Moštenica 23. júla (TASR) – Ak bola Moštenica niečím známa na území bývalého Československa, tak to bol rozhodne volejbal. Ich volejbalisti mali zvuk v celej krajine a boli špičkou. Dodnes ich pripomínajú dobové fotografie na tabuli v centre dediny aj s vymenovanými úspechmi.

"V našej dedine sa narodil v roku 1931 Bohuš Golian, dvojnásobný majster sveta, majster Európy a tiež olympijský víťaz vo volejbale. Asi rok pred smrťou bol vyhlásený za najlepšieho slovenského volejbalistu 20. storočia. Sú tomu štyri roky, čo zomrel, dožil sa osemdesiatky. Preslávil nielen našu dedinu, ale celú vtedajšiu Československú republiku," uviedol pre TASR starosta obce Ján Lupták.



Vlajkovou akciou obce je dodnes tento šport, a práve dnes sa tam koná 81. ročník volejbalového turnaja mužov nazvaný Memoriál Teodora Šimku. Je to druhý najstarší volejbalový turnaj na Slovensku. O jeho pohár sa hrá už od roku 1947.



Ako konštatoval Lupták, v Moštenici bola v roku 1921 založená Robotnícka federatívna telocvičná jednota, ako jedna z prvých. Obyvatelia si neskôr svojpomocne vybudovali volejbalové ihrisko a učiteľ Jelenský tu založil slávnu tradíciu volejbalu. Ihrisko si obyvatelia obce a najmä mládež upravovali sami. Peniaze na jeho chod získavali predovšetkým z divadelných predstavení miestneho ochotníckeho divadla. V roku 1936 v rámci športových a atletických hier medzi Banskou Bystricou a Zvolenom vo volejbale zastupovali Banskú Bystricu skauti z Moštenice. Zúčastnili sa aj organizovaných majstrovstiev Slovenska v Ružomberku.

"V povojnovom období vyrástla najkvalitnejšia generácia volejbalistov, ktorí reprezentovali Československo doma i v zahraničí. Bol to Bohuš Golian, Miroslav Strečok, Miroslav Golian, Alexander Tončík, Jozef Oborčok, Jozef Murgaš, Mikuláš Šimko a Ivan Prošovský. V rokoch 1935-1956 sa v Moštenici konali turnaje za účasti najlepších mužstiev z celého Slovenska. Telovýchovná jednota dostala pomenovanie Sokol Moštenica," priblížil starosta.

Ako však s nostalgiou poznamenáva hlava obce, ktorá tiež hráva volejbal, dnes si ho tam zahrajú už len dôchodcovia. "Mladí ľudia nemajú záujem, hoci máme krásne zrekonštruované ihrisko i šatne."

Najstarší Robotnícky dom na Slovensku je náš, tvrdí starosta

Najstarší, a vôbec prvý Robotnícky dom na Slovensku postavili v roku 1921 v Moštenici práve miestni obyvatelia. Zobrali si aj pôžičku s "obrovským úrokom", tvrdí to starosta obce s vyše 200 obyvateľmi v Banskobystrickom okrese Ján Lupták.



Ako spomína, kedysi u nich bolo silné robotnícke hnutie, dokonca k nim chodil Klement Gottwald, ktorý v tom čase pôsobil ako redaktor v Banskej Bystrici. V Robotníckom dome mali kedysi konzum, krčmu i sálu s javiskom, ale i priestor na cvičenie.

Foto: TASR/Branislav Račko

"To, čo je dnes pre nás fitness, mali naši občania už v roku 1921. Boli tu žinenky, bradlá a rôzne telocvičné náradie. Naši obyvatelia chodili na rôzne športové akcie do okolitých obcí. Žilo to tu vtedy," priblížil starosta.

Moštenica zrekonštruovala Robotnícky dom v roku 2010 z eurofondov. Dostala 60.000 eur a zo svojho rozpočtu prispela sumou 45.000 eur.

"Časť budovy dnes prenajímame, je tam pohostinstvo, to sme museli oddeliť od projektu. Odkúpenie budovy plus pozemky, to obec vyšlo zhruba na 45.000 eur. Takže celkovo nás rekonštrukcia Robotníckeho domu stála 105.000 eur. Dnes tam máme pohostinstvo, vedľa funkčnú kolkáreň a urobili sme tam i multifunkčnú telocvičňu," konštatoval Lupták s tým, že v Robotníckom dome sa konajú rôzne spoločenské akcie.

