Mýtna 16. januára (TASR) – Obec Mýtna v okrese Lučenec vďačí za svoj názov mýtnej stanici, ktorá stála na jej mieste v 14. storočí. Ako uviedol starosta Pavel Greksa, drevená závora pri tejto stanici prehradzovala cestu, aby vozy museli zastať a zaplatiť mýto, ktoré sa odvádzalo pre neďaleký Divínsky hrad.

„Viedla tadiaľto totiž významná obchodná trasa od Zvolena do Lučenca a ďalej do Maďarska. Okolo budovy stanice sa ľudia postupne začali usadzovať a stavať domy, čím vznikla dedina,“ vysvetlil starosta vznik názvu i obce samotnej. Takýto spôsob pomenovania potvrdzuje aj etnologička Novohradského múzea s galériou Emília Mázorová. „Je historicky doložené, že mýto sa v spomínanom období na tomto mieste skutočne vyberalo,“ uviedla na margo názvu s tým, že historické pramene sú však v tomto smere strohé a neuvádzajú bližšie podrobnosti.

Prvé známe údaje o počte obyvateľov Mýtnej pochádzajú z roku 1715, kedy v obci žilo 100 ľudí v desiatich domoch. Deväť rodín bolo slovenskej národnosti a jedna maďarskej národnosti. „Obyvatelia sa vtedy živili dobytkárstvom, ovčiarstvom a roľníctvom. Neskôr, v 18. storočí, v miestnej časti Dolná Bzová vznikli sklárne, ktoré zamestnávali okolo 300 ľudí,“ ozrejmil Greksa. V 17. a 18. storočí však v dedine fungoval aj mlyn, píla a dokonca i obecný pivovar.

V súčasnosti má Mýtna okolo 1200 obyvateľov a samospráva sa snaží tento počet stabilizovať, prípadne aj zvýšiť. „Rozhodli sme sa preto ísť cestou výstavby nájomných bytov, s ktorou sme začali pred tromi rokmi. Využívame na ňu štátne dotácie a peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania,“ priblížil starosta, podľa ktorého za ten čas stihli odovzdať jednu bytovku s 12 bytmi a ďalší bytový dom s rovnakým počtom bytov majú rozostavaný. „Dávame však žiadosť aj na tretiu bytovku, v ktorej bude ďalších 12 bytov a v budúcnosti chceme vo výstavbe pokračovať,“ zdôraznil.



Okrem bytov sa v Mýtnej zameriavajú aj na príslušnú infraštruktúru. „V súčasnosti napríklad z vlastných prostriedkov staviame materskú škôlku. Budujeme však aj športoviská. Našou snahou je, aby ľudia, ktorí k nám prídu, mali okrem bývania aj príležitosť na kultúrne a športové vyžitie,“ povedal Greksa.

Ďalším cieľom miestnej samosprávy je rozvoj turizmu. Starosta by podľa vlastných slov rád vytvoril z Mýtnej turistické centrum regiónu Podjavorie, kam by smerovali návštevníci nielen zo Slovenska, ale napríklad aj z nie príliš vzdialenej dvojmiliónovej Budapešti. „Je tu krásna príroda a všetky tieto pohoria naokolo sú ako keby obrazom celého Slovenska. Podľa môjho názoru je tu neobjavený turistický raj,“ vyzdvihol Greksa.

Ako ďalej spomenul, spolu so zástupcami okolitých obcí sa preto zhodujú, že v ich kraji by ani nechceli nejaký ťažký priemysel, ktorý by prírodu poškodil, ale zamerať sa plánujú hlavne na turistiku. „Okrem tunajších hôr môže byť lákadlom aj neďaleká priehrada Ružiná či hrad Divín, pod ktorým bola nedávno nájdená jaskyňa. Máme tu aj lazy v takmer nedotknutej prírode, či doteraz turistami prakticky neobjavené vodopády pri Kotmanovej,“ vymenoval.

