láka výhodná poloha medzi dvoma krajskými metropolami - Prešovom a Košicami. Veľa nových obyvateľov sa uplatnilo vo firmách v oblasti IT v Košiciach, kde predtým museli dochádzať až od Trebišova či Svidníka. V Drienove kupujú staršie rodinné domy, ktoré renovujú, alebo si vyhliadnu úplne staré gazdovské usadlosti, ktoré zbúrajú a postavia si nové obydlia. Obec nemá vlastné pozemky, preto k novej výstavbe dochádza v rozptyle, takmer na každej z 19 ulíc.

Tomko prezradil, že v obci uvažujú o výstavbe nájomných bytov, ktoré by mali slúžili ako štartovacie bývanie pre mladé rodiny. Chcú požiadať o úver zo štátneho fondu rozvoja bývania. Pôjde o 12 – 16 bytových jednotiek, závisí to od veľkosti bytov. Zámerom samosprávy je, aby z obce neodchádzali, prípadne sa sem vracali mladí ľudia. Projekt chcú spustiť od začiatku budúceho roka. Nové byty by mali stáť za bytovkami, ktoré v minulosti postavilo bývalé poľnohospodárske družstvo a tiež už neexistujúci asanačný podnik (kafiléria).

Budúcnosť obce vidí starosta vo vytváraní dobrých podmienok pre vzdelávanie a rozvoj osobností najmladšej generácie. V základnej škole chystajú modernizáciu učební a knižnice, čo prispeje k zlepšeniu kľúčových kompetencií žiakov. V obci sídli aj pobočka Základnej umeleckej školy sv. Mikuláša, kde deti môžu rozvíjať svoje talenty v hudobnej a výtvarnej oblasti.

K najznámejším belochom v Ghane patrí rodák z Drienova Albín Korem

Drienovčania sú hrdí na svojich rodákov. Jedným z nich je Albín Korem, ktorý celý produktívny vek prežil v Ghane a je pochovaný v rodnej obci. Svoj život venoval pomoci chudobným, propagoval farmárčenie, publikoval a pôsobil vo vysokých štátnych funkciách. Bol aj poradcom ich prezidenta. Počas pôsobenia na čiernom kontinente bol jedným z najznámejších belochov v Ghane.

Mladý Korem, ako čerstvý absolvent Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre odišiel z rodného Drienova v roku 1968 najprv do Kanady a USA, kde mal príbuzných. O tri roky neskôr sa na vyše tridsať rokov usadil v Ghane, kde pôsobil v oblasti poľnohospodárstva, školstva a osvety. Na severe Afriky sa snažil pomáhať domorodcom vymaniť sa z biedy. Učil ich farmárčiť. V knihe Listy synovi, ktorú zostavil z úryvkov zo súkromnej korešpondencie, hlavne s otcom, sa vyznal zo svojej potreby žiť pre iných a obetovať sa slabším.

„Každý človek vo svojom živote má, alebo mal by mať nejakú misiu. Mojou misiou v Ghane je pomáhať africkému človeku. V Ghane som mal neobmedzené možnosti vplývať na myslenie a konanie ľudí,“ napísal o sebe Korem. Učil ľudí obrábať pôdu, zapriahať do pluhu kravy, pestovať plodiny, kosiť úrodu a vyhrať boj s hladom. Desať rokov bol členom Národnej školskej komisie. V ghanskej tlači uverejnil stovky článkov, bol redaktorom poľnohospodárskeho časopisu Agricultural Bulletin a časopisu Rural Forum určeného pre vidiecke obyvateľstvo. Popri tom mal svoj rozhlasový program pre farmárov. Prednášal na rôznych fórach nielen v Ghane, ale aj v Európe a USA. Vydal 11 kníh venovaných Ghane, Afrike a rodnej obci Drienov.

Do Drienova prišiel v roku 1984 list, ktorý rodičom Albína Korema napísal vodca ghanskej revolúcie a predseda dočasného národného obranného zhromaždenia Jerry John Rawlings, ktorý v tom čase zastával post hlavy štátu. „Jeho práca tu ho odlučuje od Vás po dlhú dobu, ale rád by som Vám chcel dať vedieť, ako veľmi oceňujeme túto jeho obetavosť,“ uviedol vodca Ghany. V liste ho nazval obhajcom vidieckych farmárov, učiteľom a priateľom, ktorého články otvárajú myslenie ľudí v poľnohospodárskych usadlostiach. Práve tento list mu v starej vlasti pomohol po dlhých peripetiách dostať naspäť pas a po 20. rokoch v emigrácii navštíviť rodičov.

