Unikátny fragment nie je bežne návštevníkov múzea prístupný. Aktuálne ho však môže verejnosť vidieť v rámci Chovateľskej prehliadky trofejí zveri v barokovej sýpke kaštieľa.
Autor TASR
Svätý Anton 30. marca (TASR) - Múzeum vo Svätom Antone sa môže okrem množstva zaujímavých poľovníckych exponátov pochváliť aj jedným unikátom. Vo svojich zbierkach má fragment už vyhynutého druhu Jeleňa obrovského. "Tento fragment trofeje je starý viac ako 7700 rokov pred naším letopočtom, lebo vtedy vyhynul," priblížil pre TASR vedúci Poľovníckeho oddelenia Múzea vo Svätom Antone Štefan Engel.
Jeleň obrovský dorastal do dvojmetrovej výšky a dĺžky tela okolo troch metrov. Jeho parožie dosahovalo rozpätie až 3,7 metra. Vyvinul sa v strednom pleistocéne, asi pred 400.000 rokmi. "Jednalo sa o stepný druh, nakoľko s takýmto obrovským mohutným parožím nemohol konkurovať jeleňom, ktoré boli v lesnom prostredí," dodal Engel s tým, že žil v stepi a tundre.
Verejnosť ho podľa Engela môže poznať aj ako jeleňa írskeho, kde sa udržal najdlhšie. Fragment, ktorý je uložený v zbierkach svätoantonského múzea, pochádza zo Slovenska, z okresu Komárno. Do zbierok sa dostal darom v roku 2000. Lebka pravekého jeleňa s časťou parožia bola nájdená pri budovaní vodného diela Čunovo a bola vybratá bagrom z hĺbky 24 až 27 metrov. Lokalita nálezu sa uvádza medzi obcami Topoľníky a Okoč.
Unikátny fragment nie je bežne návštevníkov múzea prístupný. Aktuálne ho však môže verejnosť vidieť v rámci Chovateľskej prehliadky trofejí zveri v barokovej sýpke kaštieľa. Na výstave ho dotvára výtvarné stvárnenie, ktoré návštevníkom názorne ukazuje, do akej veľkosti jeho parožie dorastalo.
Jeleň obrovský dorastal do dvojmetrovej výšky a dĺžky tela okolo troch metrov. Jeho parožie dosahovalo rozpätie až 3,7 metra. Vyvinul sa v strednom pleistocéne, asi pred 400.000 rokmi. "Jednalo sa o stepný druh, nakoľko s takýmto obrovským mohutným parožím nemohol konkurovať jeleňom, ktoré boli v lesnom prostredí," dodal Engel s tým, že žil v stepi a tundre.
Verejnosť ho podľa Engela môže poznať aj ako jeleňa írskeho, kde sa udržal najdlhšie. Fragment, ktorý je uložený v zbierkach svätoantonského múzea, pochádza zo Slovenska, z okresu Komárno. Do zbierok sa dostal darom v roku 2000. Lebka pravekého jeleňa s časťou parožia bola nájdená pri budovaní vodného diela Čunovo a bola vybratá bagrom z hĺbky 24 až 27 metrov. Lokalita nálezu sa uvádza medzi obcami Topoľníky a Okoč.
Unikátny fragment nie je bežne návštevníkov múzea prístupný. Aktuálne ho však môže verejnosť vidieť v rámci Chovateľskej prehliadky trofejí zveri v barokovej sýpke kaštieľa. Na výstave ho dotvára výtvarné stvárnenie, ktoré návštevníkom názorne ukazuje, do akej veľkosti jeho parožie dorastalo.