Košice 27. novembra (TASR) - V najbližších mesiacoch bude v Košickom kraji prebiehať kontrola prijímania žiakov a preverovanie podmienok vzdelávania na jednotlivých elokovaných pracoviskách pri stredných odborných školách. V súvislosti s medializovaným prípadom elokovaného pracoviska Spojenej školy (SŠ) Dobšiná v Sečovciach to v pondelok pre TASR uviedla hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Zuzana Bobriková.

"V prípade elokovaného pracoviska v Sečovciach KSK začal riešiť problematiku komplexne už od 28. apríla 2017 v spolupráci so Štátnou školskou inšpekciou a v súčinnosti s Ministerstvom školstva SR. Na základe tohto posudzovania boli prijaté opatrenia nielen k sečovskému elokovanému pracovisku SŠ Dobšiná, ale aj k ostatným elokovaným pracoviskám pri stredných odborných školách v kraji," uviedla Bobriková.

Poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (nezaradená) pre médiá 15. novembra vyhlásila, že elokované pracovisko v Sečovciach si urobilo súkromný biznis z rómskych žiakov. Podľa nej sa príjmy z normatívneho financovania "na hlavu" v tejto škole využívajú na obohatenie spriaznených osôb. Zimenová poukázala aj na nedostatočnú kvalitu vzdelávania žiakov elokovaného pracoviska, na nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi a nezrovnalosti v účtovníctve školy. Odvolávala sa na zistenia inšpekcie, podľa ktorých zamestnanci Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Sečovciach diagnostikovali žiakom tejto školy rôzne zdravotné znevýhodnenia neodborne a účelovo. Škola tiež podľa jej slov väčšinu svojich finančných prostriedkov z normatívneho financovania investuje nie do vzdelávania, ale do "astronomicky vysokého nájomného" za prenájom priestorov, v ktorých prevádzkuje elokované pracovisko. Ročné nájomné tak má predstavovať vyše 494.000 eur a spolu s úhradou zmluvne dohodnutých prevádzkových nákladov takmer 897.000 eur.

KSK podľa Bobrikovej ako zriaďovateľ nemal informáciu o nájomných zmluvách SŠ Dobšiná. Každá stredná škola je samostatný právny subjekt a jej štatutár plní všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z legislatívy. "Podľa zásad hospodárenia s majetkom KSK mala škola v prípade uzatvorenia takejto zmluvy na konkrétnu dobu požiadať zriaďovateľa o schválenie nájmu. Zákon o majetku vyšších územných celkov škole takúto povinnosť neukladá. Škola návrh nájomnej zmluvy zriaďovateľovi nepredložila," uviedla hovorkyňa.

Na odbore školstva KSK sa 16. novembra uskutočnilo stretnutie s riaditeľkou SŠ Dobšiná Alicou Krivanskou. Vedúci odboru školstva Štefan Kandráč si vyžiadal písomné stanovisko s vysvetlením k počtu prijatých žiakov, materiálno-technickému vybaveniu i podmienkam uzatvorenia zmluvy o nájme nebytových priestorov pre elokované pracovisko Sečovce. "Požiadal tiež predsedu KSK o vymenovanie kontrolnej skupiny zo zamestnancov Úradu KSK, ktorá preverí údaje nahlásené školou v protokole o zbere údajov pre normatívne financovanie a podmienky nájmu upravené v zmluve o nájme nebytových priestorov pre elokované pracovisko v Sečovciach," informovala Bobriková. Stanovisko doručila riaditeľka školy 22. novembra.

V súvislosti s otázkami týkajúcimi sa účelovej diagnostiky žiakov KSK podľa hovorkyne ako zriaďovateľ nedokáže a nemôže posudzovať jej objektívnosť. "To je úloha certifikovaného pracoviska - centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Rovnako škola, na ktorú žiak prichádza s posudkom centra špeciálno-pedagogického poradenstva, nemôže takýto posudok spochybňovať," konštatovala Bobriková.

Téma účelového diagnostikovania pritom upozornila na problém možnosti vzdelávania detí z nepriaznivého prostredia, o ktorom podľa hovorkyne regionálna samospráva vie a snaží sa ho riešiť dostupnými prostriedkami. Jedným z riešení je práve vytváranie elokovaných pracovísk stredných odborných škôl priamo na miestach, kde žijú skupiny znevýhodnených mladých ľudí. "Proti zaradeniu žiakov do zdravotne znevýhodnenej skupiny však protestujú mnohí rodičia takto diagnostikovaných detí a aktivisti, pretože podľa skúseností im to výrazne obmedzí možnosť uplatniť sa v budúcnosti na trhu práce. Vzdelávanie tejto skupiny mladých ľudí je však veľmi dôležité práve na zlepšenie výhľadu zaradiť sa do normálneho života a postupne odstraňovať rozdiely," uviedla hovorkyňa. Podľa Úradu KSK je nevyhnutné, aby sa legislatíva v tejto oblasti zmenila a prispôsobila realite.