Pri napĺňaní tohto cieľa je však podľa neho potrebná spolupráca všetkých obcí v regióne. „Aj do nášho programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja sme preto zakomponovali rozvoj celého regiónu. Nechceme, aby bola obec osamotená, ale aby patrila do okolitého regiónu, ktorý sa celý bude rozvíjať,“ uviedol starosta.

Najväčším problémom hustá premávka a chýbajúci obchvat

Najpálčivejším problémom obce Mýtna v Lučeneckom okrese je hustá premávka na hlavnom južnom ťahu I/50, ktorý prechádza priamo cez stred dediny a sťažuje život jej obyvateľom. Podľa slov starostu Pavla Greksu by tento problém mohol definitívne vyriešiť obchvat obce, ktorý je plánovaný ako súčasť rýchlostnej komunikácie R2 v úseku Kriváň - Lovinobaňa. Začiatok jeho výstavby je však stále nejasný.

„Pred štyrmi rokmi prešlo cez Mýtnu zhruba 15.000 áut denne. V súčasnosti je to však už 18.000 až 20.000 vozidiel,“ načrtol starosta, podľa ktorého k nárastu prispela aj výstavba dvoch úsekov R2 medzi Zvolenom a Kriváňom. „Len počet nákladných áut, ktoré vozia materiál na stavbu a prechádzajú pritom obcou, sa zvýšil o 400 denne. To je už neúnosné množstvo a obyvatelia sa neustále sťažujú na hluk, prašnosť a boja sa prechádzať cez cestu, keďže mnohí vodiči nedodržujú povolenú rýchlosť a nerešpektujú priechody pre chodcov,“ priblížil Greksa s tým, že najhoršie sú na tom obyvatelia, ktorí bývajú priamo pri ceste. „Tí v noci nemôžu pre hluk vozidiel ani poriadne spávať,“ dodal.

Foto: TASR/Branislav Caban

Pokračovanie výstavby R2 okolo Mýtnej smerom na Lučenec by podľa neho malo tiež nezanedbateľný ekonomický prínos pre celý kraj. „Gemer a Novohrad sú najchudobnejšie regióny na Slovensku. Ekonomický rozvoj tu nie je práve z dôvodu, že chýba rýchlostná cesta. Mala stáť už pred 20 rokmi, aby sa tieto regióny rozvíjali,“ uviedol starosta, ktorý si myslí, že v prípade jej dobudovania by sa záujem investorov o ne podstatne zvýšil. „Zatiaľ tu väčšie investície v mestách chýbajú. Je to tu skrátka taký zabudnutý kraj a ak sa cesta nakoniec nepostaví, ľudia sa odtiaľto odsťahujú a v podstate sa z neho stane akási rezervácia,“ podotkol.

Podľa jeho názoru však chýba politický záujem, aby sa úsek okolo Mýtnej začal stavať. „Za 24 rokov, odkedy som starostom, sa vymenilo veľa vlád. Každá sľubovala, že sa obchvat vybuduje. Naposledy sa hovorilo, že úsek Kriváň - Lovinobaňa by sa mal začať stavať v roku 2017. Neverím však, že sa v tom roku s výstavbou skutočne začne, podľa mňa sa na to nenájdu finančné prostriedky,“ povedal Greksa. Vláda podľa neho bude skôr investovať do dokončenia D1 na severe a do obchvatu Bratislavy.

Obchvat Mýtnej bol pritom plánovaný už pred niekoľkými desaťročiami. „Na obecnom úrade máme dokumentáciu z roku 1968, v ktorej je obchvat zakreslený. Vtedy však bol plánovaný severne od obce. V priebehu rokov sa to zmenilo a aktuálny plán ráta s južným obchvatom. Rýchlostná cesta, ak ju začnú stavať, by tak mala ísť popri železničnej trati,“ načrtol starosta.

Podľa vyjadrenia Martina Kóňu, hovorcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR), sa pri úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa v súčasnosti spracováva projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. „Po jej dokončení bude možné určiť cenu stavby. Štúdia realizovateľnosti ukázala, že tento úsek sa odporúča postaviť do roku 2020, v súčasnosti však nie sú zabezpečené finančné prostriedky na jeho výstavbu,“ konštatoval s tým, že MDVRR vyvíja maximálne úsilie na hľadanie finančných zdrojov pre túto stavbu.

