Ilona Andrássyová bola dcérou posledného pána betliarskeho kaštieľa Emanuela II. (1892-1953) a jeho manželky Márie Choloniewskej (1892-1975).
Autor TASR
Betliar 3. júna (TASR) – Jeden z najväčších pokladov andrássyovského kaštieľa, stredovekú knihu hodiniek Ilony Andrássyovej, majú počas letnej sezóny možnosť spoznať návštevníci Múzea Betliar (MB) v okrese Rožňava. Je súčasťou výstavy Klenot flámskej gotickej miniatúry: Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej, ktorá je v kaštieli sprístupnená do 30. septembra.
„Kniha hodiniek bola v Slovenskej národnej galérii v Bratislave kompletne zdigitalizovaná. Preto je vedľa jej originálu priamo v expozícii možnosť najcennejšie časti rukopisu virtuálne ‚prelistovať‘, a tak obdivovať jeho výzdobu spôsobom, ako to generácie pred nami nemohli,“ priblížila kultúrno-propagačná manažérka MB Judita Krajčiová.
Dodala, že k objavu tohto neskorogotického iluminovaného rukopisu z konca 15. storočia došlo pred niekoľkými rokmi vlastne len náhodou. „Medzi osobnými listami, albumami známok a ďalšími dokumentmi sa v zásuvke starožitnej komody našla aj skvostne vyzdobená knižka s pergamenovými listami. Špeciálnou technikou grisaille – tón v tóne, šedou farbou – v nej neznámy flámsky iluminátor namaľoval 15 biblických výjavov,“ uviedla manažérka.
Ilona Andrássyová bola dcérou posledného pána betliarskeho kaštieľa Emanuela II. (1892-1953) a jeho manželky Márie Choloniewskej (1892-1975). Vyrastala v multikultúrnom prostredí, obklopená vzácnymi umeleckými zbierkami svojich predkov v kaštieli Betliar, vilke Trlinok pri Modre, v kaštieli v Parchovanoch či v budapeštianskom paláci.
Kaštieľ v Betliari museli Andrássyovci opustiť už v roku 1944. Ich československé majetky boli znárodnené v roku 1945, o tie v Maďarsku prišli v roku 1949. Ilonini rodičia a brat skončili v exile v Lichtenštajnsku, ona prežila život v strednej Európe.
„Kniha hodiniek bola v Slovenskej národnej galérii v Bratislave kompletne zdigitalizovaná. Preto je vedľa jej originálu priamo v expozícii možnosť najcennejšie časti rukopisu virtuálne ‚prelistovať‘, a tak obdivovať jeho výzdobu spôsobom, ako to generácie pred nami nemohli,“ priblížila kultúrno-propagačná manažérka MB Judita Krajčiová.
Dodala, že k objavu tohto neskorogotického iluminovaného rukopisu z konca 15. storočia došlo pred niekoľkými rokmi vlastne len náhodou. „Medzi osobnými listami, albumami známok a ďalšími dokumentmi sa v zásuvke starožitnej komody našla aj skvostne vyzdobená knižka s pergamenovými listami. Špeciálnou technikou grisaille – tón v tóne, šedou farbou – v nej neznámy flámsky iluminátor namaľoval 15 biblických výjavov,“ uviedla manažérka.
Ilona Andrássyová bola dcérou posledného pána betliarskeho kaštieľa Emanuela II. (1892-1953) a jeho manželky Márie Choloniewskej (1892-1975). Vyrastala v multikultúrnom prostredí, obklopená vzácnymi umeleckými zbierkami svojich predkov v kaštieli Betliar, vilke Trlinok pri Modre, v kaštieli v Parchovanoch či v budapeštianskom paláci.
Kaštieľ v Betliari museli Andrássyovci opustiť už v roku 1944. Ich československé majetky boli znárodnené v roku 1945, o tie v Maďarsku prišli v roku 1949. Ilonini rodičia a brat skončili v exile v Lichtenštajnsku, ona prežila život v strednej Európe.