V rodnej obci je pochovaný aj lekár Anton Sabol, ktorý za totality emigroval do Nemecka a tam prežil svoje najplodnejšie roky. Na obec však nezabudol a pri cintoríne dal v roku 1996 postaviť kaplnku, ktorá slúži ako dom smútku. Starosta obce Peter Tomko prezradil, že bola vysvätená ako gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Slúži sa v nej iba pohrebná liturgia a na sviatok Cyrila a Metoda pobožnosť v staroslovienčine. Z Drienova pochádza aj Stanislav Pavlík, ktorého si verejnosť pamätá ako športového komentátora.

Počas regionálneho dňa žiaci varili drienkový džem a nakladali kapustu

Do drienovskej základnej školy, ktorá je plnoorganizovanou, chodí okolo 200 žiakov. Podľa jej riaditeľky Blanky Bobokovej, sa im darí vytvárať prostredie priateľské pre deti a žiadny žiak sa v ňom nestráca. „Učitelia a žiaci majú k sebe veľmi blízko a dokážeme naozaj reálne poznať problémy každého z nich,“ poznamenala.

Žiakom poskytujú alternatívne vzdelávacie programy. V každom ročníku majú zväčša po jednej triede a napriek tomu im ponúkajú dva vzdelávacie programy. Pre tých, ktorí inklinujú viac k štúdiu jazykov, poskytujú výučbu angličtiny vo vyššom počte hodín. Na druhom stupni vyučujú ako druhý cudzí jazyk nemčinu, vzhľadom na firmy, ktoré v regióne prevládajú a blízkosť nemecky hovoriacich krajín. Pre ostatných žiakov poskytujú základný vzdelávací program.

„Profilujeme sa ako škola pre žiaka. Náš školský vzdelávací program sa nesie v duchu hesla Škola pre teba - sila je v tíme. Orientujeme sa tiež na informatiku, vyučujeme ju od prvého ročníka. „Myslím si, že poskytujeme také vyučovanie informatiky, ktoré patrí v súčasnosti k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku je. Sme tzv. AA školou, zapájame sa do vyučovania informatiky zaujímavou formou, ktorú ponúka Akadémia Alexandra. Deti sa vyučujú na báze čitateľskej gramotnosti, kritického myslenia a zručností, ktoré potrebujú v bežnom živote,“ uviedla Boboková.

Škola pravidelne dvakrát v roku organizuje regionálny deň. Na jeseň s deťmi nakladali kapustu, mútili maslo, piekli chlieb. To, že pochádzajú z Drienova, podčiarkli varením drienkového džemu. V školskej záhrade vysadili ker drienky a plánujú ho ešte rozšíriť. Z regiónov naposledy prezentovali čičmiansku kultúru. Deti vyrábali z dreva miniatúry čičmianskych domov s typickými vzormi. So žiakmi hovoria o starých tradíciách a zachovaní remesiel.

Na hodinách sa snažia učiť zážitkovo. Deti z prvého stupňa učili finančnú gramotnosť v rámci remeselníckych dielni. V každej triede mali iné zameranie, napr. šperkárstvo, výrobky z dreva. Školáci si mali zostaviť rozpočet tak, aby sa dostali do zisku. Deviataci zase organizovali karneval, na ktorý dostali peniaze od školy. Ich povinnosťou bolo stanoviť rozpočet tak, aby ho zúročili.

„Nemyslíme si, že vzdelávanie je gro a tým to končí. Veľmi dbáme na to, aby deti dostávali aj sociálnu gramotnosť. Záleží nám na tom, aby sa naši žiaci presadili nielen na stredných školách, ale aby sa dokázali uplatniť aj v rôznych životných situáciách,“ dodala riaditeľka.