Turistov lákajú do obce pramene i chránené travertíny

Obec Moštenica je navôkol známa svojimi chránenými travertínmi a prameňmi v časti Kyslá, kam na dobrú vodu merajú cestu aj Banskobystričania. Od dediny sú vzdialené iba pár kilometrov smerom do chatovej oblasti Kyslá.

"Sme taký nedotknutý kút, koncová dedina. V časti dediny Kyslá sú minerálne pramene ako Jegorov prameň či Dolná Kyslá. Sme tiež známi Moštenickými travertínmi," konštatoval pre TASR starosta obce Ján Lupták.

Prírodná pamiatka Moštenické travertíny v Národnom parku Nízke Tatry sa nachádza blízko chatovej oblasti Moštenice a je to komplex kaskád.

Podľa Luptáka travertíny sú zaujímavý prírodný fenomén, ktorého územná ochrana bola vyhlásená v roku 1981. Iba málo ľudí vie, že okolie travertínov v lesnom prostredí je vďaka ideálnej vlhkej klíme priaznivým prostredím pre astmatikov.

Ako poznamenal, návštevníci, najmä turisti, si u nich prídu na svoje. "Po žltej značke smerom na Kyslú (590 m n. m.) sa dostanú na Kozí chrbát (1330 m n. m.) i do sedla Hadlanka (1129 m n. m.). Dostanú sa do Korytnice i na Donovaly," dodal starosta.

Pre obec boli typické nemecké priezviská, dnes chalupári

Prvá písomná zmienka o obci Moštenica v okrese Banská Bystrica pochádza z roku 1340, keď územie osídľovali nemeckí kolonisti, teda baníci, ktorí tam ťažili železnú rudu, meď i striebro. V tom období bola známa ako Mosnyce, neskôr ako Gaza Mosthenicze či Hütten Moschenitz alebo Mostenitz.

Foto: TASR/Branislav Račko

"Okolo roku 1460 na túto oblasť upriamila pozornosť ťažiarska Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá tu postavila najstaršie pece v Európe. Už vtedy, takpovediac priemyselným spôsobom, odlučovali meď od striebra pomocou olova. Toto trvalo až do 18. storočia, kým neprišiel útlm. Spracovávala sa tu ruda zo Starých Hôr a Španej Doliny. Nemecké priezviská boli typické pre Moštenicu, choďte na cintorín a uvidíte," konštatoval pre TASR starosta Moštenice Ján Lupták.

V obci je stále vidieť telesá náhonov vodných kolies, ktorými sa spojili dva potoky na pohon scedzovacej huty. S výstavbou hút súvisel aj rozvoj obytných a podnikových domov. Keď v polovici 16. storočia zaznamenala mediarska spoločnosť najväčší rozmach výroby medi a striebra, dala postaviť tiež administratívnu budovu, dnešné sídlo obecného úradu, nad vchodom ktorého je dodnes zachovaný dobový nápis.

"Po útlme hutníckej doby chlapi začali robiť v okolitých fabrikách, najmä v Podbrezovej a v Hronci. Ženy boli doma, starali sa o dobytok, políčka a, samozrejme, o deti, ktorých tu bolo neúrekom, nie ako dnes," poznamenal Lupták.

Dedina, ktorú návštevníci označujú za nedotknutý kút nízkotatranskej prírody, má dnes cez 200 stálych obyvateľov, prevažne starších. Za prácou dochádzajú do Banskej Bystrice alebo do Slovenskej Ľupče. V obci evidujú troch nezamestnaných, ktorí starostovi pomáhajú pri rôznych verejnoprospešných prácach.

"Je tu stále čo robiť, aspoň nemusím byť furt v montérkach," povzdychla si hlava obce.

Podľa starostu cez víkendy a letné dovolenky počet obyvateľov narastá, najmä, keď poprichádzajú chalupári. Je tam 30 až 40 chalúp, v chatovej osade Moštenica-Kyslá okolo 50 až 60.

Moštenica je koncovou dedinou, asi deväť kilometrov za ňou do kopca je národná kultúrna pamiatka Kalište, niekdajšia obec vypálená nacistami, kam sa už život nikdy nevrátil.

V obci sa nachádza aj klasicistický kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1846 s obrazom Ukrižovania od J. B. Klemensa. Postavili ho na základe písomnej žiadosti cisársko-kráľovskej komory na podnet obyvateľov Moštenice a blízkeho Hiadľa.