Medzev 17. decembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o meste Medzev, ktoré sa preslávilo kováčskym remeslom, je z roku 1352. „Aj keď nepriame indície sú, že Medzevčania tu žili oveľa skôr,“ tvrdí prednosta Mestského úradu v Medzeve Jozef Schmiedl.

"História mesta je spojená s nemeckým osídlením, ktoré sa uskutočnilo, aj keď sa hovorí, že po tatárskom vpáde, ale začalo pred tatárskym vpádom. Nemecké osídlenie súviselo s tým, že tunajšie územie bolo málo osídlené a vtedajší uhorskí králi chceli svoju krajinu pozdvihnúť, tak pozvali kolonistov. Nemecko bolo vtedy preľudnené, zmietalo sa vo vojnách, a tak sa z nemeckých oblastí ľudia vysťahovali do celej Európy," vysvetlil Schmiedl.

Tatársky vpád prispel podľa jeho slov k tomu, že sa územie dnešného Medzeva ešte viac vyľudnilo a bolo treba ešte viac osadníkov.

Významným obdobím pre Medzev bol rok 1372, kedy vznikli prvé hámre – dielne na spracúvanie kovov, ktoré sa stali základom hospodárskeho rozvoja mesta. "Medzev je hámorníctvom známy po celej Európe, ale medzevskí hámorníci predávali svoje výrobky aj na americký kontinent a do Ázie. Hovorí sa tiež o kováčoch, ktorí vyrábali klince, a šindliaroch, ale nemáme o tom priamy dôkaz. Existujú zmienky o tom, že medzevskí pokrývači pomáhali pokrývať aj strechy Kremľa, keď sa staval. Tie prvé hámre dodávali materiál aj pre stavbu košického Dómu svätej Alžbety," prezradil Schmiedl.



V rokoch 1430 a 1432 sa Medzev rozdelil na Nižný a Vyšný. "Oddelili sa farnosti a od roku 1432 existovali dva Medzevy s tým, že škola bola iba vo Vyšnom Medzeve. To bol taký ďalší medzník v histórii mesta," povedal Schmiedl.

Medzevčania sa podľa jeho slov aktívne zapojili aj do Rákociho povstania proti Habsburgovcom, kde dokonca dodávali i zbrane. "Boli dodávateľmi valašiek a útočných sekier. Tú valašku poznáme od Jánošíka, ktorý bol v tom istom vojsku údajne ako vojak Rákociho armády. O Medzevčanoch sa píše aj v románe Levočská biela pani od Móra Jókaiho, kde spomína medzevských husárov, ako najlepších vojakov Františka Rákociho. Určite sa významne zapojili do bojov, keď sa to dostalo aj do beletrie," dodal Schmiedl.

Pýchou mesta je Meštiacky dom

Mesto Medzev má v súčasnosti viac ako 4000 obyvateľov. Radnici sa ho postupne darí zveľaďovať, a to i tým, že postupne opravujú jednotlivé objekty. V ostatných rokoch podľa prednostu Mestského úradu v Medzeve Jozefa Schmiedla zrekonštruovali námestie, hasičskú zbrojnicu, základnú školu, detské ihrisko, ako aj starý Meštiacky dom z 19. storočia.

"Bolo to sídlo rady a starostu mesta. V 20. storočí sa zanedbala údržba. Neskôr prvé poschodie zachvátil požiar. Chvíľu bolo poschodie opustené a schátralé, hrozilo, že o tú budovu prídeme, ale našťastie sa nám podarilo získať peniaze z európskych fondov na projekt rekonštrukcie, takže to ožilo. Rekonštrukcia bola financovaná z európskych fondov v hodnote viac ako milión eur. Sú tam pekné priestory pre knižnicu, obnovila sa historická sála a získali sme priestory pre rôznu činnosť,“ uviedol pre TASR Schmiedl.

Mesto Medzev, ktoré leží v Slovenskom rudohorí, zviditeľnil podľa prednostu jeho rodák, bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. "Tým, že sa stal prezidentom, tak sa mesto zviditeľnilo. Viac ľudí sa aj zaujímalo, kde to je a aké sú tu pomery. Trochu to zviditeľnilo i nemeckú menšinu, ktorá tu žije. Pán Schuster sa k nej priznáva a priznával sa, aj keď bol vo funkcii," povedal Schmiedl.

Ako uviedol, väčšinové obyvateľstvo bolo vždy nemecké. "Z medzivojnového obdobia máme doklady, že viac ako 90 percent bolo nemeckého obyvateľstva. Dnes sa to pohybuje na úrovni osem až deväť percent. Aj tak je to najsilnejšie zastúpenie nemeckého obyvateľstva na Slovensku," skonštatoval Schmiedl.