Projekt Nebuďme ako oni realizuje škola už 15 rokov. Začali s ním dávno predtým, ako ministerstvo školstva zaregistrovalo, že v našej spoločnosti je nejaký problém so spolunažívaním a neznášanlivosťou. Boboková uviedla, že nebudujú ho len na tom, že žiaci chodia do Osvienčimu, ale navštevujú aj Sereď, aby poznali tiež slovenské reálie. Začínajú v septembri, keď si pripomínajú Deň holokaustu. Počas tohto školského roku mladší žiaci pripravovali židovské hviezdy a pamätné kamene, čo je súčasť židovskej kultúry a starší žiaci si vybrali konkrétne príbehy detí Slovákov, Židov, Rómov a prezentovali ich mladším spolužiakom. Vyústilo to do pamätnej tabule.

Škola buduje dobré kontakty so svojimi bývalými žiakmi. Pozýva ich na rovesnícke vyučovanie, na ktorom absolventi školy prídu medzi súčasných žiakov a hovoria im o svojich skúsenostiach. Za mimoriadne úspešnú považuje riaditeľka bývalú žiačku Katku Kuľkovú, ktorá je na strednej škole a chystá sa študovať na Oxford.

Chlapské aj detské ruky vedia tvarovať hlinu, všetci po svojom

V strede Drienova, v niekdajšom kaštieli z 18. storočia, mala svoju dielňu s jednoduchou keramickou pecou u

Foto: TASR/Milan Kapusta

melecká keramička Jolana Kirczová, rodená Schwartzová. Na múre budovy visí pamätná doska, ktorá pripomína túto priekopníčku modernej východoslovenskej keramiky.

Narodila sa 11. mája 1909 v Drienove. Už ako desaťročná chodila do známej košickej kresliarskej školy Eugena Króna. V Budapešti vyštudovala keramiku a v Košiciach chodila na súkromné hodiny sochárstva u Vojtecha Löfflera. Nestihla však dokonale rozvinúť svoj talent, zomrela mladá, vo veku 27 rokov. Jej diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach či muzeálnych expozíciách. Obec nevlastní žiadne jej práce. Verejnosť mala možnosť v posledných rokoch vidieť jej drobnú keramiku, plastiky a sošky na výstavách v Košiciach a Prešove.

Zdalo by sa, že dnes v Drienove rozumejú práci s hlinou len tvrdí chlapi, ktorí ju tvarujú do stavebných materiálov v tehelni v susednej obci Petrovany. Nie je to však pravda. Prvé základy tvorby keramiky získavajú v Drienove už deti v tunajšej základnej škole. V učebni výtvarnej výchovy majú keramickú pec aj hrnčiarsky kruh.

„Deti sa tu naučia vyrábať základné prvky z hliny. Je to keramická hlina, ktorú väčšinou kupujeme a pracuje sa s ňou úplne klasickým spôsobom. Snažíme sa s deťmi postupovať tradične, lebo keramika je tradičné remeslo. Túto zručnosť sa snažíme u nich postupne zdokonaľovať,“ povedala pre TASR Lenka Duchová, učiteľka výtvarnej výchovy na druhom stupni.

„Na hodinách pracujeme s hlinou. Učíme deti k postupným krokom. Z hliny vytvarujeme objekt, ktorý musíme natrieť vodou a nechať schnúť. Potom svoje výtvory dajú do pece. Deti vedia, že keramika sa po prvom vypálení natiera glazúrou a opäť sa dá vypáliť. Na hodinách vidia celý postup, ako sa rodia produkty z keramiky. Dozvedia sa, že glazúra dáva keramike hladký, lesklý a vodoodolný povrch,“ dodala.

Skúsená učiteľka vie, že začiatky na kruhu sú ťažké. Ale deti vo vyšších triedach dokážu vytočiť jednoduchý pohárik alebo mištičku. Ak tvarujú iba ručne, dokážu vytvoriť jednoduchú masku, rôzne ozdobné tvary, ako srdiečko, slnko, zvieratká. Drobná keramika môže poslúžiť ako magnetka, alebo sa dá zavesiť na šnúrkou ako ozdoba.

Dielka, ktoré deti vytvoria v keramickej dielni, potom predávajú na obecných vianočných trhoch, alebo ich venujú deťom, ktoré sa prídu zapísať do prvého ročníka na ich školu. Slúžia tiež ako propagačné materiály pre školu.