Polícia so špecialistom na kultúrne dedičstvo z Prezídia Policajného zboru SR zaistila v dielni pri dome a v obývačke niekoľko stoviek mincí z rôznych období a desiatky archeologických artefaktov.
Autor TASR
,aktualizované Boleráz 4. februára (TASR) – Zaistené predmety u 22-ročného hľadača pokladov z Bolerázu pri Trnave sú aktuálne najväčším záchytom nelegálne získaných archeologických nálezov v histórii Slovenska. Polícia u mladého muža v piatok 31. januára pri domovej prehliadke zaistila stovky predmetov, ktoré pochádzajú z viacerých nálezísk. Kde ich našiel, však mladík zatiaľ odmieta prezradiť.
"Sú z rôznych období, od doby kamennej, približne spred 5000 až 8000 rokov pred naším letopočtom až do začiatku 20. storočia," povedal dnes k prípadu archeológ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Trnave Matúš Sládok. Trnavskí pamiatkari spolupracovali pri zaisťovaní nálezov s políciou, v súčasnosti sa zabavenou zbierkou zaoberá súdny znalec, ktorý by mal určiť jej materiálnu hodnotu. "Pre nás je však vyššou hodnotou, keď je známa lokalita, kde ležali. Bez určenia kontextu strácajú predmety vedeckú hodnotu," dodal archeológ Peter Grznár.
Za najvzácnejšie a zriedkavo nachádzané označili pamiatkari zabavené slovanské sekerky a sekerovitú hrivnu zo stredoveku, ktorá bola používaná ako platidlo. "Okrem toho mal detektorista v dome aj kamenné artefakty z doby kamennej, bronzové hroty šípov z doby železnej, strieborné denáre z 1. a 2. storočia, rímske mince, uhorské strieborné mince, hroty do kuší z obdobia stredoveku, medzi nimi jeden výnimočný-zdobený. Z novoveku našiel pomocou detektoru v zemi súčasti odevov, olovené projektily a množstvo iných predmetov," spresnil Sládok. V zbierke mladíka boli aj predmety z obdobia druhej svetovej vojny.
Podľa pamiatkarov si mladík evidenciu o miestach svojich nálezov podľa všetkého neviedol a asi nie je ani veľký znalec histórie, pretože v dome neboli žiadne historické knihy. "Ak mal nejaké informácie, tak asi iba z internetu," dodal Sládok. Grznár uviedol, že v prípade, ak bude mladík uznaný vinným z trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva, jeho zbierka by v zmysle zákona mala prepadnúť štátu.
Zákon sa ohľadne nelegálnej detektoristickej činnosti sprísnil až v roku 2011 a aj počet zachytených nelegálnych nálezov preto nie je vysoký.
Grznár povedal, že v blízkej dobe bude mať KPÚ pracovné stretnutie na krajskom riaditeľstve polície v Trnave. "Ide nám o spoločný postup v boji s touto trestnou činnosťou," uviedol. Ideálne by podľa neho bolo, keby aj radoví policajti poznali tento typ trestnej činnosti a vedeli zareagovať, ak sa s hľadačmi pokladov s detektormi v rukách stretnú. Veď aj prípad z Bolerázu začal tým, že mladíka s detektorom uvidel okoloidúci archeológ pri činnosti na mieste archeologického náleziska.
"Sú z rôznych období, od doby kamennej, približne spred 5000 až 8000 rokov pred naším letopočtom až do začiatku 20. storočia," povedal dnes k prípadu archeológ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Trnave Matúš Sládok. Trnavskí pamiatkari spolupracovali pri zaisťovaní nálezov s políciou, v súčasnosti sa zabavenou zbierkou zaoberá súdny znalec, ktorý by mal určiť jej materiálnu hodnotu. "Pre nás je však vyššou hodnotou, keď je známa lokalita, kde ležali. Bez určenia kontextu strácajú predmety vedeckú hodnotu," dodal archeológ Peter Grznár.
Za najvzácnejšie a zriedkavo nachádzané označili pamiatkari zabavené slovanské sekerky a sekerovitú hrivnu zo stredoveku, ktorá bola používaná ako platidlo. "Okrem toho mal detektorista v dome aj kamenné artefakty z doby kamennej, bronzové hroty šípov z doby železnej, strieborné denáre z 1. a 2. storočia, rímske mince, uhorské strieborné mince, hroty do kuší z obdobia stredoveku, medzi nimi jeden výnimočný-zdobený. Z novoveku našiel pomocou detektoru v zemi súčasti odevov, olovené projektily a množstvo iných predmetov," spresnil Sládok. V zbierke mladíka boli aj predmety z obdobia druhej svetovej vojny.
Podľa pamiatkarov si mladík evidenciu o miestach svojich nálezov podľa všetkého neviedol a asi nie je ani veľký znalec histórie, pretože v dome neboli žiadne historické knihy. "Ak mal nejaké informácie, tak asi iba z internetu," dodal Sládok. Grznár uviedol, že v prípade, ak bude mladík uznaný vinným z trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva, jeho zbierka by v zmysle zákona mala prepadnúť štátu.
Zákon sa ohľadne nelegálnej detektoristickej činnosti sprísnil až v roku 2011 a aj počet zachytených nelegálnych nálezov preto nie je vysoký.
Grznár povedal, že v blízkej dobe bude mať KPÚ pracovné stretnutie na krajskom riaditeľstve polície v Trnave. "Ide nám o spoločný postup v boji s touto trestnou činnosťou," uviedol. Ideálne by podľa neho bolo, keby aj radoví policajti poznali tento typ trestnej činnosti a vedeli zareagovať, ak sa s hľadačmi pokladov s detektormi v rukách stretnú. Veď aj prípad z Bolerázu začal tým, že mladíka s detektorom uvidel okoloidúci archeológ pri činnosti na mieste archeologického náleziska.