Z kameňolomu neďaleko obce má byť v budúcnosti amfiteáter

Na amfiteáter, v ktorom by sa konali spoločenské a kultúrne podujatia, sa má v budúcnosti zmeniť kameňolom, nachádzajúci sa približne pol kilometra od obce Mýtna v okrese Lučenec. Podľa slov starostu Pavla Greksu by tento zámer samospráva chcela realizovať ihneď po ukončení ťažby.

„Už pri otvorení kameňolomu sme v obci uvažovali, čo s ním bude po ukončení ťažby. Pôvodný návrh bol premeniť ho na skládku odpadu a po jej naplnení povrch revitalizovať. Ale s tým sme nesúhlasili. Zistili sme však, že vo svete sa podobné kameňolomy po ukončení ťažby využívajú na výstavbu amfiteátrov a to nás inšpirovalo,“ povedal starosta. Na takomto zámere sa preto obec už dohodla s prevádzkovateľom kameňolomu a urbárskou spoločnosťou, ktorá pod ním vlastní pozemky.

Úmysel zriadenia amfiteátra konzultovali tiež s odborníkmi, ktorí navrhli vhodný spôsob ťažby. „Už v súčasnosti sa teda v kameňolome ťaží takým spôsobom, aby po vyťažení horniny vznikol vhodný priestor pre amfiteáter s dobrou akustikou,“ vysvetlil Greksa s tým, že majitelia kameňolomu boli v tomto smere veľmi ústretoví a spomínané požiadavky samosprávy akceptovali. „Vznikne tam teda akési prírodné centrum, možno aj s jazierkom, keďže ťažiť sa má ešte desať metrov do hĺbky a časť kameňolomu možno zaleje voda,“ dodal.

Vytvorenie amfiteátra môže byť podľa starostu jedným z krokov, ktorými chce miestna samospráva vytvoriť z Mýtnej turistické centrum regiónu Podjavorie. „Ak sa nám podarí tento amfiteáter vybudovať, verím, že to bude zariadenie nadregionálneho významu,“ vyhlásil starosta. Podľa neho by mohol slúžiť nielen na premietanie filmov, ale tiež na koncerty, rôzne vystúpenia a spoločenské akcie. „Mal by navyše veľmi výhodnú polohu, keďže je neďaleko priehrady Ružiná a bol by ľahko dostupný pre rekreantov,“ doplnil.

Kameňolom bol zriadený približne pred 50 rokmi, keď sa budovala druhá železničná koľaj zo Zvolena do Lučenca. Po jej dokončení ho zavreli, znovuotvorený bol zhruba pred piatimi rokmi. V súčasnosti je tak pre obec z hľadiska hlučnosti a prašnosti záťažou. „V tom čase sme mali už takmer istý prísľub, že sa začne stavať obchvat Mýtnej, ľudia preto so zaťatými zubami dovolili jeho opätovné spustenie, hoci je v bezprostrednej blízkosti obce. Mal totiž fungovať len do ukončenia výstavby obchvatu. Povedali sme si teda, že nás to bude dva-tri roky trápiť a potom bude pokoj. Obchvat však dodnes nemáme a okrem hustej premávky na hlavnej ceste nám život strpčuje aj kameňolom,“ konštatoval Greksa.

Výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Lovinobaňa, ktorého je obchvat Mýtnej súčasťou, však zatiaľ nemá stanovený dátum začiatku ani zdroj financovania. Do času jeho realizácie však kameňolom zrejme bude aj naďalej fungovať. „Obchvat našej obce má totiž viesť po násypoch, ktoré budú v niektorých miestach dosahovať výšku aj 12 až 15 metrov. Na to bude potrebné množstvo materiálu, ktorý sa má ťažiť práve v tomto kameňolome,“ zakončil starosta.

