Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cementáreň tvrdí, že cieľom projektu nie je zvýšenie kapacity výroby, ale zvýšenie podielu využitia alternatívnych palív, a teda zníženie emisií CO2 vnikajúcich pri výrobe.
Autor TASR
Turňa nad Bodvou 12. decembra (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR súhlasí s modernizáciou linky na výrobu šedého Portlandského slinku, ktorá je spojená s rozšírením portfólia a zvýšením kapacity spoluspaľovaných alternatívnych palív Cementárne Turňa nad Bodvou, a to za predpokladu splnenia určených podmienok. Vyplýva to zo zverejneného záverečného stanoviska v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Spoločnosť Danucem Slovensko, pod ktorú cementáreň patrí, rozhodnutie víta. Aktivisti voči nemu plánujú podať rozklad.
Cieľom investičného projektu je zvýšenie podielu využívania alternatívnych palív zo súčasných 60 na 80 percent na úkor tradičných fosílnych palív. Súčasťou má byť aj nová prevádzka na výrobu alternatívneho paliva, ktorá bude spracovávať odpad z lokálnych zdrojov. Alternatívne palivo sa vyrába prevažne z priemyselného nerecyklovateľného odpadu, súčasťou ktorého je plast, textil, papier či drevo. Jeho využitie v cementárenskom priemysle je podľa hovorkyne spoločnosti Alžbety Timárovej dôležitým dekarbonizačným prvkom.
Aktivisti avizovali, že sa voči záverečnému stanovisku MŽP odvolajú, obávajú sa negatívneho vplyvu na zdravie aj životné prostredie. "Určite využijeme možnosti, ktoré nám zákon dáva. Predpokladám, že našou cestou bude priestor na rozkladové konanie," povedala pre TASR Lenka Šingovská z občianskeho združenia Zelený živel s tým, že by chceli zrealizovať výskum, na ktorý vyhlásili zbierku.
Proti zámeru cementární spisovali aj petíciu, pod ktorú sa podpísalo 5000 ľudí. Rezortu ju odovzdali vlani v novembri. "Chceme zistiť, koľko dioxínov je v okolí. Keď sa dokáže, že sú v nebezpečnom množstve, bude to pre nás argument. Ak sa to nepreukáže, bude to pre nás tiež dobré, lebo potom tie mechanizmy v cementárňach asi fungujú," povedal člen petičného výboru Csaba Czompoly.
Cementáreň tvrdí, že cieľom projektu nie je zvýšenie kapacity výroby, ale zvýšenie podielu využitia alternatívnych palív, a teda zníženie emisií CO2 vnikajúcich pri výrobe. "Dekarbonizačné ciele projektu potvrdzuje aj fakt, že táto modernizácia bola podporená aj z Plánu obnovy a odolnosti SR," dodala. Na základe uvedeného stanoviska podľa Timárovej budú kontinuálne pracovať na implementácii projektu priamo v areáli závodu.
Samotný investičný projekt je vyčíslený na 21 miliónov eur. Podpora z Európskej únie je vo výške 8,4 milióna eur, zvyšok pokryje firma z vlastných zdrojov. Investičný horizont je v rôznych krokoch do roku 2026, pričom podporu z modernizačného fondu má cementáreň čerpať od budúceho roku.
Cieľom investičného projektu je zvýšenie podielu využívania alternatívnych palív zo súčasných 60 na 80 percent na úkor tradičných fosílnych palív. Súčasťou má byť aj nová prevádzka na výrobu alternatívneho paliva, ktorá bude spracovávať odpad z lokálnych zdrojov. Alternatívne palivo sa vyrába prevažne z priemyselného nerecyklovateľného odpadu, súčasťou ktorého je plast, textil, papier či drevo. Jeho využitie v cementárenskom priemysle je podľa hovorkyne spoločnosti Alžbety Timárovej dôležitým dekarbonizačným prvkom.
Aktivisti avizovali, že sa voči záverečnému stanovisku MŽP odvolajú, obávajú sa negatívneho vplyvu na zdravie aj životné prostredie. "Určite využijeme možnosti, ktoré nám zákon dáva. Predpokladám, že našou cestou bude priestor na rozkladové konanie," povedala pre TASR Lenka Šingovská z občianskeho združenia Zelený živel s tým, že by chceli zrealizovať výskum, na ktorý vyhlásili zbierku.
Proti zámeru cementární spisovali aj petíciu, pod ktorú sa podpísalo 5000 ľudí. Rezortu ju odovzdali vlani v novembri. "Chceme zistiť, koľko dioxínov je v okolí. Keď sa dokáže, že sú v nebezpečnom množstve, bude to pre nás argument. Ak sa to nepreukáže, bude to pre nás tiež dobré, lebo potom tie mechanizmy v cementárňach asi fungujú," povedal člen petičného výboru Csaba Czompoly.
Cementáreň tvrdí, že cieľom projektu nie je zvýšenie kapacity výroby, ale zvýšenie podielu využitia alternatívnych palív, a teda zníženie emisií CO2 vnikajúcich pri výrobe. "Dekarbonizačné ciele projektu potvrdzuje aj fakt, že táto modernizácia bola podporená aj z Plánu obnovy a odolnosti SR," dodala. Na základe uvedeného stanoviska podľa Timárovej budú kontinuálne pracovať na implementácii projektu priamo v areáli závodu.
Samotný investičný projekt je vyčíslený na 21 miliónov eur. Podpora z Európskej únie je vo výške 8,4 milióna eur, zvyšok pokryje firma z vlastných zdrojov. Investičný horizont je v rôznych krokoch do roku 2026, pričom podporu z modernizačného fondu má cementáreň čerpať od budúceho roku.