To, čo ich v súčasnosti trápi, je podľa jeho slov zamestnanosť. V minulosti mali v meste továreň, v ktorej sa vyrábalo kováčske náradie, čo bolo pokračovaním hámorníckej tradície. "Tá fabrika mala druhú časť, kde sa vyrábali dopravníky - transportné zariadenia. Fabrika, v ktorej pracovalo 700 ľudí, neskôr skrachovala. Potom to bolo so zamestnaním zle. Pomaly sa darí priestory závodu oživovať. Dnes sú tam tri firmy, ale dokopy to nedosahuje zamestnanosť ako predtým. Je tu ešte niekoľko malých firiem a obchodov, kde sa ľudia môžu zamestnať, ale ináč sú odkázaní na dochádzanie za prácou," skonštatoval Schmiedl.

Foto: TASR/František Iván

Vzácne exponáty v múzeu kinematografie

Zaujímavú zbierku kamier, premietacích strojov a fotoaparátov ponúka Slovenské technické múzeum – Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve. Okrem starých fotoaparátov tam môžu návštevníci vidieť i vzácne drevené kamery na nemý film.

Múzeum založil bývalý slovenský prezident a rodák z Medzeva Rudolf Schuster. Ako priblížil prednosta Mestského úradu v Medzeve Jozef Schmiedl, na začiatku bola zbierka kamier a fotoaparátov, ktorú Rudolf Schuster vlastnil. "Ako on sám prezentuje, že od malička veľmi rád fotil a filmoval," povedal Schmiedl a dodal, že múzeum zriadil na pamiatku jeho otca, ktorý sa zúčastnil filmárskej výpravy v Južnej Amerike.

"Je to múzeum kinematografie, kde je zbierka takmer 500 exponátov, od kinosálových premietačiek po kamery na nemý film a fotoaparáty. Toto všetko pán prezident Rudolf Schuster daroval štátu, patrí to Technickému múzeu v Košiciach. Zaujímavé sú drevené kamery na nemý film, z ktorých máme 17 kusov a sú staré 100 rokov. Takisto aj fotoaparáty, niektoré druhy sú 100-ročné," priblížil správca múzea Štefan Kraus.
V múzejnej zbierke sú filmovacie kamery rôznych formátov na 8 mm, 16 mm film, od amatérskych až po profesionálne, ako aj farebné televízne kamery. Nechýbajú ani vzácne filmové projektory od roku 1900 ručne ovládané presvetlené petrolejovými lampami.

V expozícii sa nachádza i drevená kamera, s ktorou otec Rudolfa Schustera Alojz Schuster spolu s Jánom a Michalom Benedikom nahrávali v rokoch 1927 - 1928 v Brazílii čiernobiely dokumentárny film, kde boli na expedícii. "Švagor otca pána prezidenta sa vrátil z Brazílie do Medzeva, lebo tam predal haciendu. Následne odišli na tú expedíciu, na ktorej boli necelý rok. Z filmu sa zachovali ústrižky, ktoré dal pán prezident odfotiť a sú tu vystavené," povedal Kraus.

Zbierkové predmety, ktoré sa nachádzajú v múzeu, získal Rudolf Schuster vlastným zberom, kúpou alebo darom. Nechýbajú tam exponáty, ktoré dostal darom od prezidentov Václava Havla, Alexandra Kwasniewskeho, Johannesa Raua, Leonida Kučmu, švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva, či Thomasa Klestila.
Okrem fotografickej a kinematografickej techniky sa v exteriéri múzea nachádza funkčný vodný hámor s uzavretým kolobehom vody, kováčska vyhňa s dúchadlom, hámorníckymi kladivami a kováčskym náradím. "Je to niečo ako etnografická časť, kde sú zbierky historických predmetov z Medzeva a týkajú sa i hámorníctva," dodal Schmiedl.

Foto: TASR/František Iván

Kováčske remeslo

História mesta Medzev je úzko spätá s hámorníctvom, ktoré tam kedysi fungovalo. Výrobky z týchto kováčskych dielní putovali do celého sveta.

"História hámrov v Medzeve sa začala písať v roku 1372. Ich zakladateľom a prvým prevádzkovateľom bol Elias Teknagel, ktorý údajne pochádzal z Flámska. Založil prvé hámre, čo bol obchodný úspech, ktorý pomohol potom rozvinúť," uviedol pre TASR prednosta Mestského úradu v Medzeve Jozef Schmiedl.

V tomto regióne boli hámre podľa Schmiedla aj skôr, než ich postavili v Medzeve. "Zaujímavá je však koncentrácia, že zo všetkých hámrov, ktoré existovali na území dnešného Slovenska, ich viac než polovica stála v Medzeve. Tá koncentrácia bola taká silná ako v rakúskom Štajersku," povedal Schmiedl.

"V najlepších časoch, koncom 19. storočia ich tu bolo 109. Ohnísk bolo minimálne dvakrát toľko, keďže v každom hámri zvyknú byť dve ohniská a pri každom z nich pracoval jeden majster. Každý majster mal svojho pomocníka, takže v každom hámri robili minimálne štyria ľudia. Ekonomicky to bola významná záležitosť," priblížil Schmiedl.