Históriu sklárstva pripomína jediná sklárska pec na drevo na Slovensku

Rozvíjať a prezentovať históriu sklárstva v Dolnej Bzovej, ktorá je miestnou časťou obce Mýtna v okrese Lučenec, sa snaží skupina miestnych nadšencov v rámci občianskeho združenia (OZ) Skálnik. Ako TASR informoval jeho predseda Peter Greksa, medzi ich doterajšie úspechy v tejto oblasti patrí vybudovanie unikátnej sklárskej pece či organizovanie pravidelných sklárskych podujatí.

Foto: TASR/Branislav Caban

„Hlinu ako základný materiál pre výrobu hrnčekov a iných nádob začalo v 18. storočí postupne nahrádzať sklo. V malých sklárskych hutách sa preto začali vyrábať rôzne poháre a džbánky, pričom jedna z takýchto hút vznikla aj u nás. Založil ju v roku 1769 Bernard Hupka po dohode s majiteľom Divínskeho panstva grófom Zichym,“ načrtol počiatky vzniku bzovských sklární Greksa.

Výstavba sklárskej huty trvala dva roky a od roku 1771 sa v nej začali vyrábať sklenené výrobky. „Základným materiálom pri výrobe skla bol kremeň, ktorý tu miestni volajú žabica. Ďalšími prísadami sú dolomitické vápence a iné stopové prvky. Z tejto zmesi sa v peciach vykurovaných drevom vyrábalo tzv. lesné sklo zelenkavej farby,“ priblížil predseda OZ s tým, že na sklársku výrobu boli v Dolnej Bzovej celkovo výhodné podmienky. „Bol tu dostatok dreva, rovnako ako aj kremeňa, ktorý navyše nebolo treba ťažiť, keďže sa bežne nachádzal na povrchu,“ vysvetlil.

Sklo, ktoré sa v miestnych sklárňach vyrábalo, slúžilo pre obyvateľov regiónu, ale časť z neho sa vyvážala cez Budapešť až na Balkán. „Najväčší rozmach dosiahli bzovské sklárne okolo roku 1840. Ku koncu 19. storočia však postupne zanikli, pretože posledný majiteľ postavil novú skláreň v Katarínskej Hute. Pri poslednej komasácii, ktorá bola v roku 1900, už tunajšie sklárne neexistovali,“ uviedol Greksa.

Miestni nadšenci sa však históriu sklárstva v Dolnej Bzovej snažia zachovať a priblížiť súčasnej generácii. „Pred šiestimi rokmi sme založili OZ Skálnik, ktorého cieľom je historicky zdokumentovať a ukázať širokej verejnosti sklársku tradíciu, ktorá bola v tomto kraji silná,“ poznamenal Greksa. Dodal, že v rámci týchto snáh sa im podarilo postaviť dobovú sklársku pec, ktorá je vykurovaná drevom a v súčasnosti jediná svojho druhu na Slovensku.

„Vieme v nej naraz vyrobiť 50 litrov skloviny. Spúšťame ju napríklad počas Bzovských sklárskych dní, keď sa tu stretávajú sklárski umelci a nadšenci. Vtedy ľuďom predvádzame tradičnú výrobu skla od úplného začiatku, drvenia kremeňa, plnenia taviacej nádoby, tavenia skla až po výrobu sklených predmetov fúkaním,“ načrtol predseda. Cieľom OZ je podľa jeho slov v budúcnosti vytvoriť skanzen sklárskej histórie, kde by bol okrem pece inštalovaný aj drvič skla, takzvaný stupník. „Ďalším plánom je tzv. salajka. V nej sa z popola vyrábala zložka, ktorá znižovala bod topenia skla,“ dodal.

„To, čo dokázali títo traja páni, ktorí sa na Dolnej Bzovej začali angažovať okolo týchto sklárskych záležitostí, je úžasné. Okrem toho, že vybudovali unikátnu sklársku pec, pravidelne organizujú aj sklárske stretnutia. Napríklad minulý rok na ňom bolo do 200 účastníkov z Maďarska, ktorí boli nadšení z toho, čo videli,“ uviedol na margo OZ starosta Mýtnej Pavel Greksa. Snahy združenia považuje za dobrú propagáciu obce a samospráva sa podľa neho bude snažiť o ich ďalšiu podporu.

Kostol nad obcou má dva vchody a tajomnú chodbu

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Mýtnej v lučeneckom okrese je evanjelický kostol, ktorý stojí na kopci nad dedinou a vďaka svojej polohe je dobre viditeľný zo širokého okolia. V histórii tohto chrámu, ktorá sa začína okolo 12. až 13. storočia a dodnes nie je celkom jasná, báda evanjelický farár z Dobroče Ivan Boženík.

Foto: TASR/Branislav Caban

„Najstaršou časťou kostola je zrejme kaplnka, teda oltárna časť. Neskôr pristavali chrámovú loď a v časoch husitov pravdepodobne pribudol ohradový múr so strieľňami, ktorý sa dodnes nazýva husitským,“ ozrejmil Boženík. V priebehu vekov sa kostol tiež zmenil z katolíckeho na evanjelický. „Stalo sa tak počas reformácie, asi niekedy v rokoch 1570 až 1580. V roku 1611 vznikol Novohradský seniorát, ktorý bol vyhlásený práve v Dobroči a v tom roku už kostol bol luteránsky a používal sa pre štyri dediny,“ uviedol farár s tým, že okrem Mýtnej a Dobroče išlo ešte o Pílu a Kotmanovú.

S využitím svätostánku pre viacero dedín súvisí tiež jedna nevšedná zaujímavosť. V jeho ohradovom múre sa totiž nachádzajú dva vchody, jeden z mýtňanskej a druhý z dobročskej strany. Veriaci, ktorí ku chrámu prichádzali z dedín z dvoch strán kopca, tak mohli využiť ten "svoj". „Tento zjednocujúci prvok kostola funguje dodnes a ľudia doň stále prichádzajú z obidvoch strán,“ potvrdil Boženík s tým, že spoločný je aj cintorín, ktorý sa okolo kostola rozprestiera a na ktorom pochovávajú zosnulých z Mýtnej i Dobroče.

Súčasťou chrámového areálu je drevená zvonica. V jej vnútornom priestore je vyhĺbená jama a v jednej z jej stien sa dodnes nachádza vchod do podzemnej chodby. Tá je však už sčasti zasypaná a jej pôvodný účel je zahalený rúškom tajomstva. „Môj názor je, že šlo o únikovú chodbu, respektíve chodbu smerujúcu do kláštora, ktorý v minulosti možno tiež stál na tomto kopci. Keď totiž pochovávame v časti cintorína smerom na Dobroč, tak je tam veľmi veľa skál, niekedy ako keby tvorili stenu. Nie je teda vylúčené, že ide o zvyšky múrov a základov spomínaného kláštora,“ uviedol Boženík. Dodal však, že ide len o predpoklad, ktorý zatiaľ nebol overený žiadnym výskumom a miestna história v tomto smere ešte nie je zmapovaná.

„Ja za mojich mladých čias som s kamarátmi do tejto chodby chodieval. Prešli sme však iba 10 až 15 metrov a potom sme sa vrátili, keďže sme sa báli,“ povedal na margo chodby starosta Mýtnej Pavel Greksa. Chodba podľa neho mohla viesť k predpokladanému kláštoru a legenda dokonca hovorí, že viedla až na Divínsky hrad. „Rôznych historiek o našom kostole je však veľa,“ dodal.

Kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, si vyžaduje viaceré opravy. „V rokoch 2013 a 2014 sme obnovili náter drevenej zvonice a šindľov husitského múru. V súčasnosti sme požiadali ministerstvo kultúry v rámci programu Obnov si svoj dom o príspevok na opravu vonkajšej fasády chrámu. Tú by sme chceli opraviť už v tomto roku a v nasledujúcom by sme kostol radi obnovili zvnútra,“ uviedol Boženík s tým, že opraviť by chceli aj kazateľnicu a oltár, ktoré sú tiež kultúrnymi pamiatkami. Nákladnou opravou, na ktorú momentálne nie sú financie, by bola tiež obnova pôvodného kazetového stropu, ktorý bol v minulosti rozobratý a uložený na povale kostola.