Ako vysvetlil, hámor je dielňa so strojom, ktorý poháňa voda. "Je to vlastne 'buchár', ktorý sa používa i dnes, len tie dnešné sú na hydraulický alebo mechanický pohon. Kováči potrebujú veľkú silu, aby sformovali železo," doplnil Schmiedl s tým, že v Medzeve boli dvojaké hámre, a to železiarske, kde zo surového železa vznikala oceľ, a potom kováčske, kde sa vyrábali výrobky pre spotrebný priemysel.

"V Medzeve sa vyrábalo hlavne hospodárske náradie, to znamená motyky, lopaty, sekery, ako aj pluhové ostria. Bohužiaľ, vyrábali sa tu aj zbrane. Sekery slúžili aj ako zbrane. Výrobky sa v prvom rade vyvážali na trh do celého Uhorska, na Balkán, ale aj do západnej Európy a sú zmienky o tom, že sa vyvážali aj do Južnej Ameriky a Afriky," prezradil Schmiedl.

Úpadok hámorníctva v Medzeve prišiel podľa jeho slov s priemyselnou výrobou a zavŕšilo ho znárodnenie po roku 1948, kedy jednotlivé dielne zanikli. "Dnes máme dva hámre, ktoré sa dá vidieť, že sú kompletné. Jeden spravuje Technické múzeum, je v Štóskej ulici, ale ten nie je schopný práce. Jediný hámor, ktorý je schopný normálne pracovať ako v minulosti, je hámor v Šugovskej doline, ktorý je aj Národnou kultúrnou pamiatkou a je vo vlastníctve mesta," skonštatoval Schmiedl.

Ako povedal, nepracuje sa v ňom, ale využívajú ho na ukážku a dá sa v ňom vyrobiť použiteľný rýľ alebo motyka. "Prezident Rudolf Schuster keď bol vo funkcii, tak preslávil ten hámor tým, že sem priviedol vzácnych hostí zo zahraničia. Predviedol im tu kováčske remeslo a jednak ich nechal aj vyskúšať si to. Po tom každý z nich dostal kováčsky výučný list," vysvetlil Schmiedl.

Z tých veľmi zaujímavých osobností tu bol švédsky kráľ, monacké knieža, predseda britskej vlády, prezident Nemeckej spolkovej republiky, rakúsky prezident, maďarský prezident a mnohé ďalšie osobnosti, hlavne z politiky,“ dodal Schmiedl.

Foto: TASR/František Iván

Morový stĺp

Epidémie moru a cholery dodnes pripomína na medzevskom námestí oproti Rímskokatolíckemu kostolu Narodenia Panny Márie barokový morový stĺp Panny Márie - Immaculaty. Jeho existenciu potvrdzujú listiny z roku 1771.

"V historických listinách z roku 1734, obsahujúcich údaje o prestavbe rímsko-katolíckeho kostola Narodenia Panny Márie po vyhorení dreveného kostolíka, nie sú uvedené žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali existenciu stĺpa alebo plastiky situovanej na námestí. Možno predpokladať, že toto sochársko-architektonické dielo vzniklo v rozpätí rokov 1735 až 1771," uviedol pre TASR prednosta Mestského úradu v Medzeve Jozef Schmiedl.

"S najväčšou pravdepodobnosťou bol postavený na pamiatku zažehnania epidémií. V Medzeve boli štyri morové epidémie, posledná v roku 1715, a tiež epidémia cholery," tvrdí Schmiedl s tým, že morový stĺp má pripomínať obete moru a zároveň chrániť.

Na vrchole vyše 7-metrového stĺpa je umiestnená socha Panny Márie Immaculaty. Na každej strane trojbokého podstavca je plocha, na ktorej je umiestnená socha svätého Rochusa, svätého Floriána a svätého Jána Nepomuckého. Stĺp bol v roku 1967 zapísaný do štátneho zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

"Rokmi, ako ten stĺp stál, postupne chátral. Pred vyše sto rokmi bola robená jeho rekonštrukcia. Keďže bol však opäť vážne poškodený, rozhodli sme sa, že ho opäť zrekonštruujeme. Na námestí sú teraz umiestnené kópie sôch, originály sme zakonzervovali a uložili do kostola," priblížil Schmiedl s tým, že jeho obnovu ukončili v roku 2008.

S námestím, na ktorom stojí morový stĺp, sa podľa Schmiedla spája jedna legenda. "Toto námestie kedysi údajne neexistovalo. Na jeho mieste bola hlboká 'bažina', v ktorej žil drak. Na mieste, kde je dnes cintorín, bývala stará a chorá vdova, ktorá čakala na smrť. Jeden deň prišla smrť a povedala jej, že by bola na rade, ale dala jej úlohu, predtým než ju zbaví života. Mala zničiť draka, ktorý smrti 'fušoval' do remesla. Žena si spomenula na to, že jej manžel bol obuvník a má doma obuvnícku smolu. Urobila z nej bábiku, obliekla ju do kroja a v noci vyniesla na okraj 'bažiny'. Drak si v šere myslel, že je to nejaké dievča, tak ju zhltol a smola sa v ňom vznietila. Následne zhorel a od toho ohňa vyschla 'bažina' a máme tu pekné námestie," dodal s úsmevom Schmiedl.

Foto: TASR/František Iván